Kedysi bol pred kamerou veľký trémista so zanedbanými základmi slovenčiny. FMK a ľudia okolo nej mu ale pomohli odbúrať počiatočný stres a vypilovať jeho talent. Dnes je známy ako reportér RTVS, ktorý trávi väčšinu svojho času na hokejových štadiónoch.
Dokáže FMK pomôcť mladému človeku k nábehu na kariéru v mediálnom svete? Mali by prísť hráči z KHL reprezentovať Slovensko na MS a ako veľmi je nevyspytateľná jeho práca? Hosťom Podcasttu, ktorý si môžete vypočuť na konci prepísaného rozhovoru, bol absolvent FMK, Patrik Mitas.
Aké máš pocity, keď si sa po štyroch rokoch znova vrátil do priestorov našej školy?
Veľmi dobré. Spomínam si na priestory Rádia Aetter, kde teraz nahrávame. V podstate beriem nielen školu, ale aj rádio ako moju Alma mater, kde som urobil prvé kroky v kariére. V pätnástich som si na facebooku vytvoril profil, kde som písal prvé texty a pridával prvé fotky, ale práve FMK a neskôr rádio ma začali v tejto oblasti rozvíjať. V mojej krátkej kariére, ktorá trvá asi sedem rokov, bola FMK veľmi dôležitým krokom.
Je nejaký pedagóg, na ktorého si rád spomenieš aj dnes, možno niekto, kto ťa nasmeroval na tvoju terajšiu prácu?
Asi najradšej som mal Janka Pronera, ktorý mi bol vekom veľmi blízky, aj sme si rozumeli ako kamaráti. Taktiež Karin Kubíková a Andrej Brník, ktorí pracovali v Rádiu Aetter. Špeciálne Karin mi dala veľmi veľa, pretože som zo strednej školy prišiel nie veľmi vycepovaný, čo sa slovenčiny týka. Veľmi som to zanedbával a ona mi vo svojom voľnom čase dávala lekcie, pomáhala mi, aby som sa zlepšoval v čiarkach a bohužiaľ aj v primitívnej gramatike, za čo sa veľmi hanbím. Dva roky sme však na tom pracovali a dostal som sa na taký level, že som spokojný.
No a ešte pani Bugošová. Hlásateľská legenda, ktorá so mnou trávila extrémne veľa času. Spolupracujem s ňou aj teraz v RTVS, hoci už menej, keďže ona je primárne v spravodajstve a ja som v športe.
Keď som mal ísť pred mikrofón, tak som bol veľký trémista
Aké sú tvoje spomienky na Aetter? Pred nahrávaním podcastu si spomenul, že si prispieval na jeho web. Vytvorili ste v ňom nejaké priateľstvá, ktoré vydržali dodnes?
Nejaké úplne silné priateľstva nie, ale s niektorými ľuďmi si na facebooku alebo Instagrame reagujeme navzájom na príbehy alebo statusy. Spomínam si však na jeden silný moment, keď sme v Rádiu Aetter nahrávali vianočnú pieseň.
Nikdy som nebol redaktor, ktorý vytváral obsah priamo do rádia. Vychádzalo to hlavne z môjho sebavedomia. Vtedy som ho mal vysoké na srandičky a robenie show, keď som mal ale ísť pred mikrofón, bol som veľký trémista, vždy som sa bál a neveril som si. Zvolil som si teda jednoduchšiu cestu, ktorou bolo písanie textov, kde ma nikto nevidel a mal som na to viac času.
Dá sa FMK vnímať ako vstupná brána do mediálneho sveta? Spomenul si napríklad pani Bugošovú, s ktorou sa v RTVS doteraz stretávaš.
Určite. Pomohlo mi to najmä známosťami a kontaktmi, ktoré som tu získal. Andrea Bugošová mi venovala veľmi veľa času. Bola človek, ktorý ma smeroval ďalej a hovoril mi, že na to mám. Kontakty, ktoré som si vybudoval, by som bez FMK nezískal. Škola mi zároveň dala dostatok času na to, aby som popri štúdiu praxoval a profesne sa posúval.
Kedy si si uvedomil, že to, čo by si chcel v živote robiť, sú rozhovory z hokejových štadiónov?
