Prvá sa návštevníkom predstavila dokumentaristka Mária Rumanová, ktorá predstavila úvodnú ukážku k jej pripravovanému filmu Sunrise hotel. Dej sa odohráva v Čiernej nad Tisou a napísal ho sám čas, keďže dielo vznikalo postupne počas štyroch rokov a je akousi súhrnnou ukážkou rôzneho života ľudí.
Olav Brekke Mathisen humorným spôsobom načrtol tému negatívnych susedských vzťahov. Zaujímavé ukážky nepriateľstva, napríklad trávnik vykosený do názvu Liverpool a susedný dom so škridlovou strechou s nápisom Manchester United, nútili divákov smiať sa takmer počas celej prezentácie.
Hanna von Bergen priblížila nórsku verziu Zóny bez peňazí, čo je trhovisko, kde na kúpu vecí nepotrebujete peniaze. Namiesto nich vymieňate či rozdávate naozaj čokoľvek. Nápad vznikol spontánne a vzbudil záujem natoľko, že sa rýchlo rozšíril aj do iných nórskych miest.
Zmiešané reakcie vyvolala prezentácia Vladimíra Bahnu, ktorý sa zameral na emóciu hnusu. Hovoril o tom, ako jedna zo základných ľudských emócií – hnus, podmieňuje okrem individuálnych motivácií aj kultúrne známe presvedčenia a formy správania.
Pozitívnej reakcii sa tešil projekt fotografa Martina Kleibla. Opravy a zatepľovania budov v Bratislave zničili 6 obrovských krásnych malieb. Posledná siedma, ktorá sa nachádzala na panelovom dome v Petržalke a na ktorú mal Martin Kleibl celý svoj život výhľad, mala skončiť rovnako. Napriek jeho snahám bola zničená, no vďaka zotrvávajúcej iniciatíve sa ju podarilo obnoviť rukou pôvodného autora.
Do tajov múdrosti divákov vtiahol psychológ Ivan Brezina so svojím výskumom zameraným na populácie Ázie a štyri základné kategórie. Venoval sa osobnosti a múdrosti človeka. Preberali sa aj témy ako altruizmus, tendencia pomáhať, vzťah hodnôt a správania, emocionalita, rozhodovanie jednotlivcov a skupín či medziskupinový stereotyp.
Využívanie dát pre sociálny výskum sme skúmali s Martinom Borošom. Ako môžu dáta, ktoré vznikajú často ako vedľajších produkt pri využívaní technológií, pomôcť pri vedeckom výskume, ako aj príležitosť, ktorú dávajú tieto dáta umelcom.
O téme materiálnej kultúry a o vytváraní si vlastnej identity pomocou vecí rozprávala Soňa G. Lutherová. Priblížila aj svoj autorský dokumentárny debut Zatopené. Rozpráva príbeh významnej kultúrnej pamiatky – kaštieľa z Parížoviec a rodiny jeho posledných majiteľov.
Do hlbín najskôr zrušenej, no dnes už obnovenej a opäť plne fungujúcej výroby modrotlače sme sa ponorili v rozprávaní jej tvorcu Mateja Rabadu. Ten nás presvedčil o tom, že modrotlač sa dá využiť nielen pri tvorbe oblečenia, ale aj v nábytkárstve a rade ďalších vecí. Prešli sme celým procesom výroby až po konečný úchvatný výsledok.
Abandoned (Re)creation a ich snaha dostať znova do povedomia ľudí hodnotu architektúry našich kúpeľných miest neostala u divákov nepovšimnutá. Či už opustené, ale stále používané kúpele boli cieľom výskumu ich stavu a architektonickej hodnoty.
Téme zmierňovania predsudkov pomocou umenia sa venovala sociálna psychologička Barbara Lášticová. Ako príklad pre nepriame ovplyvňovanie pomocou literatúry si vybrala knihu o mladom čarodejníkovi Harrym Potterovi. Vďaka nej ukázala vplyv predsudkov na generáciu, ktorá vyrastala na tomto fenoméne.
Ľudmila Horňáková rozprávala o budovaní spolupráce s komunitami, dôvere medzi komunitami, o téme participácie, aktivizme a udržiavaní verejného priestoru. Pre starších občanov vytvorila komunitné aktivity, pre mladších rôzne projekty.
Tatiana Bužeková venovala svoju prezentáciu tomu, ako si ľudia po dlhšom čase spomínajú na historické udalosti v roku 1968, ktorých boli svedkami. Zamerala sa na rozdiely vnímania rovnakých udalostí obyvateľmi dvoch dedín.
Počas krátkej prestávky medzi prezentáciami mali návštevníci možnosť pýtať sa hostí na otázky, ktoré ich zaujímali v súvislosti s ich prácou. Otázok bolo veľa a pýtanie sa pokračovalo aj po poslednej prezentácii. Robili tak pomocou aplikácie sli.do a celá akcia sa natiahla o takmer ďalšiu hodinu. Návštevníkom to nevadilo a hostí vyprevádzali búrlivým potleskom.
Autorky: Michaela Lehotská, Nikola Marhevská
Foto: autorky
