Počet používateľov sociálnych sietí neustále stúpa. Online interakcia sa aj vplyvom obmedzení spojených s novým koronavírusom rozrastá. Ako na nás vplýva súčasná situácia a ako „virtuálny spôsob života“ zmení našu komunikáciu v budúcnosti, sme sa pýtali psychologičiek Ivany Václavikovej a Jany Holienkovej.
Od vypuknutia pandémie ochorenia COVID-19 ubehol už nejaký ten čas. Náš každodenný život sa obrátil naruby a všetko sa postupne presunulo do akejsi virtuálnej reality. Technológie tu, prirodzene, boli už pred tým, no výrazne sa zmenil spôsob, akým sme ich začali využívať v súčasnej situácii.
Byť online je pre mnohých jediný spôsob, ako zostať v spojení so svetom. Vďaka tomu si dokážeme aj naďalej plniť svoje pracovné, akademické či sociálne povinnosti, alebo jednoducho objednať večeru až pod nos. Čas strávený za počítačom sa už dokonca nespája s voľbou, ale s nutnosťou.
Ľuďom však chýba sloboda. Chýba im bežný kontakt, horká vôňa kávy z ich obľúbeného podniku a ruch bežného dňa. Alebo to nie je tak celkom pravda? Možno sa jednoducho stávame pohodlní a na náš doterajší spôsob života a komunikácie postupne zanevrieme.
Ocitli sme sa v neľahkej situácii
V tomto momente už všetci musíme súhlasiť, že karanténa a s ňou súvisiace zmeny ovplyvňujú každého bez výnimky. Prirodzene sa to ale nedeje rovnakým spôsobom u všetkých.
Zatiaľ čo niektorí ľudia si pohodlie domova skôr užívajú, pre iných je celá situácia zdrojom rôznych úzkostných prejavov. Podľa sociálnej psychologičky doktorky Ivany Václavikovej najmä extrovertnejší ľudia, ktorí sú do veľkej miery motivovaní tráviť čas s ostatnými, potrebujú komunikáciu a pestrú sociálnu sieť.
V ich prípade sa často stáva, že sa začnú veľmi rýchlo nudiť, pretože majú nedostatok vonkajších podnetov, čo u nich môže prerásť do úzkostnejších pocitov. Podobné pocity ale môže zažívať každý človek, nakoľko sme sa ocitli v neznámej situácii, ktorú nedokážeme do veľkej miery ovplyvniť či predvídať.
S týmto tvrdením súhlasí aj psychologička doktorka Jana Holienková: „V rovine prežívania môžeme hovoriť najmä o tom, že do životov ľudí prišli mnohé emócie, na ktoré neboli zvyknutí. Ide prevažne o strach a neistotu. Ak sú prežívané na nevedomej úrovni, môžu sa napokon pretaviť aj do správania a komunikácie.“
Reagovať pritom môžeme podráždene a často prudšie aj bez toho, aby sme sami poznali dôvod tejto emócie: „Táto naša nevedomá negativita môže zhoršiť kontakt s druhými a následne aj našu frustráciu. Máme pocit, že nám druhí nerozumejú, a tak sa postupne dostávame do bludného kruhu napätia,“ vysvetľuje psychologička.
Médiá na škodu aj na úžitok
Celej situácii nepridáva ani množstvo rôznorodých informácií, ktoré sú dostupné v online priestore. Podľa Holienkovej práve tie dokážu všetko ešte zhoršiť. Pokiaľ totiž nemáme dostatočne rozvinuté kritické myslenie, môžu nás tieto podnety zneistiť a ešte viac prehĺbiť už spomínané napätie. Je preto vhodným riešením do istej miery obmedziť médiá a zároveň sa viac sústrediť na overovanie zdrojov, z ktorých čerpáme.
