Aký je rozdiel medzi filmom s erotickými prvkami a pornom?

Dôležitá je príbehová línia a charaktery postáv. Musí to mať iný rozmer, ako len čisto pornografický a tiež aj presah. Tie filmy, ktoré majú presah, ale zároveň sú pornografické, sa označujú ako porn art. Ide o umeleckú pornografiu. Sú ale urobené tak, že diváka nedokážu vzrušiť a nespôsobia u neho masturbáciu. Či už je to dĺžkou snímania niektorých záberov alebo opakovaním činností, nedosahuje to klasickú pornografickú úroveň, kde sa tlačí na to, aby divák za 20 minút urobil. Tým, že ide často o kolektívny zážitok v kine, sa popiera ukájanie sa pri tom.

Nymphomaniac

V poslednej dobe spôsobil veľkú diskusiu film 50 shades of Grey, ktorý mnohí označujú ako porno pre mamičky.
Je šialenstvo, že ľudia idú na niečo, kde je americká prístupnosť R, čo znamená do 17 rokov, s vedomím, že idú na film so silne erotickými scénami. Tých 200-tisíc ľudí, ktorí si kúpili lístky na 50 shades of Grey ani len netušia, že v klubových kinách, sa každý rok bežne hrá pornografický film, ktorý má aj artové kvality. Americké filmy nemôžu mať nikdy v kinách pornografické scény, pretože by film označili ratingom X a v kinách by sa nehrali. Tvorcovia tak oklamali obrovské množstvo ľudí, lebo im ponúkali to, čo vôbec nie je pravda.

 

„Tvorcovia 50 shades of grey oklamali veľké množstvo ľudí.“

 

Kde môžeme nájsť ozajstné pornografické prvky?

Sú napríklad v Trierovej Nymfomanke, kde sa zobrazuje análny alebo orálny sex. Majú ich aj Idioti, kde hercov v detailoch nahradili pornohercami. Najlepšie je ale vždy robiť bez triku a hercov presvedčiť. Je kopec hercov, ktorí boli ochotní urobiť pre film to, čo sa bežne deje v porne. Napríklad známa francúzska herečka Chloë Sevigny bola ochotná zahrať scénu orálneho sexu. Vo filme Brown Bunny orálne uspokojila hlavného hrdinu, ktorý bol zhodou okolností režisérom filmu.

Ako sa vnímala erotika z hľadiska kinematografie kedysi a dnes?
Myslím si, že tak, ako sa mení spoločnosť, tak sa zmenili aj hranice vnímania. Napríklad v 40-tych alebo 50-tych rokoch by nemohol v artovej scéne existovať film ako Nymfomanka. Nebolo by to dovolené. Dnes sa začalo oveľa viac prikladať na to, že takéto filmy majú istý rozmer. Hľadajú sa nové témy, ide sa do extrému, pornografia je húfne pozeraná, prekračujú sa mantinely a vznikajú filmy bez zábran. Čím sa ide ďalej, tým je do divácky predávanejšie.

 

„Vo filme Život Adele mali umelé nohavičky, ktoré nahrádzali vagíny.“

 

Existujú filmy, ktoré kvôli svojmu erotickému obsahu odmietli premietať na festivaloch?
Je to na rozhodnutí festivalov, ale momentálne má takýto druh filmov veľkú podporu. Napríklad v Uherskom Hradišti , ktorý sa venuje vzdelávaniu mladých divákov. Mapuje históriu filmu a má veľmi náročný program a obľúbenú sekciu, ktorá sa volá porn art. Práve tam premietali napríklad film Hlboké hrdlo. Bolo púšťané o pol noci pred vypredanou sálou 500 ľudí. Čiže aj na festivaloch, ktoré sú platené z o štátnych peňazí sa objaví sekcia, v ktorej nejde len o pornografiu, ale tie dané filmy majú aj nejaký presah v rámci kinematografie. Sú dôležité v dejinách filmu, a preto ich tam kurátorsky vedia obhájiť, prečo sú zaradené do festivalu.

Čo považuješ za brak a skvost pornofilmov?
Idioti sú podľa mňa špičkový film s pornografickými prvkami. Reygadasove filmy, ktoré pracujú s pornom sú veľmi silné a jeho schopnosť ako režiséra je mimoriadna. Úspech mal aj film Život Adele, kde bola natočená sexuálna scéna formou umelých náhrad. Mali umelé nohavičky, ktoré nahrádzali vagíny. Herečky neboli ochotné sa orálne uspokojovať, ale nasimulované to bolo tak dobre, že to vyzeralo, že sa uspokojujú naozaj. Práve tento styk bol pre divákov veľkým lákadlom, pritom ten film bol o niečom inom. Čo sa týka brakov, sú to tony filmov, najmä z nemeckej produkcie 80 rokov, kedy sa točili erotické filmy pre televízie. Spustila to najmä línia Emanuely, ktorá naštartovala snahu dostať pornografiu do televízii. Dalo sa to pozerať aj na verejnoprávnych TV po 11-tej večer. Tam sa neriešilo, aby tomu divák veril, ale aby to malo pornografický senzus. Bola to najnižšia úroveň zábavy pre určitú skupinu ľudí.