Prečo ste sa rozhodli natočiť film o slovenskej justícii?
Myslím, že ma oslovila jedna sudkyňa. Páčili sa jej niektoré moje filmy, tak sa na mňa obrátila. Mám rada ľudí, ktorí za niečo bojujú.
Momentálne čelíte žalobe za Nemoc tretej moci . Myslíte si, že súd vyhráte?
Súd by bol prehra slobody slova a koniec demokracie. Prokurátor by za normálnych okolností zhodil celú kauzu zo stola.
Bojíte sa?
Keby som sa nebála, bola by som naivná. Viem, akí ľudia ovládajú štát a celý ten represívny aparát.
Vyhrážal sa vám niekto?
Snahu o trestné stíhanie považujem za formu zastrašovania.
No, postavilo sa za vás aj mnoho významných osobností. Aký je to pocit?
Úprimne povedané dobrý. Zrazu mám pocit, že nie som blázon. Už som si to začínala myslieť.
Ozval sa vám aj nejaký politik?
Samozrejme. Hlavne z opozície. Súdnictvo je ich jediná zmysluplná téma. Musia veriť, že Fico Harabina podrží.
Je na vás podané trestné oznámenie za to, že sudkyňa Kožíková v Nemoci tretej moci údajne nebola informovaná o tom, že ju točíte. Vedela sudkyňa Kožíková, že je snímaná a nahrávaná? Nevyjadrila sa nijakým spôsobom, aby ste ju nenatáčali?
Je to verejný činiteľ, členka súdnej rady, musí strpieť, že sa jej s kamerou pýtam nepríjemné otázky. Aj keby rovno povedala nie, bolo mojou povinnosťou nahrať inkriminovaný rozhovor, nešlo o nejakú súkromnú debatu o jej sexuálnom živote, ale o vec verejného záujmu. Politikom či iným verejným činiteľom musíte ísť po krku, sú to často darebáci a škodná spoločnosti. Nesmiete sa nechať odradiť.
Urobili by ste to znova? Nemohli ste to jednoducho vystrihnúť?
Urobila by som to znova, rozhovor bol dôležitý, v žiadnom prípade by som to nemohla vystrihnúť.
Je podľa vás sudkyňa Kožíková zodpovedná za sudkyňu Laukovú?
To neviem. Jej rozhodnutie jej však na zdraví pravdepodobne tiež nepridalo. Podľa sudkyne Kožíkovej zrejme predstierala zdravotné problémy tak dokonalo, až umrela.
Je naozaj „šikana“ v slovenskej justícii taká obrovská, že si sudca Majchrák siahol na život?
Neviem posúdiť všetky motívy samovraždy sudcu Majchráka, ale stav v justícii a šikana zo strany Štefana Harabina sa určite na jeho duševnom zdraví neprejavila príliš pozitívnym spôsobom.
Kde sú korene strachu slovenských sudcov?
Väčšina sudcov je rovnaká ako zbytok národa. Starajú sa sami o seba a prispôsobia sa situácii. Treba si uvedomiť, že veľká časť sudcov pochádza ešte z čias komunizmu, kedy patrili k straníckej nomenklatúre. Boli dôsledne vyberaní. Súdili tak, ako im to Komunistická strana prikázala. Základným predpokladom ich práce bola neúcta k právam jednotlivca.
Vyzerá to tak, že justíciu zmení iba výmena celého súdneho aparátu. Pomôže príchod novej generácie sudcov alebo sa tieto väzby posunuli už aj do mladšej generácie?
Mocenské štruktúry majú tendenciu sa zachovať. Súčasní predstavitelia súdnej moci by boli zrejme najradšej, keby tieto funkcie boli dedičné. Súdna rada vyberá nových sudcov tak, aby sa svojim myslením, čo najmenej líšili od tých súčasných. Ale to je jav, s ktorým treba rátať. Rodičia sa často snažia robiť zo svojich detí pokračovateľov svojho života. Je to stále o tom, že na Slovensku nemôže byť žiadny stav bez verejnej kontroly, odkázaný len na mechanizmy vnútornej samosprávy.
Má Slovensko ešte šancu na spravodlivé súdnictvo?
Myslím si, že v dohľadnom čase nie. V tomto štáte vládne oligarchia a bohatým oligarchom v podstate vyhovuje, že si súdne rozhodnutia vedia zakúpiť. Harabina tam držia mocnejší než je Fico.