Už od od detstva som vedel, že chcem pracovať v športe. Nikdy som nemal iný sen. Prvýkrát som si uvedomil, že by sa to mohlo podariť, keď som sa v roku 2018 zo Spartak.tv dostal do RTVS. Potom to išlo veľmi rýchlo. Prišli MS v hokeji, neskôr nominácia na olympiádu. Keď Marcel Merčiak v redakcii začal hovoriť, kto pôjde na OH do Tokia, moje meno zaznelo ako prvé. Vtedy som si definitívne uvedomil, že športová novinárčina je to, čím sa chcem živiť.
Je to trochu zvláštnosť, že si si vybudoval pozitívny vzťah k hokeju, keďže Trnava je orientovaná na futbal. Je to tým, že si ako malý chlapec sledoval Extraligu?
Začal som ju sledovať v sezóne 2004/05. V NHL bola výluková sezóna a u nás hrali najväčšie hviezdy. Keď som neskôr prišiel do Spartak.tv, boli tam dvaja silní redaktori, ktorí sa hnali do futbalu a ja som vedel, že je tu stále veľa iných športov. V tom čase tu boli Gladiátori – hokejisti a volejbal. K týmto športom som sa snažil uberať a zrazu pri rozhodovaní sa mi vynorili spomienky na rok 2004 a hokej ma začal neskutočne baviť. Keď som neskôr prišiel do RTVS, mal som na výber, či sa primárne chcem venovať futbalu alebo hokeju. Moja voľba padla na hokej.
Hodnotíš po rokoch túto voľbu pozitívne?
Určite áno. Nechcem povedať, že futbal nemám rád, ale vzhľadom na to, kam sa futbal uberá so systémom VAR a aj v ďalších aspektoch, ktoré sa mi nepáčia, musím povedať, že som spokojný s hokejom.
Pri svojej práci veľa cestuješ. Pred pár mesiacmi si bol napríklad v Kanade na MS juniorov, chodíš na extraligové zápasy, nevyčerpáva ťa to?
Posledné juniorské MS bola úplná šialenosť, čo sa týka cestovania. Vtedy v Amerike zúrila snehová búrka, ktorá narušila spoje. Mali sme tam dokopy asi dvadsaťhodinové meškanie.
Keď beháme po Slovensku, mám na starosti primárne západné mestá – Nitru, Nové Zámky, Trenčín, Bratislavu a občasne chodíme na prenosy do Zvolena a Banskej Bystrice. Cestujem veľa, ale nie až tak, ako keby som každý týždeň chodil na východné Slovensko. Je to súčasť mojej práce, rešpektujem to a baví ma to. Ale súhlasím s tým, že to unavuje.
Jedna z najdôležitejších vecí pri tejto práci je obetovať jej extrémne veľa času
Pri tvojej práci a flexibilite, ktorú ako reportér musíš mať, sa asi nedá povedať, že by si mal nejakú bežnú pracovnú rutinu. Alebo sa mýlim?
Nemýliš sa. Ja som človek, ktorý má rád poriadok, nie v izbe samozrejme (smiech). Už v školských časoch som mal všetko vytriedené a usporiadané. Pri tejto práci sa to nedá. Jeden deň pracujete od piatej rána do druhej poobede. Druhý deň máte ísť o 17:00 na hokej a myslíte si, že ďalší deň máte voľno, lebo ho máte v rozvrhu, lenže počas zápasu sa stane niečo, čo musíte spracovať do ďalšieho dňa. Vyžaduje si to flexibilitu. Jedna z najdôležitejších vecí pri tejto práci je tomu obetovať extrémne veľa času.
Predpokladám, že zápasy národného tímu prežívaš rovnako ako všetci fanúšikovia hokeja. Nie je pre teba po trpkej prehre ťažké postaviť sa pred kameru a spovedať sklamaného hráča?
Tento pocit som zažil len raz. Bolo to na tohtoročnom juniorskom šampionáte, kedy naši chalani podľahli Kanade po predĺžení. Vtedy som nezvládol situáciu. Keď hrajú naši, potláčam emócie. Snažím sa byť v tomto smere profesionál. Chcem byť k hráčom rovnaký, keď sa vyhrá, aj keď sa prehrá. Vtedy som zlyhal, pretože som mal pocit, že naši chlapci mali na to, aby vyradili jeden z najlepších výberov v histórii MSJ. Prichytil som sa pri tom, ako fandím a to bolo zlé. Na základe toho som robil skôr pocitové rozhovory, než faktografické.
