Čím ďalej, tým častejšie sa v médiách skloňuje slovo oligarchizácia. S týmto pojmom sa spájali najmä ruskí boháči, ktorí sa snažili o nárast svojho ekonomického aj politického vplyvu. Skupinka takýchto oligarchov sa objavila aj u nás na Slovensku. Tiež prišli z Ruska, konkrétne z Moskvy, zo Štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov. Spolužiaci Haščák a Dospiva začali svoju cestu k obrovskému vplyvu dovozom textilu z Číny, pokračovalo to obchodovaním na trhu s cennými papiermi a spolu s Oravkinom, Kúšikom a Herkom ju zavŕšili vybudovaním Penty. K prvým miliardám sa dostali vďaka úspešnému ovládnutiu VÚB Kupónu. Finančná skupina obchoduje najmä v oblasti zdravotníctva, finančníctva či realít. Teraz si však nabrúsila zuby aj na média.
Doba veľkých hráčov
Nie je však nič nové pod slnkom, že na médiá si robia zálusk podnikatelia. Ešte v období mečiarizmu vlastnil Rádio Twist Jozef Majský. Známym prípadom je aj Pavol Rusko, ktorý spoluvlastnil Markízu, vďaka čomu sa mu podarilo dostať až do vlády a parlamentu. Veľkými hráčmi sú aj Ivan Kmotrík a skupina J&T, ktorí si navzájom medzi sebou vymenili televíziu TA3 za JOJ-ku. Na českom trhu je veľkou rybou miliardár Andrej Babiš.Ovládnuť mediálny svet sa rozhodla aj finančná skupina Penta, ktorá nedávno cez holandskú investičnú spoločnosť V3 Media Holdings získala vydavateľstvo Trend Holding a Spoločnosť 7 Plus. Ako povedal hovorca skupiny Martin Danko „na Slovensku, ale aj v susedných krajinách, sa začala a prebieha vlastnícka konsolidácia, ktorú vnímame ako investičnú príležitosť.“ Penta sa vyjadrila, že vydavateľstvá potrebujú finančne silného a stabilného investora vzhľadom na pokles tržieb z reklamy. „Šancu ekonomicky prežiť a úspešne fungovať budú mať tie vydavateľstvá, ktoré budú pôsobiť v rámci silných vydavateľských celkov – mediálnych holdingov a budú využívať vnútorné synergie,” konštatoval Danko.
„Vlastniť médium je najlepší spôsob, ako si zlepšiť meno a reputáciu.”
Penta žehlí Gorilu
Investigatívny žurnalista Tom Nicholson ale Pente vôbec neverí. „Poznám trochu Haščáka a jeho videnie sveta je také, že korupcia je súčasť fungovania tohto štátu, a že súkromné vlastníctvo je sväté. Ak bude on vlastniť médiá, tak ich bude využívať ako chce. Tak to povedal, tak to cíti a nemyslím si, že taký človek by mal vlastniť akékoľvek médiá.” Podľa zástupkyne šéfredaktora Trendu Zuzany Petkovej Penta počíta s tým, že kúpou vydavateľstiev si z dlhodobého hľadiska vylepší poškodený imidž. „Majiteľ Penty Jaroslav Haščák podľa mňa kalkuluje, že ak bude vlastniť sieť médií, nezopakuje sa kauza podobná Gorile. Tá, ako uviedla samotná finančná skupina, znamenala pre ňu reputačnú katastrofu. Oligarchovia, ktorí v Čechách a na Slovensku začali skupovať médiá, ich považujú aj za nástroj nátlaku na politikov, aby robili rozhodnutia v ich prospech,“ dodala Petková. Podobný názor má aj Nicholson. Okrem toho, že je podľa neho vlastniť médium najlepší spôsob, ako si zlepšiť meno a reputáciu, sa Penta kúpou médií snaží o istú rovnováhu. „Haščák má svoje politické záujmy a možno videl, že keď nechá Babiša, Kmotríka a J&T ovládať celý mediálny sektor, tak pravicové strany nebudú mať žiadny priestor.”
„Majiteľ Penty Jaroslav Haščák podľa mňa kalkuluje, že ak bude vlastniť sieť médií, nezopakuje sa kauza podobná Gorile.”