Problém slovenského súdnictva nie je v ňom samom, ale v sudcoch. Počas nakrúcania ste sa stretli s mnohými z nich. Ako by ste ich charakterizovali?
Mne sú blízki skôr ľudia zo Združenia za otvorenú justíciu. Hovorím to otvorene. Právny systém má slúžiť občanom. Je to podmienka demokracie. Justícia ako uzavretý systém, štát v štáte, kde sudcovia nemajú nad sebou žiadnu verejnú kontrolu je nebezpečný jav. Vedie to k takým absurdnostiam, ako je súdne rozhodnutie, že Kováč sa má ospravedlniť štátnemu gangstrovi Lexovi. Načo je taká justícia?
Aký je pán Harabin?
Je to taký milý, žoviálny autokrat.
Bude mať dokument vplyv na situáciu v našej justícii?
Veci sa menia pomaly. Dokument má zmysel. Treba veci ukázať také, ako sú. Je to oslobodzujúce. Ľudia, ktorí majú pravdu, aj tak nakoniec vždy vyhrajú.
Podržala vás RTVS po odvysielaní dokumentu a následnej žalobe?
Nepodržala. Dramaturg relácie Lampa, v ktorej bola relácia odvysielaná sa iniciatívne snažil celú vinu za údajné poškodenie sudkyne hodiť na mňa. RTVS spolupracovala paradoxne s Kožíkovou. Výsledkom je trestné oznámenie. Celkom ma potešilo, že mi pred nedávnom volal Václav Mika, že už vyhodil aj právnika RTVS aj vedúceho publicistiky. Je to paradox. Vedenie verejnej televízie za takzvanej pravice sa podľa mňa zachovalo neprijateľne. Ako režisér musíte cítiť, že vedenie RTVS stojí za vami. Ak nie, prečo vysielajú váš film?
V relácii Pod lampou ste uviedli, že už v minulosti ste mali názorové strety s azbestovou budovou. Aké konkrétne? Prečo?
To je dlhá smutná história. V STV nikto nemal záujem o pôvodnú tvorbu a celý čas tam sedia akýsi diletanti, ktorí filmu vôbec nerozumejú. Nevedia ani kto je kto a čo nakrútil. V starých kreslách som vždy chytila blchu. Jeden môj kamarát, ktorý pre nich robí sa mi smeje, že som naivná. STV je tu preto, aby 70 miliónov EUR presunulo na súkromne účty. To je všetko. Neverím, že sa s tou inštitúciou môže niečo zmeniť. Žijem ako by RTVS ani neexistovala.
Čo by ste na našej verejnoprávnej inštitúcii zmenili vy?
Zrušila by som ju. Verejnoprávnu služby by lepšie zabezpečovali súkromné spoločnosti na základe verejnej súťaže.
Je podľa vás na Slovensku zaručená sloboda prejavu?
Uvidíte. Ak ma zavrú, tak asi nie.
Váš ďalší film sa nazýva Od Fica do Fica. Odmietli ho odvysielať kiná, s ktorými ste to mali dohodnuté. Oni tvrdia, že film bol nedokončený. Kde je ozajstná príčina?
To je komický prípad. Film sa volá Od Fica do Fica, ale s našim cteným pánom premiérom má len málo spoločné. Oni nemajú čo tvrdiť, či je film dokončený. To nie je ich problém. My sme si chceli zaplatiť distribúciu, podotýkam platbou v hotovosti a vopred, ako službu a oni nám ju odmietli poskytnúť. Producent Mário Homolka hovorí, že je to rovnaká situácia ako keď prídete ku kaderníkovi, a ten vám povie, že akurát Vás neostrihá lebo ste žid, černoch, lilipután alebo čokoľvek, čo si vymyslí. Je to diskriminácia a my zvažujeme právne kroky.
Z dokumentu Od Fica do Fica mi prišla celá tá organizačná skupina protestov Gorila zvláštna. Mali problém niekoho medzi seba prijať, zmietali sa vo vnútorných rozporoch. Záujmy jednotlivcov sa trieštili. Dokonca si dali cigaretku s Kaliňákom…..
Áno, tá scéna je bizarná, preto je vo filme. Tá skupina organizátorov bola podivná. Neviem, kto za tým všetkým stál. Mojou úlohou bolo veci nestranne zaznamenať.
