Prednášky sú pre študenta ako práca, home office ale nie je pre každého. Onlinová výučba má preto mnoho podôb.
S príchodom korony sa naše životy zmenili na nepoznanie. Už nemôžeme chodiť do baru každý druhý deň, rozprávať sa so spolužiakmi o škole a vzájomne si pomáhať s plnením domácich úloh. Už nemôžeme ísť počas okna na kávičku do kaviarničky, už nemôžeme nič, len sedieť a učiť sa, učiť sa, učiť sa. Tak, ako by si to prial súdruh Lenin.
Na druhú stranu, už sa nemusíme ráno náhliť, naraz si čistiť zuby a piť kávu. Už nemusíme fajčiť za jazdy, už si nemusíme zapaľovať cigaretu v krutom trnavskom vetre a už nemusíme ani čakať pred kinom OKO™, až nás vyučujúci pustia dovnútra.
V onlinovom svete žijeme povinne a na známku
Hoci sme všetky tieto úkony robili s láskou, pretože vysokoškolský život patrí k tým najkrajším, korona nám zároveň otvorila dvere do úplne staro-nového onlinového sveta. Vekom pokročilejší ľudia sa ho boja a mladí v ňom žili dobrovoľne a bez problémov každý jeden boží deň. Až pokiaľ v ňom nemuseli žiť povinne a ešte k tomu aj na známku.
Kým nám hrozila škola, chceli sme sedieť doma s kávičkou v ruke a detailným záberom na neupravené tváre spolužiakov a spolužiačiek (ktoré sme vďaka ich prirodzenej kráse nepoznali). Naše tajné priania sa splnili a do školy chodíme len po kliknutí myšou. Sme šťastní? Neviem povedať. Názory sa diametrálne líšia asi tak, ako Plačkovej tvár na časovej osi.
Panie a Dámovia, poďme spolu raz a navždy ukončiť večné nezhody o tom, či je lepšie do školy chodiť prezenčne, alebo si zapnúť počítač a prednášku sledovať z pohodlia domova. Pripravte sa na zápas desaťročia.
Prvé kolo: Online výučba priamo z postele
Ak sa pozriem na túto kategóriu s absolútnym nadhľadom, zisťujem, že sa vôbec, ale že vôbec nič nezmenilo. Stále sa snažím zo spánku vyťažiť čo najviac. Budím sa v zhone, aby som sa stihol prebrať, spraviť si kávu a zapáliť si. Nefajčiari môžu prvú ranu pripísať onlinovým prednáškam, vďaka ktorým majú možnosť posledných päť minúť stráviť zdravou meditáciou.
Prvé rozdiely si však všimli rifle, do ktorých sa pomaly ale isto prestávam zmestiť a fit náramok, ktorý ma aj počas prednášok prosil, aby som sa aspoň na chvíľu postavil.
O tom, že život študenta je predovšetkým tvrdá drina, ma presvedčili hlavne výlety na Skladovú, ktoré teraz počas pandémie odpadajú. Presúvanie sa z jedného miesta na druhé zo mňa spravilo zdravého človeka, ktorým som bol ešte pred začatím online výučby. Sú to však organizačné veci, ktoré so samotným priebehom prednášok až tak nesúvisia.
Súvisia ale s naším talentom dostať sa na prednášky včas. Táto schopnosť je o trochu lepšia v onlinovom svete, no nie každý ju vie efektne využívať. Ešte nikdy sa mi však nestalo, že by som sa nevedel dostať do budovy AULY™. Tiež som nikdy nezažil, že by uprostred prednášky prišiel vrátnik a vyniesol ma pred budovu so slovami: „Skús to ešte raz.“
Názory sa diametrálne líšia asi tak, ako Plačkovej tvár na časovej osi.
Onlinové prednášky majú pre tých menej obdarených jednu extrémnu nevýhodu, a to samotný priestor, v ktorom sa odohrávajú. Nie vždy sa totiž môžeme tešiť z bezchybného pripojenia. Preto sa stáva, že nás jednoducho z prednášky odpojí. Aby toho nebolo málo, občas sa slová učiteľa menia na nezrozumiteľné zaklínadlo.
V lepšom prípade sa nevieme pripojiť vôbec. Z toho dôvodu vznikol nový druh paniky. Kolegovia (lat. spolužiaci) zaplavovali facebookovské četové skupiny nadávkami, ale aj prosbami, ktoré sa týkali alfy a omegy vysokoškolského štúdia – absencií.