Nápomocná môže byť taktiež komunikácia s inými ľuďmi. Vďaka tomu môžeme získať iný pohľad na vec, sme nútení viac uvažovať a prestávame len pasívne prijímať ponúkané obsahy. Psychologička ďalej zdôrazňuje, že tieto emócie sú prirodzené vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádzame. Je preto dôležité venovať im pozornosť a prijať ich. Vďaka tomu môžeme zlepšiť naše fungovanie a aj komunikáciu s ostatnými.
Čo sa deje s našimi vzťahmi?
Zatiaľ čo sme mnohé z našich sociálnych interakcií presunuli do režimu online, ostatné sa stali častejšími než by sme chceli. Väčšina ľudí na Slovensku bola, najmä spočiatku, nútená ostať vo svojich domovoch so zvyškom domácnosti. U mnohých tak častejšie dochádzalo k nezhodám a konfliktom.
Doktorka Václaviková v tejto súvislosti zdôrazňuje, že za napätie vo vzťahoch nemôžeme viniť len okolnosti: „Podľa môjho názoru dokáže súčasná situácia veci nahromadiť, ale nevytvára nič, čo by vo vzťahoch nebolo už predtým. Napriek tomu, že je to nová skúsenosť a mnohí ju môžu zvládať ťažšie, ide len o akýsi katalyzátor.“
Odborníčka ďalej varuje, že pokiaľ je v domácnosti určité napätie, nevyriešené záležitosti či nejaké tendencie vedúce ku konfliktom, dokáže sa to všetko veľmi rýchlo vystupňovať. „Pokiaľ sú však naše vzťahy v poriadku a nemáme medzi sebou vážnejšie nezhody, stále platí, že sa môžeme dostať k akejsi ponorkovej chorobe, no komunikácia členov domácnosti je oveľa zdravšia.„
Doktorka zároveň pripomína, že nie pre všetkých je táto situácia skutočným problémom. Pre časť ľudí je denný sociálny kontakt skôr záťažou. Môže byť pre nich teda príjemné minimalizovať komunikáciu. Holienková dokonca hovorí až o akejsi sociálnej očiste: „Osobne si myslím, že súčasná situácia nám môže priniesť aj úžitok. Dokáže totiž dopomôcť k revízii a následnej selekcii vzťahov. Vďaka tomu si vieme uvedomiť dôležitosť určitých ľudí v našich životoch. Budeme teda vyhľadávať spôsoby, ako s nimi udržať kontakt. Na druhej strane, môže to viesť aj k presne opačnému efektu. Vtedy pochopíme, že niekto nám až tak veľmi nechýba a do nášho života nám toho veľa neprináša.“
Osobný kontakt vypnúť, online komunikáciu zapnúť
Napriek tomu, že viacerí z nás trávia už dlhší čas v kruhu svojej rodiny, chýbajú nám ľudia, s ktorými nemôžeme byť. V tom momente nastupujú na rad sociálne siete, telefonáty a videohovory. Dnešná doba nám poskytuje možnosti, o ktorých sa našim starým rodičom ani len nesnívalo.
Tento typ komunikácie je bezpochyby skvelou alternatívou, no otázkou je, do akej miery dokáže nahradiť osobný kontakt. Hoci ide o individuálnu záležitosť, globálnou pravdou ostáva, že človek sa radí medzi sociálne tvory, a tak je nám jednoducho prirodzenejšie tráviť čas s ľuďmi tvárou v tvár.
Doktorka Václaviková napriek tomu hovorí, že návrat do všedného dňa môže byť pre niektorých ľudí náročnejší. Pokiaľ boli už pred samotnou karanténou zvyknutí skôr na internetový spôsob komunikácie, prechod do starého režimu môžu vnímať aj negatívne. Podľa názoru psychologičky nám zatiaľ ale celkový prechod na online komunikáciu nehrozí. A to aj napriek tomu, že technológie využívame s obľubou.
Podobne to vidí aj doktorka Holienková: „Možno by nás mohla súčasná mimoriadna situácia naučiť využívať potenciál digitálnej komunikácie, ktorý sa ukázal v mnohých oblastiach (napríklad v školstve). No nepredpokladám, že dôjde k výlučnému uprednostneniu digitálnej komunikácie pred tou osobnou.“ Psychologička aj napriek tomu upozorňuje na problém, ktorý môže nastať u mládeže.