Nákupná horúčka pokračuje
Pod svoj vplyv Penta dostala aj najčítanejší mienkotvorný denník SME, ktorý je vlajkovou loďou vydavateľstva Petit Press. Polovicu vydavateľstva vlastní Prvá slovenská investičná skupina (PSIS), druhú mala nemecká spoločnosť Rheinisch – Bergische Verlagsgesellschaft (RBVG). Práve táto časť bola na predaj a záujem o ňu vyvolal veľký rozruch. Po viacerých rokovaniach tento 50 % podiel kúpila dcérska spoločnosť agentúry SITA – firma NAMAV, ktorú finančne podporila Penta. Vlastníctvo v Petit Presse je teda rozdelené 50:50 a Penta dokázala ovládnuť médium, ktoré jej kvôli kauze Gorila azda najviac narušilo povesť.Prvá slovenská investičná skupina však vo svojom stanovisku oznámila, že dňa 7. októbra 2014 uplatnila svoje predkupné právo na akcie Petit Pressu v zmysle stanov spoločnosti, čo však RBVG nekaceptovala (PSIS sa mala rozhodnúť do 9. októbra, pozn. red.). Penta prejavila záujem aj o televízie. Uvedomuje si, že krížové vlastníctvo na Slovensku je zakázané a ako povedal Danko, „takýto zákaz sme pripravení rešpektovať a dodržiavať.“ Pokiaľ by to však Penta spravila rovnako nepriamo ako v prípade Trendu, Spoločnosti 7 Plus a SME (cez spoločnosť V3 Media holding a SITA-NAMAV), mohla by ovládnuť väčšinu vplyvných médií na Slovensku.
„Nedáme sa opentať“
Kúpa denníka SME vyvolala oveľa väčšiu vlnu odporu ako v prípade Trendu či 7 Plus. Novinári sa začali obávať, že stratia svoju slobodu a nezávislosť a že zmena majiteľa bude mať dopad na obsah. To však Penta odmieta. „Ide o 50, nie 100-percentný podiel, pričom nový vlastník nemá šancu bez súčinnosti spoločnosti PSIS uskutočniť takmer žiadne zmeny a už vôbec nie s dopadom na obsah a zameranie redakcie,“ povedal Danko.Redaktori denníka SME už pred odkúpením 50 % podielu vydavateľstva upozornili, že ak sa ich vlastníkom stane Penta, opustia redakciu. Podľa Haščáka by to bola škoda a veril, že sa takémuto scenáru vyvarujú. No nestalo sa. Pod opustenie redakcie sa podpísalo vyše 60 ľudí. Redaktori svoj odchod vysvetľujú na dočasnom blogu opentat.sk štyrmi citátmi. Jeden z nich hovorí o záujme Penty o legislatívne prostredie na Slovensku. Práve kúpou médií získala nový nástroj na ovplyvňovanie tohto prostredia, čím sa dostala do konfliktu záujmov, o ktorom by každý z redaktorov vedel. Ďalej zdôrazňujú, že žalobami na Facebook a tumbrl či žiadosťou o zákaz knihy Gorila a zabavenie počítačov vydavateľstva Petit Press v čase kauzy Gorila Jaroslav Haščák dokázal, že nemá vyvinutý cit pre slobodu slova.
„Vlastník média si musí byť vedomý aj rizika, že ovplyvňovaním môže znížiť jeho dôveryhodnosť.”
Novinári odmietajú pracovať vo vydavateľstve aj v prípade, že by mala SITA a Penta menšinový podiel. Podľa riaditeľa Petit Pressu Alexeja Fulmeka však ide o predbiehanie udalostí. Vydavateľstvo rokuje o ústupe Penty do minority. Čas na usporiadanie vzťahov s Pentou však majú približne do konca decembra, kedy redaktorom, ktorí podajú výpoveď, uplynie výpovedná lehota. Petit Press má po svojom boku partnera, vďaka ktorému by mohol v prípade pozitívnej dohody ponúknť Pente odkúpenie 50-percentného podielu.Penta nechce poskytnúť žiadne konkrétne vyjadrenie, pokiaľ nebude odchod redaktorov definitívny. Podľa hovorcu Martina Danka „Penta nikdy v minulosti nevlastnila a ani neinvestovala do médií, a preto žiadny novinár na Slovensku nemá s Pentou takú relevantnú skúsenosť, na základe ktorej by mohol zodpovedne tvrdiť, ako sa Penta bude ako vlastník správať.“ Rovnako sa odvoláva na zákonník práce, ktorý určuje konkrétnu výpovednú lehotu. Zdôraznil aj to, že redaktori by svojim odchodom mohli poškodiť redakciu aj dané médium.
Nový denník?