Po spomínanom zápase nastal pekný moment, kedy kanadskí fanúšikovia ocenili našich hokejistov potleskom. Celá hala začala tlieskať. Čakal si to?
Nečakal. Neskôr mi to však začalo dávať zmysel. Kanadský fanúšik má rád kvalitný hokej a ten videl u nášho tímu. Dal kredit reprezentantom, ktorí takmer vyradili jeden z najlepších výberov v histórii MSJ. Bol to skvelý moment.
Ako hodnotíš aktuálny stav slovenského hokeja, posúvame sa k lepšiemu?
Minulý rok bol výborný, pretože v našej Extralige hrali hráči, ktorí sa podľa mňa dostanú do NHL. Boli to Šimon Nemec, Filip Mešár či Adam Sýkora. Roky predtým nedostávali mladé talenty šancu medzi seniormi. Pritom nás to posúva. V tomto roku bol v lige priamy zostup a preto veľa klubov argumentovalo tým, že nemôžu dať taký veľký priestor mladým hráčom. Báli sa vypadnutia.
Veľa urobil aj Craig Ramsay, ktorý prišiel do národného tímu a pozdvihol slovenský hokej vo všetkých kategóriách. Nastavil trend pre mladých a nie veľmi skúsených hráčov – Pavla Regendu, Miloša Kelemena a ďalších. Aj vďaka nemu sa z nich stali hráči, ktorí sú silovo veľmi vyspelí a veľmi dobre korčuľujú. Týmto prístupom ukázal mládežníckym reprezentáciám, že sa vieme posúvať. Formuje to náš hokej k lepšiemu.
Slovenský hokej je aktuálne trochu rozdelený
Vnímajú aj v zahraničí vývoj slovenského hokeja, prácu Craiga Ramsayho a slovenských klubov s mládežou – predovšetkým Nitry?
Slovenský hokej má aktuálne veľa svojich problémov. Riešila sa napríklad situácia ohľadom toho čí prídu hráči z KHL reprezentovať národný tím. Ďalším problémom je, že nefunguje spolupráca hokejového zväzu a extraligových klubov. Vytvára to ďalšie napätie. Vnímajú to organizácie, skauti, a ľudia nielen z NHL, ale aj z Európy. Na drafte v Montreale som sa rozprával aj s ľuďmi, ktorí to nehodnotia pozitívne. Vidia, že slovenský hokej je aktuálne trochu rozdelený. Neprospieva nám to.
Určite sa im však páči, že vychovávame mladých hráčov, lenže im je v zásade jedno odkiaľ ten hráč príde. Skauti vnímajú, že naša liga je dobrá, ale nie najlepšia. Sme ale dobrí na rozvoj hráčov. Vidíme to aj na Adamovi Sýkorovi, ktorý v dobe nahrávania rozhovoru nastupuje medzi seniormi v Nitre a tým sa hráčsky rozvíja. Chodia sem aj hráči zo zahraničia. Bol tu Brendt Clark, ktorý hral za Nové Zámky a dnes strieľa góly priamo v NHL.
Nadviažem na to, ako sme sa rozprávali o mladých talentoch zo Slovenska. Slovenským klubom sa predsa na drafte môže vyplatiť, keď vychovajú hráča, no nie? Nitre sa to vyplatilo pri Šimonovi Nemcovi, ktorý podpísal nováčikovskú zmluvu s New Jersey Devils. Výsledokom bolo, že Nitra za neho zinkasovala peniaze, ktoré môže ďalej využiť.
Môže a aj to využila, ale je tam jeden dôležitý aspekt. Hráč musí podpísať zmluvu v NHL. Situácia s Nemcom, Mešárom, Slafkovským a Sýkorom bola unikátna. Prešli dva mesiace od draftu a oni mali podpísané zmluvy. Klub môže vychovávať hráča, ktorý bude draftovaný, ale nikdy nemusí podpísať kontrakt. Slovenský klub – napríklad Nitra, tým pádom nezinkasuje za neho také veľké peniaze, ako to bolo v prípade Šimona Nemca a Adama Sýkoru.
