Ľudia trpia na následky pandémie aj preto, že nechápu vedu. Na Instagrame pre nich odborníci zložité informácie zjednodušujú, zrozumiteľný príspevok niektorí vytvárajú aj mesiac.
Šírenie vedeckých poznatkov nebolo snáď nikdy dôležitejšie ako v čase pandémie COVID-19. Čerpanie informácií zo zlých zdrojov sa obzvlášť teraz nevypláca. Názory založené na skreslených alebo nepravdivých správach môžu mať nepriaznivý dopad nielen na človeka, ktorý si ich osvojil, ale tiež na ľudí v jeho okolí.
Popularizácia vedy je jedným z nástrojov, ako verejnosti sprostredkovať podložené fakty a dať ich do kontrastu s falošnými správami, s hoaxami, dezinformáciami alebo konšpiračnými teóriami. Aby sa k informáciám dostalo jednoducho čo najviac ľudí, popularizátori vedy si často na ich prezentovanie volia sociálnu sieť, Instagram.
Farmaceut Marek Kajan z projektu Očami farmácie prezradil, že jeho práca sa začala práve v úvode šíriacej sa pandémie COVID-19. „Cez svoj súkromný profil som zdieľal série ‚instastoriek‘, ktoré popisovali koronavírus, spôsob akým fungujú vakcíny aj štádiá, v ktorých sú klinické skúšania,“ tvrdí Kajan. Keďže tieto príbehy mali medzi jeho priateľmi úspech, rozhodol sa pre rovnakú činnosť založiť účet na Instagrame. Doteraz sa ním snaží budovať kritické myslenie, informovať a zároveň vzdelávať. Veľká časť príspevkov sa venuje nezmyselným produktom, nekalým praktikám či neúčinným terapiám.
V súvislosti s pandémiou Kajana trápi, že zaočkovanosť Slovenska patrí medzi tie najhoršie v Európskej únii a nedokážeme viesť konštruktívnu debatu. Desiatky ľudí denne zomierajú podľa neho zbytočne, situácii sa dalo predísť. Dané negatívne javy pripisuje aj práve tomu, že ľudia nerozumejú vede. Radí nerozhodovať sa na základe emócií, ale faktov.
Ľudí sa snažia poučiť
V období pandémie koronavírusu vznikol, vďaka vedkyni Lenke Hrobárovej, aj instagramový profil Skúmavka. „Kým ľudia iba šírili hlúposti o 5G, čo síce nemalo zmysel, aspoň to nikomu reálne neubližovalo. Teraz však vidíme reálny dopad podobných informácií,“ komentuje aktuálnu situáciu, „fakty ale nie sú názor a názor nie sú fakty. Ak je raz obloha modrá, nemôže druhý človek tvrdiť, že je červená.“ Na svojom účte bojuje proti dezinformáciám a ľuďom sa tiež snaží ukázať, že veda vie značne poúčať, upútať i zabávať.
Pôvodne však Hrobárová profil založila kvôli inému účelu. Kedysi sa túžila stať učiteľkou, pre podmienky v slovenskom školstve ale svoje rozhodnutie prehodnotila. „Prostredníctvom Instagramu si tak plním detský sen ľudí niečo naučiť,„ popisuje. Za obrovský problém tunajšieho školstva považuje najmä neustále memorovanie teoretických informácií. Žiaci si ich nevedia predstaviť v každodennom živote a nedokážu ich ani uviesť do praxe.
Na sociálnej sieti sa preto snaží o opak. Ako podotkla, chce ukázať, že aj pomerne odborné informácie sa dajú podať lákavo, pričom na konkrétnych príkladoch môžu čitateľa zaujať natoľko, aby si ich zapamätal.
Vrchol druhej vlny pandémie, kedy sme sa približovali k očkovaniu proti koronavírusu, zas podnietil molekulárnu biologičku Luciu Ciglar k založeniu profilu Kreslím vedu. Množstvo hoaxov a dezinformácií totiž narastalo, ozrejmenie nesprávnych údajov bolo čoraz zložitejšie „Pre ich vysvetlenie a vyvrátenie bolo treba zachádzať stále do väčších detailov biológie a poznatky, ktoré sa vyučujú na základnej či strednej škole, k tomu nestačili,„ približuje.
