Od pondelka si môžeme kávičku vychutnať z pohodlného kresla s výhľadom na mesto. Je to ale dobré rozhodnutie?
S príchodom prvých teplých dní som mohol cez okno môjho bytu pozorovať čoraz viac ľudí. Mamičky s deťmi vyrazili na ihriská, zhluky detí sa hrali s loptou a páriky sa promenádovali po chodníku popri riečke. Po niekoľkých mesiacoch v núdzovom stave mi tento výhľad prišiel ako z rozprávky.
Zároveň som si ale uvedomil, že čokoľvek, čo sa za poslednú dobu šírilo vzduchom, je stále medzi nami. Jediný rozdiel je, že teraz sme už voči tomu ľahostajnejší. Trpeli ľudia, ale aj zatvorené podniky. Preto si myslím, že možnosť vychutnať si kávičku aspoň na terase, je do určitej miery dobrý ťah. Situácia sa zlepšila, a tak by sme mohli pomaly uvoľňovať.
Otvorené len do ôsmej
Nechápem ale, prečo nám stále hrozia zákazom vychádzania po ôsmej hodine večer. Nie je to trošku postavené na hlavu? Cez deň môžem vyraziť do mesta a dokonca môžem ísť von už aj bez rúška. Sedieť na terase reštaurácie alebo kaviarne je tiež povolené. Konečne mám možnosť vychutnať si kávu, na ktorú som sa posledné mesiace tak tešil. Či už počas prechádzky, alebo pri sedení v kaviarni, stretneme sa s množstvom ľudí, no božechráň, aby sme sa zdržali vonku dlhšie ako do ôsmej večer.
O tom, či dôjde k predĺženiu núdzového stavu, alebo nie, sa bude rozhodovať už dnes. Jedna strana tvrdí, že je nutné stav ešte predĺžiť, zatiaľ čo SaS navrhuje jeho zrušenie či posunutie hranice zákazu vychádzania z 20:00 do 22:00. Sám seba sa pýtam, prečo sa toto neriešilo skôr?
Ťažko predpovedať, čo bude ďalej, hlavne v situácii, akou je táto. Na druhú stranu taktiež chápem, že opatrnosť je na mieste. Ľudia boli doma zatvorení dlhú dobu, a ak by prišlo k úplnému uvoľneniu, pravdepodobne by nastal v mestách chaos. Mladí ľudia popíjajúci kade-tade, hovoria za všetko. Ostáva po nich len spúšť, a tak som naozaj zvedavý, ako budú vyzerať prvé momenty, keď si budeme môcť sadnúť na otvorené terasy.
