Jej knižná prvotina a bestseller Mengeleho dievča rozpráva príbeh Slovenky Violy, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. Po dvoch rokoch sa vracia s ďalším príbehom. Veronika Homolová Tóthová odpovedá na otázky o jej novej knihe a o dokumente, ktorý pripravuje.
Nedávno vám vyšla nová kniha Mama milovala Gabčíka, ktorá sa tiež dotýka druhej svetovej vojny. Príbeh je založený hlavne na svedectve stratenej dcéry Anny Malinovej. Ako ste sa k nej dostali?
Ja som sa asi pred piatimi rokmi zúčastnila spomienkovej omše v Prahe, ktorá sa koná každý rok tesne pred výročím hromadnej popravy Čechoslovákov, ktorí pomáhali parašutistom. Tam som sa dozvedela, že Anna Malinová mala dcéru. To som vlastne vedela, ale nikdy predtým som nedostala jej kontakt, ani som nevedela, či žije. Podarilo sa mi ju nakoniec kontaktovať a súhlasila, aby som za ňou prišla do Prahy. Párkrát sme sa stretli, natočili sme sériu rozhovorov, ktoré som použila pri tvorbe tejto knihy. Kniha je o jej mame Anne Malinovej a Jozefovi Gabčíkovi, o nej ako o dievčatku a o ľuďoch, ktorí sa zapojili do odboja.
Takže ste venovali jednu dejovú líniu aj ľuďom, o ktorých sa na školách neučí.
Viete, keď sa povie atentát na Heydricha a to, že ho vykonali dvaja vojaci, tak sa to berie ako vojenská operácia. Ale tá vojenská operácia z veľmi veľkej časti bola úspešná len vďaka pomoci obyčajných ľudí. To neboli ľudia, ktorí boli cvičení na odboj. Boli to členovia telovýchovnej jednoty Sokol alebo úplne obyčajní ľudia, ktorí pochopili, že chcú svoje milované Československo naspäť a nechcú žiť v štáte, ktorý je v područí nacistov. Boli ochotní položiť život za to, aby sa vrátil ten život, ktorý si vybudovali v predvojnovom Československu. A naozaj ho aj položili.
Na podklade knihy pripravujete aj dokument. Ako ste sa vôbec dostali k výrobe dokumentov?
Najskôr sme začali robiť publicistiku v televízii, čiže desaťminútové publicistické videá a neskôr sme prešli k dvadsaťminútovým dokumentom, aby sa mohli použiť aj na stredných školách ako študijný materiál. Natočili sme, napríklad, cyklus reportáží Neumlčaní, ktorý má pätnásť častí. Posledných 6 rokov však točím celovečerné dokumenty. Zatiaľ sú dokončené dva: Atentát na Heydricha – príbeh Jozefa Gabčíka a Jána Kubiša a Heydrich a 74 žien. Teraz pracujeme na ďalšom celovečernom filme.
O čom bude?
Momentálne pracujem na filme o Wintonových deťoch, ktoré boli zachránené vlakmi smerujúcimi do Anglicka, tesne pred začiatkom druhej svetovej vojny. Z Československa vtedy odišlo 669 detí, z čoho 90 percent boli židovské deti a 10 percent boli deti komunistov. Týchto 669 detí prežilo vďaka výboru pre utečencov, ktorého súčasťou bol aj Sir Nicholas Winton. Tento príbeh sa točí okolo Wintona, pretože bol posledným žijúcim záchrancom v období, keď sa o záchrane stoviek detí začalo hovoriť. No zabúda sa na to, že tých ľudí tam pôsobilo oveľa viac. V dokumente chceme poukázať aj na nich.
Často sa zabúda aj na samotných rodičov zachránených detí, ktorí zahynuli.
Hlavnou myšlienkou tohto filmu je uvedomiť si, že Winton má v Prahe pamätník, no rodičia zachránených detí, ktorí ich odovzdali cudzím ľuďom a povzbudzovali ich, že sa o pár týždňov znovu uvidia, ho dodnes nemali. Pritom až 80 percent z nich zahynulo v koncentračných táboroch. Títo, dnes už naozaj veľmi starí, ľudia sa rozhodli, že chcú svojim rodičom vzdať hold a od minulého roka stojí ich pamätník na Hlavním nádraží v Prahe.
„Dobrý človek nikdy nespochybňuje utrpenie iných ľudí.“
Téma druhej svetovej vojny, okolo ktorej sa vo svojej práci točíte, je naozaj náročná. Povedali ste si niekedy, že sa už príbehom z tohto obdobia radšej nebudete venovať?
Nechcem vravieť, že som na to nikdy nepomyslela. Ale ak ako novinár nemáte na to, aby ste si vypočuli daný príbeh, urazíte tým v prvom rade človeka, ktorý si ho prežil na vlastnej koži.
Vďaka vášmu úspešnému knižnému debutu Mengeleho dievča často chodíte po besedách. Čo hovoríte žiakom a študentom?
Vždy keď mám besedu na školách, tak zvyknem deťom hovoriť, že nemusia byť nutne historikmi, matematikmi či doktormi. Mali by však byť dobrými ľuďmi, pretože dobrý človek nikdy nespochybňuje utrpenie iných ľudí. Je to práve preto, že v dnešnej dobe sa stretávam s mnohými extrémistickými názormi.
Veronika Homolová Tóthová (38)
Vyštudovala sociálnu pedagogiku, v ktorej sa venovala starostlivosti o ľudí po návrate z väzenia. Od roku 2002 pracuje ako reportérka pre TV JOJ. Venuje sa príbehom ľudí z obdobia druhej svetovej vojny a komunizmu. V roku 2017 sa jej knižný debut Mengeleho dievča stal bestsellerom a odniesla si tiež cenu Panta Rhei za najlepšiu slovenskú spisovateľku. Svoju druhú knihu Mama milovala Gabčíka vydala v októbri 2018. Venuje sa dokumentaristike.
Autor: Klaudia Horvátová
Foto: Vladimíra Chrenková