Dostali sme slobodu, ktorá prišla rýchlo a bolo jej veľa
Už je to síce záležitosťou časov dávno minulých, ale ako aj starí ľudia radi spomínajú na komunistov, aj ja si občas spomeniem na papierovú prezenčku, ktorá sa čítala vždy na konci prednášok. Verte či nie, práve ona bola inšpiráciou pre tento článok. Dnes už je problém vyriešený a zapisovanie prítomných prebieha hladko.
Môžeme si tak sedieť doma s kávičkou na jednej strane počítača a koláčikom na tej druhej. Fantázii sa medze nekladú a pokiaľ dokážeme vnímať vyučujúceho – čo by sme, samozrejme, mali – prednášky sa dajú počúvať aj dole hlavou. Dostávame slobodu, ktorá prišla rýchlo a bolo jej veľa. Preto sme my, študenti, nevedeli, čo všetko s ňou môžeme robiť a čo by sme s ňou robiť mali.
V tomto nám prezenčné prednášky dávali isté obmedzenia, ktoré mohli pomôcť najmä v druhom kole tohto zápasu, no rozhodnite sa vy. Ak sa vám páči divoký západ, ktorý reprezentujú online prednášky, bod pôjde na túto stranu. Ak však potrebujete pri štúdiu mantinely, prezenčná prednáška vám sadne viac.
Druhé kolo: Multitasking naberá nový level
Hneď na začiatok začnem so silným argumentom v prospech onlinových prednášok, s ktorým však mnohí súhlasiť nemusia. Počas nich som sa toho dokázal naučiť naozaj veľa. Dozvedel som sa ako správne fajčiť fajku, ako funguje spánkový cyklus tuleňov, alebo ako sa obliekať do gangsterského štýlu vďaka portálu WikiHow.
Astronóm Carl Sagan raz povedal, že neexistuje niečo, ako hlúpa otázka. Vždy som si prial, aby si to niektorí ľudia nebrali až tak k srdcu.
Na obhajobu prezenčnej prednášky, aj z nej odchádzam nasýtený informáciami, ktoré sa týkajú prevažne témy predmetu. Keď má niekto v rukách mikrofón a stojí na pódiu pred senátom prázdnych hláv ako Cézar, dostane sa mu viac pozornosti, ako keď je len jedným zo 150 rovnakých okien. Všetko je relatívne, spomína vo svojich teóriách Einstein a platí to aj o akustike.
Keď sa človek ocitne v obrovskej hale, kde sedí viac ako stovka žiakov, nie vždy počuje všetko, čo sa deje okolo neho. Astronóm Carl Sagan raz povedal, že neexistuje niečo, ako hlúpa otázka. Vždy som si prial, aby si to niektorí ľudia nebrali až tak k srdcu. Holt, online prednáška, ktorej som doteraz fandil, dostáva jednu zákernú podpásovku už len z toho dôvodu, že mi v ušiach znie otázka, zaoberajúca sa vecou, ktorú vyučujúci spomenul najmenej päťkrát.
Vždy sa desím momentu, kedy mi vyučujúci prikáže zapnúť si mikrofón a niečo porozprávať. Je to úplne iný pocit ako odpovedať zo sedačky v prednáškovej miestnosti. My mladí sme si na zmenu zvykli pomerne rýchlo, no tí starší s tým niekedy majú problémy. Doma sa nám neraz stane, že nás vyruší hudba, varenie, hádka, alebo hocičo iné. Väčšie pohodlie a súkromie sa tak paradoxne stáva menším súkromím.
Tretie kolo: Záver a vyhodnotenie
Čo je lepšie? Čo je horšie? Krása života sa ukrýva v tom, že každý človek je iný a každému vyhovuje iný formát výučby. Viem, začal som celkom vážne, čo je nečakané, ale je to tak. Ak ste čítali pozorne, možno ste si aj vy prideľovali pomyselné bodíky buď k jednej, alebo druhej kategórii a už viete, kto je vašim favoritom. Možno ste to vedeli už od samotného začiatku. Dôležitý je aj váš názor, pretože sme v tom všetci spolu.
Nepredpokladám však, že by sa čokoľvek zmenilo. Sme uväznení s tým, čo máme a akákoľvek zmena príde pomaly a s dostatočným predstihom. V ústach sa mi preto prevaľuje otázka: „Sme pripravení posadiť sa do školských lavíc, alebo sme za ten čas doma zleniveli?“
Osobne si momentálne neviem predstaviť návrat do bežného študentského života. Ale ktovie. Možno sa ani tento školský rok nevrátime a bakalármi sa staneme z pohodlia domova. Na strednej škole sa mi učitelia vyhrážali: „Vysoká škola, to je o inom, tam budeš musieť zabrať.“ Teraz sa len usmievam nad tým, že som im uveril.