Mali vôbec Gorila protesty význam? Veď policajným prezidentom je osoba spomínaná v spise Gorila a doteraz nebol ešte nikto potrestaný.
Význam určite mali. Len ťažko povedať aký. Policajný prezident je dnes bohužiaľ figúrka, ktorá iba slúži politikom. Máte pravdu. Gašpar nie je príliš dôveryhodná osoba.
Čo ešte Slovákom treba okrem Gorily a dokumentov, ako sú tie vaše na to, aby zmenili systém?
V tomto vám nepomôžem, ja som len filmárka. Hlavne sa netreba báť. Treba písať, robiť filmy, ísť voliť. Moja skúsenosť je, že politici, vrátane Fica, sa boja. Z dobre organizovanej občianskej aktivity majú reálny strach. Každá akcia môže spôsobiť ďalšie akcie. Na konci toho procesu prídu o moc.
Pre .týždeň ste sa vyjadrili, že uvažujete o odchode z tejto krajiny. Je situácia v našej spoločnosti naozaj taká alarmujúca?
Je. Postupne sa vytrácajú slobodné médiá, ľudia upadajú do apatie. Pre mňa je stále ťažšie a ťažšie nájsť na filmy peniaze.
Ako taký dokument vzniká? Máte nejaké presné postupy a návody na dobrý film?
Nemám. Som metodologický anarchista. Ja nemám rada štylizované zábery, mám rada, keď sa vecí dejú spontánne pred kamerou. Je to jednoducho lepšie. Na škole učia študentov režírovať – manipulovať s ľuďmi. To ja nerobím.
Ako by ste zhodnotili slovenskú dokumentárnu tvorbu?
Veľa režisérov bolo fatálne ovplyvnených Dušanom Hanákom. Je to ich vzor a idol. Mne je bližší pohľad na svet, ktorý mám zo Stoky (bratislavské experimentálne divadlo, pozn. redaktora). Neznášam statív a poetické zábery. Keď vidím vo filme nejaké pozitívne hodnoty idem sa dogrcať.
Točí sa málo a dobrých dokumentov? Aký je ten pomer?
To som neskúmala. Ja nie som kritik ani teoretik. Hlavný prúd slovenského dokumentu ide mimo mňa. Moje filmy sú považované skôr za akúsi provokáciu, za taký underground. Ja som s takouto pozíciou spokojná.
Ktorý slovenský režisér dokumentu stojí podľa vás ešte za pozretie?
Film je veľmi subjektívne umenie. Nerada by som niekoho odporúčala. Každý si musí nájsť svojich obľúbených režisérov. V poslednom čase ma najviac zaujal autoportrét Blaha Uhlára.
Koľko stojí taký dokument? Aké kritériá musí spĺňať, aby ste dostali grant od Audiovizuálneho fondu?
Jednoduchý dokument, kde príliš necestujete a máte minimálny štáb stojí dve až tri Nebíčka v papuľke. To znamená kolo 30 tisíc eur. Závisí to od veľa vecí. Ak chcete dostať grant odporúčam nejakú nekonfliktnú európsku tému alebo niečo sociálne. Ja som dostala za tri roky granty na tri projekty, aj to len časť z celkových nákladov, takže sa musíte spýtať úspešnejších producentov.
Dokážete z dokumentov vyžiť?
Zatiaľ žijem, ale niekedy je to naozaj zložité.
Na ktorý váš film ste najviac hrdá?
Neviem povedať. Film príde, chvíľu s ním žijete a potom zmizne. Robíte niečo iné a na ten film predtým úplne zabudnete. Minule som premietala študentom VŠVU film Anjeli plačú a veľmi ma potešilo, že som to natočila ja.
Necítite sa po tom všetko, čím si prechádzate, kvôli Nemoci tretej moci vyhorená?
Úplne. Najhoršie sú rozhovory do novín a stretnutia s divákmi. Ale je to súčasť mojej práce. Ľudia vás musia poznať. Vedieť kto ste, aby vám verili.
Čo chystáte do budúcnosti?
Chcela by som robiť hraný film podľa knihy mojej sestry. Ja som režisérka a hraným filmom viem momentálne povedať viac. Niektoré veci sa nedajú robiť ako dokument. Musíte prejsť na iný typ hry.