Aký je tvoj osobný pohľad na hráčov z KHL? Mali by prísť reprezentovať Slovensko na MS alebo nie?
Ťažká téma. Bol by som rád, keby neprišli. Absolútne odsudzujem to, čo sa deje na Ukrajine – je tam vojna. Hráči dobrovoľne prijali, že chcú podporovať a hrať v ruskej KHL. Vo viacerých kluboch je vedenie, ktoré podporuje nejakým spôsobom Vladimira Putina. Preto podľa mňa nie je správne, aby reprezentovali našu krajinu. Samozrejme, ja som malý pán, toto je na rozhodnutí zväzu. Môžem ale povedať, že možno 95 percent mojich kolegov má rovnaký názor. (Rozhovor bol nahrávaný pred rozhodnutím SZĽH – pozn.red.)
Na svojom twitter účte si prednedávnom upozornil na slušnú návštevnosť v druhej hokejovej lige, kedy na zápas medzi Senicou a Dolným Kubínom prišlo zhruba 2 500 divákov. To je viac, než u niektorých extraligových tímov. V čom by si podľa teba mali brať od nich ostatní príklad?
V marketingu. Robia ho fantasticky. Prezident klubu, pán Krutý, do toho vkročil, ako sa patrí. Chcú hokej prinášať nielen fanúšikom, ale aj rodinám. Darí sa im to. Nejde im o výsledok, prioritou je pre nich fanúšik. Zober si, že je to druhá liga, kde hráči nie sú nejako extra platení, ak vôbec. Ak majú na každý domáci zápas, na ktorý im príde 2500 ľudí vstupné tri eurá, za celú sezónu vedia zarobiť len na vstupenkách 80-tisíc. To je dosť slušný zárobok na amatérsky klub.
O tebe veľa ľudí nevie, že máš skúsenosti aj s komentovaním e-šporotových zápasov. Ako si sa k tomu dostal?
Fúha, čo si to na mňa vytiahol (smiech). E-športy sú moja srdcovka. Popri mojej práci a koníčkom sledujem aj tie. K e-športom som sa dostal cez Counter-Strike. Môj malý sen bol komentovať nejaký turnaj, vedel som pritom využiť aj svoje doterajšie skúsenosti. To sa podarilo.
A prešiel si si aj fázou, že si chcel byť profesionálnym hráčom?
Keby si videl môj počítač v tej dobe, tak by si mi túto otázku nepoložil (smiech). Samozrejme, že som chcel. Boli hráči, ktorých som v tej dobe obdivoval. Bolo to obdobie na základnej škole. Mal som však počítač s 30 fps a ľudia, ktorí sa venujú e-športom vedia, že takéto číslo je pri hre Counter-Strike je absolútne nedostatočné.
Máš okrem hry Counter-Strike aj nejaký iný e-športový titul, ktorý sleduješ?
Nemám. V minulosti som ešte hrával NHL, ale na to už nie je čas. Niečím mi to CSko inklinuje, páči sa mi kompetetívny štýl a to, že sa tam vieš ako hráč zabaviť.
V záverečných otázkach ťa neminie tipovačka. Povedz mi, kto vyhrá tento rok Stanley Cup?
Tipovačku veľmi nemám rád, pretože málokedy trafím (smiech). Doprial by som to Connorovi McDavidovi, tak dám Edmonton Oilers. Aj keď musím povedať, že Boston Bruins je obrovský favorit, rovnako ako New York Rangers.
Spomenul si Rangers, dosiahne podľa teba Jaro Halák métu 300 víťazstiev v NHL?
Myslím si, že áno. Rozprávam sa aj so skúsenejšími novinármi, ktorí hovoria, že je to jeho osobný cieľ. Nevidím teda dôvod, prečo by ho nemohol dosiahnuť.
Na úplný záver si skús tipnúť, kto podľa teba vyhrá MS a na akom mieste skončí Slovensko.
Povedal by som, že to bude Česko, pretože predpokladám, že v play-off NHL vypadne veľmi skoro Boston Bruins. Posilní ich tak skupina hráčov na čele s Davidom Pastrňákom. No a Slovensko? Na štvrťfinále podľa mňa dosiahneme. Odhadujem, že skončíme na siedmom mieste.
