Cieľom redizajnu v roku 2005 bolo urobiť elektronickú verziu The New York Times jednoduchšou, a tak prijateľnejšou pre čitateľov. Prvým krokom bolo rozšírenie stránky kvôli väčším monitorom, ktoré používala väčšina užívateľov. Zlepšila sa aj navigácia – teda nezáleží v akej podsekcii sa čitateľ nachádza, môže sa jednoducho preklikať do inej sekcie alebo použiť multimediálny obsah. Vďaka redizajnu dostali čitatelia väčší prehľad – noviny im poskytujú zoznamy najposielanejších a blogovaných článkov, najvyhľadávanejších informácií a populárnych filmov. Nová záložka na vrchu stránky im ukáže všetky najpopulárnejšie funkcie stránky, ďalšia umožňuje vyselektovať zoznam článkov, ktoré sa objavili vo výtlačku The New York Times. Pred piatimi rokmi, keď debutoval predošlý dizajn, multimediálne odkazy len začínali a kvalita videí bola značne slabá. V novom dizajne sú obe tieto časti dôležitými zložkami prezentácie webu Times. Rovnako zaviedli tisícky tematických stránok o ľuďoch, miestach, organizáciách a subjektoch, ktoré zbierajú celé spektrum materiálu – fotografie, správy a multimediálny obsah – a umiestňujú ich na samostatnú stránku. Zaujímavosťou, ktorou by sa mohli inšpirovať aj slovenské spravodajské portály, je osobná stránka nazvaná MyTimes, ktorá umožňuje užívateľom usporiadať si obľúbené informačné zdroje a zobraziť ich ako prvé. Táto funkcia bola na portáli aj predtým, no po redizajne sú v nej zapojené všetky správy, reportáže a kritiky. Pred spustením nového dizajnu si mohli záujemcovia po registrácii túto funkciu vyskúšať prednostne.
Plusy a mínusy redizajnu
Po celoplošnom redizajne The New York Times sa rozprúdila vášnivá diskusia o význame redizajnu. Profesionálny web dizajnér Andy Rutledge na svojom blogu napísal: „Digitálne spravodajstvo je týmto zlomené. Vlastne spravodajstvo ako také zažíva v súčasnosti prelom.“ Dôležitými prvkami v dizajne je podľa neho zrozumiteľnosť spravodajského textu, racionálne používanie farieb a zamestnanie profesionálneho dizajnéra. Redizajn, okrem osvieženia môže priniesť zrozumiteľnosť a efektivitu navigácie pri množstve obsahu, ktorý sa na spravodajskom portáli postupne hromadí. Rutledge však kritizoval web NYT pre neprehľadnosť stránky pre mobilné zariadenia a siahodlhý ľavý bočný panel. Základom úspešného spravodajského portálu je podľa neho využívanie všetkých dostupných prvkov šírenia informácie a tvorba vyváženého a zrozumiteľného modelu, ktorý keď raz uspeje, funguje univerzálne. Podľa názorov kritikov je však vytvorenie takéhoto modelu, ktorý sa líši od tlačenej verzie, náročné. Jedným z kritikov Rutledgovho pohľadu na redizajn bol bývalý dizajnér NYT Michael Donohoe, ktorý svoj názor publikoval priamo na portáli. Podľa neho elektronické spravodajstvo je len v procese experimentu a aj keď môže byť lepšie ako tlač, môže byť aj horšie – teda redizajn nie je vždy výhra. Rovnako kritizoval aj Rutledgerov „univerzálny model“ – podľa neho neexistuje jednotná šablóna, ktorá sa dá využívať pre všetky portály. „Je to ako používať jedno auto na rôzne typy terénu.“ Ďalším odporcom nadšenia z redizajnu bol Martin Belam. Rutledgovi vytkol štyri oblasti, ktoré chýbali v jeho hodnotení redizajnu. Prvým boli chýbajúce fotografie k príbehom – ľudia chcú vidieť tváre z príbehov, nie tváre pisateľov článkov. Ďalším bola absencia obsahu článkov – ľudia ich chcú čítať, titulok im nestačí. „Navigácia je viac ako odkazy,“ to je podľa Belama dôležitý prvok redizajnu. Poslednou kritizovanou časťou sú prepojenia k popularite článkov. Obľúbenosť čitateľmi je podľa neho dôležitou súčasťou spravodajstva.
Trendy v spravodajskom dizajne
Steven Snell (americký webdizajnér a bloger) zosumarizoval všeobecné pravidlá tvorby spravodajských portálov. Východiskom boli pre neho tieto problémy: obrovské množstvo obsahu, ktorý treba triediť, zapojenie reklamy do obsahu stránky a väčšia periodicita článkov (oproti tlačeným novinám).
Rozpracovaním uvedených skutočností naznačil smerovanie dizajnu spravodajských portálov v jednotlivých oblastiach:
1. Farebné schémy
Väčšina spravodajských portálov používa tmavý text na bielom pozadí. Portály obsahujú obrovské množstvo textových informácií a preto je čitateľnosť dôležitá. Niektoré zahraničné weby používajú tmavšie farby pre titulok, iné pre telo správy. Vysoké percento spravodajských webov používa v textoch popri tmavosivej a čiernej aj červenú a modrú. Modrá farba je bežná pre titulky, medzititulky a odkazy. Červená je často používaná ako zvýrazňujúca farba.
2. Hlavička a postranné bannery
Samozrejme, všetky spravodajské weby potrebujú produkovať príjem, ktorého kľúčovým zdrojom je reklama. Niektoré používajú reklamné bannery na celé strany, na iných sa objavujú bannery na domovskej stránke, ako aj nad hlavičkou ostatných stránok. Kým blogy zvyčajne využívajú rozlíšenie 125 × 125 px na reklamy na bočnom panely, spravodajské portály až 300 × 250 px alebo „skyscraper banners“ (120 × 600 px). Mnohé z webov mixujú reklamu a textové odkazy na reklamu.
3. Navigácia
Napriek mnohým experimentom, používa väčšina spravodajských webov základné navigačné menu hneď pod titulkom a nad ostatným obsahom. Existujú však aj príklady, ktoré používajú ľavý bočný panel na hlavnú navigáciu, iné používajú dvojlevelové navigačné menu.
4. Kategorizovaný obsah
Mnohé spravodajské weby kategorizujú obsah, a tak umožňujú návštevníkom vidieť najpopulárnejšie články, najnovšie články, najviac komentované články a pod. Často je kategorizovaný obsah umiestnený v bočnom bannery, po kliknutí aj v hlavnej časti stránky. Toto umožňuje užívateľom selekciu a kontrolu nad obsahom a odkazmi a zároveň šetrí miesto v dizajne tým, že robí obsah prehľadnejším v špecifickej oblasti.
5. Usporiadanie podľa mriežky (grid based layout)
Spravodajské weby sú zvyčajne vybudované týmto dizajnom. Je to obľúbený výber nielen vďaka ostrosti vzhľadu, ktorý vytvára, ale aj preto, že je najefektívnejším spôsobom ako manažovať a organizovať obrovské množstvo informácií.