Koronavírus nie je jedinou problematikou
Motiváciou pre spravovanie podobného účtu môže byť nielen priblíženie práce vedca, istých vedeckých tém, ale aj vlastná psychohygiena a pocit, že človek robí niečo zmysluplné. Ciglar chce viesť ľudí i k vedeckej gramotnosti. Okrem zverejňovania konečných informácií sa sledovateľom usiluje objasniť, akým spôsobom sa vedci k daným výsledkom a záverom dokázali dopracovať.
Popritom je rada, ak niekoho svojou činnosťou inšpiruje a sám sa vede rozhodne venovať. Keď ale verejnosť vedu spochybňuje alebo dokonca zatracuje, bojuje s pocitmi krivdy. Odporúča dať bokom osobné skúsenosti či politické názory a aby mali ľudia viac pokory pred komplikovaným svetom a mylnosťou našej mysle.
Prostredníctvom Instagramu si tak plním detský sen ľudí niečo naučiť.
Vedúca komunikácie projektu Medici PRO Očkování Karolína Hájková zas podotkla, že koncept vznikol ešte pred pandémiou COVID-19. Založenie profilu bolo reakciou na celkovú klesajúcu zaočkovanosť populácie. „Cieľom tohto projektu je vo všeobecnosti zmierniť dopad dezinformácií, odpovedať na otázky o očkovaní a zvýšiť povedomie o rôznych vakcínach, vrátane tých nepovinných,„ vysvetľuje. Odporúča zamyslieť sa nad motiváciou autora článku a opierať sa o kvalitné zdroje.
Informáciám dávajú zrozumiteľnejšiu formu
Hoci sa účty pre popularizáciu vedy snažia pre ozrejmenie informácií ich zložitejšie výklady väčšinou zľahčovať, vždy nemusí ísť o efektívny krok. Odborník Marek Kajan z Očami farmácie hovorí o akomsi balansovaní medzi tým, čo je jednoduché a na druhej strane vhodné. „Ak príliš zjednodušíte komplikované procesy, nebudú úplne správne. Ak ich však nezľahčíte, ľudia im nemusia pochopiť,“ zhrnul.
Príkladom sú podľa jeho slov klinické štúdie. Pozostávajú zo štyroch fáz, ktoré nasledujú po sebe. Takéto vysvetlenie je síce triviálne, ale nie celkom bezchybné. Existujú totiž aj iné fázy, môžu sa prelínať, prípadne po fáze tri sa môže vyskytnúť ďalšia fáza dva.
Ťažká vie byť nielen formulácia zrozumiteľných vyjadrení, ale aj ich zachytenie na praktických veciach, situáciách z bežného života. Vedkyňa Hrobárová zdôrazňuje, že v škole sa síce naučila základy jednotlivých mechanizmov či fungovanie rôznych zákutí tela, no premietnuť informáciu na konkrétny jav je stále o časovo náročnom doplnení ďalších poznatkov.
Výsledkom námahy je originalita
Hrobárová sa opiera sa najmä o zahraničné vedecké články a štúdie. „Snažím sa dávať si veľký pozor na hodnovernosť informácií a overovanie si faktov, s čím často apelujem aj na ľudí,“ doplnila. Vo svojej práci sa navyše usiluje spájať vedu s umením, do sveta vedeckej racionality vnáša trochu estetična. K údajom si sama tvorí i grafiku. Produkcia jedného príspevku jej preto môže zabrať niekoľko hodín.
Molekulárna biologička Lucia Ciglar z Kreslím vedu pracuje na niektorých obsahoch aj mesiace, najkratším časom prípravy bol u nej jeden deň. Priemerne robí na príspevku týždeň. Nápady pravidelne získava z odbornej literatúry, pretože vníma, že veľa dôležitých údajov sa k verejnosti ani nedostane. „Obrázky si pripravujem sama. Jediné, čím si pomáham, sú databanky ilustrácií, keďže ja, možno prekvapivo, kresliť neviem,“ dodáva k svojej tvorbe.
Vedúca komunikácie projektu Medici PRO Očkování Karolína Hájková prezrádza, že v rámci obsahu spracovávajú viacero typov príspevkov. Niektoré sa sústredia na ochorenia, proti ktorým sa ľudia môžu očkovať, ďalšie sa týkajú histórie vakcinácie alebo najčastejších otázok o očkovaní. Príspevky si medzi sebou vždy podelia jednotliví členovia projektu, spracujú ich obsahovo aj graficky. Nakoniec prechádzajú korekciou.
Informácie čerpajú z vedeckých časopisov, akým je napríklad The Lancet, z vyhľadávača štúdií PubMed či z určitých organizácií, napríklad z Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb alebo zo Svetovej zdravotníckej organizácie.