Vplyvom okolností boli totiž najmä oni ešte viac podporovaní v digitálnej komunikácii, ktorá môže vytvárať základy pre závislosť. Je to práve adolescentná časť populácie, ktorá technológie považuje za prirodzenú súčasť života, keďže prostredníctvom internetu nadväzujú vzťahy, realizujú svoje záľuby či dokonca budujú svoju vlastnú identitu.
Hlavné nedostatky neosobnej komunikácie
Rozhovory vo virtuálnom svete poskytujú množstvo skvelých výhod, no zabúdame na to, že nie sú tak celkom reálne. Dokonca sa obe odborníčky zhodujú v tom, že tento typ prenosu informácií oplýva mnohými „chybičkami krásy“.
„Po prvé – virtuálna komunikácia znižuje možnosť sledovať bezprostredné reakcie druhých ľudí. Nedokážeme teda spoľahlivo posúdiť, ako naše slová pôsobia na príjemcu, a tak upraviť, resp. vysvetliť povedané. Práve tento problém môže prehlbovať nedorozumenia na oboch stranách. Písané texty majú veľmi obmedzenú schopnosť zdieľania neverbálnej časti komunikácie, ktorá môže obsah viac objasniť,“ vysvetľuje Holienková.
Psychologička vidí ako ďalší problém najmä nedostatky v emocionálnej oblasti, obzvlášť pokiaľ ide o negatívne emócie. „Osobný kontakt, gestá či mimika sú výhodami, ktoré online komunikácii chýbajú. Rovnako tak sú skutočné pocity nahrádzané emotikonmi, ktoré nie sú vždy dostatočne rozpoznané druhou stranou.“
Nedostatky ale môžeme spozorovať aj po technickej stránke. „Dátový prenos nie je predsa vždy dokonalý, často sa zasekne obraz či zvuk a pokiaľ človek hovorí v danom momente nejaké dôležité vety, vzniká z toho veľká frustrácia. Jednoducho povedané, dokážeme si predať verbálnu časť komunikátu, ale celkový kontext nám často uniká,„ dodáva aj Václaviková.
Komunikácia budúcnosti
Súčasný trend nám už je snáď jasný. V oblasti technológie sa stále snažíme prinášať nové spôsoby pre interakciu. Dobrým príkladom sú rôzne nástroje používané pre videohovory, ktorým neustále rastie popularita. Mnohokrát sa už teraz stáva, že napríklad v práci zastúpia našu skutočnú prítomnosť. O prekvitajúcej možnosti využitia home office nie je hádam nutné ani hovoriť.
Nasledujúca generácia komunikácie má ísť v tomto smere ešte oveľa ďalej. Stále reálnejšie pôsobia rôzne 3D technológie ako virtuálna realita či hologramy, ktoré sa postupne môžu stať súčasťou našich životov. Elon Musk, zakladateľ automobilky Tesla a spoločnosti SpaceX, je v predpovedaní technologického pokroku ešte odvážnejší.
Budúcnosť civilizácie vidí v umelej inteligencii a v telepatickom spôsobe prenášania informácií. Biznismen dokonca nelenil a už stihol založiť spoločnosť, ktorá má zmeniť túto jeho víziu na realitu. Aj napriek tomu, že sa nám môže zdať takýto nápad absurdný, nezabúdajme, že to isté si mysleli ľudia len necelú dekádu dozadu o tom, čo je dnes pre nás každodennou realitou.
Je bezpochyby úžasné, kam sa dokáže naša civilizácia posunúť. V budúcnosti nás čaká ešte veľa zmien, no je na mieste prehodnotiť, čo skutočne potrebujeme. Vytváranie nových a lepších spôsobov virtuálnej komunikácie automaticky neznamená, že sa tým zlepšia aj naše vzťahy. Práve naopak.