Ohľadom odchodu redaktorov sme sa skontaktovali aj so šéfredaktorom Matúšom Kostolným. „Áno, dal som výpoveď. Odídem čo najmiernejším spôsobom.“ Vyjadril sa, že SME a celá redakcia je pre neho veľmi dôležitá a nechce ju nijakým spôsobom ohroziť. Ešte predtým, ako prišiel list od nemeckého majiteľa, že plánuje dokončiť transakciu s dcérskou spoločnosťou agentúry SITA, sa na riaditeľa Rheinische Post Johannesa Werleho obrátila redakcia s otvoreným listom, v ktorom uviedli, že „s Pentou sa nedajú robiť slobodné noviny. Preto sme sa rozhodli, že v novinách, ktorých spolumajiteľom je Penta, nemôžeme pracovať a budeme musieť odísť.“ Pod otvorený list sa priamo podpísali šéfredaktor Matúš Kostolný, jeho zástupcovia, karikaturista Martin Shooty Šútovec a ďalších 60 členov redakcie. Všetci títo začali pracovať na novom projekte, ktorým by mal byť nový, nezávislý denník. Priestor na ďalší nezávislý titul, ktorý by mal ekonomické zázemie a zmysel, ale podľa Nicholsona nie je. „SME vyrobí každý rok zisk, ale to je našľapaná mašina, ktorá funguje už 20 rokov. Nové médium by to malo veľmi ťažké.” Naopak, ak by malo niečo nové vzniknúť, teraz je podľa novinárky Miroslavy Kernovej najvhodnejšia chvíľa. „Aj keď doterajší slovenský polovičný vlastník je rozhodnutý za podiel ešte bojovať, podľa doterajších krokov a postupu nemeckého vlastníka tomu nedávam veľké šance.”
Dva tábory?
O zmene majiteľov Trendu, Plus 7-čky a Petit Pressu sa toho už veľa popísalo. Zaujímavé sú komentáre čitateľov najmä v diskusiách na sociálnych sieťach, blogoch sme.sk či komentároch týždenníka .týždeň, o ktorom niektorí hovoria ako „poslednej kolónii vzdoru“. Jedni sú toho názoru, že odkúpenie SME-čka nijako neublížilo, druhí, naopak, hovoria o manipulácii, strate slobody a ovplyvňovaní.Na názor sme sa spýtali aj novinára z denníka Plus JEDEN Deň Máriusa Kopcsaya, ktorý pôsobil aj v Novom Čase či v Pravde. Podľa neho „všetky súkromné médiá majú a aj doteraz mali vlastníkov, teda vždy existuje riziko ovplyvňovania. Na druhej strane si vlastník média musí byť vedomý aj rizika, že jeho ovplyvňovaním môže znížiť jeho dôveryhodnosť a tým aj jeho komerčný úspech. Teda by tým poškodzoval svoje vlastné ekonomické záujmy.“Je možné, že ak by sa našej redakcii podarilo skontaktovať s novinármi pôsobiacim v týždenníku Plus 7 Dní, ich názory by boli iné. Tento týždenník totiž viacero ľudí pokladá za mienkotvorný, zatiaľ čo denník tohto vydavateľstva je v spoločnosti považovaný za bulvár, od ktorého neočakávajú väčšiu investigatívu. Rovnako môže túto myšlienku podporiť aj fakt, že v médiách sa neriešilo personálne obsadenie denníka po kúpe finančnou skupinou, skôr sa kládol dôraz na to, či v pozícii šéfredaktora týždenníka Plus 7 dní aj naďalej zostane Miloš Luknár, čo malo potvrdiť zachovanie nezávislosti týždenníka. Šéfredaktor sa nemení ani v týždenníku Trend a naďalej ním zostáva Oliver Brunovský. Podľa informácii od Zuzany Petkovej už traja ľudia dali výpoveď, ostatní čakajú na to, či bude nový majiteľ zasahovať do obsahu.
„Nezávislú žurnalistiku by ľudia mali čakať v prvom rade z verejnoprávneho sektora.”
Zodpovednosť leží na verejnoprávnych médiách
Politický analytik Ján Baránek vstup finančnej skupiny do sveta médií až tak tragicky nevidí. „Ich vplyv sa môže odraziť napríklad v zmene smerovania novín. Z liberálnych tém sa začnú orientovať na viac konzervatívnejšie a podobne,” uvažuje. Ťažko podľa neho možno súdiť ich ďalšie zámery, snahu o pozitívne ovplyvňovanie verejnej mienky v prospech niektorých strán však nevylučuje. Poukazuje na fakt, že verejná debata prebieha v súčasnosti najmä o súkromných médiách a ich vlastníkoch, pričom nezávislú žurnalistiku by ľudia mali čakať v prvom rade z verejnoprávneho sektora. „V nich by mal byť akýkoľvek vplyv vylúčený. Paradoxne naviac podliehajú politickej vôli práve verejnoprávna televízia a rozhlas. Sú platené z daní všetkých, čo bohužiaľ vždy nezaručuje potrebnú objektivitu,” dodáva Baránek.
