V minulom akademickom roku začali s povinnými prednáškami aj na Ekonomickej univerzite v Bratislave, už tento rok ich zrušili. A prečo? Pedagógovia zistili, že prednášať pred plnou triedou im nevyhovuje. Našich vyučujúcich to však asi baví, prosiť unudených študentov, aby ich nevyrušovali. Na jednej strane je to chyba prednášajúcich, že nás nevedia zaujať, na druhej apelujem na vás, milí spolužiaci. Už nie ste na strednej škole, z puberty ste už hádam vyrástli a niečo ako slušnosť a úcta vám snáď tiež nie sú cudzie. Späť k veci. Chápem, že prednášky sú povinné, keď k ním nie je seminár. Nerozumiem však, prečo mám sedieť hodinu a pol v OKU a potom ísť na 45 minút do Jamy, aby som sa učil o tom istom. Argument, že nemáme zápočty u mňa neobstojí. Radšej by som to raz za semester odbavil testom, ako by som mal prísť o sedací sval. Ruka v ruke s týmto idú aj absencie. Chvalabohu, že máme dovolené “až” tri, ktoré som vyčerpal na školské aktivity, aj na Atteliér či Aetter. To znamená, že ak dostanem zápal pľúc, musím umierať v škole, inak nebudem pripustený ku skúškam. Ďalšou “vychytávkou” je povinná prax. Musíte si ju urobiť, avšak za cenu absencií. Nemyslím si, že je nutné na tejto veci niečo meniť, snáď len trochu viac ľudskosti a pochopenia zo strany niektorých pedagógov.
PS: Pozitívna kritika síce pohladí dušu, ale na rozdiel od tej negatívnej nás nikam neposúva.
