Ako ste sa stali odborníčkou na neverbálnu komunikáciu?
Vždy ma zaujímalo, čo sa skrýva za slovami. Cítila som, že ľudia niekedy hovoria niečo iné a myslia niečo iné – a to „iné“ som chcela aj popísať. Pán profesor Mistrík, ktorý nám na univerzite prednášal, mi vtedy povedal, veď vy chcete robiť neverbálnu komunikáciu. Ani som nevedela, o čom hovorí, tak mi požičal dve štúdie, jednu v angličtine a druhú v ruštine. Povedal, že keď si ich naštudujem, mám prísť na konzultačné hodiny. Asi o mesiac som za ním prišla a hoci ma prehováral na inú tému diplomovej práce, nedala som sa odradiť. Bolo to v roku 1985, kedy sa u nás o reči tela takmer vôbec nehovorilo, alebo ak, tak len v rámci rétoriky alebo psychológie. No to, ako sa ľudia dorozumievajú aj prostredníctvom farieb, vôní či pachov – lebo aj toto je neverbálna komunikácia – vtedy mnohí považovali takmer za šarlatánstvo.
„Dorozumievanie prostredníctvom farieb, vôní či pachov v 80. rokoch mnohí považovali takmer za šarlatánstvo.“
Neverbálnej komunikácii sa teda venujete už 28 rokov. Ako ste sa dostali k odbornej literatúre, keďže u nás v tom čase knihy o reči tela takmer neexistovali a hranice boli zatvorené?
Počas vysokoškolského štúdia som pracovala ako sprievodkyňa na letnej škole slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca. Na nej som získala prvé kontakty s odborníkmi z Nemecka, Švajčiarska, Británie, USA či vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Oni mi potom posielali knižky a vlastné vedecké výskumy ohľadne reči tela i o tom, ako vplýva na nás prostredie, rozmiestnenie nábytku, farby, vône, jednoducho všetko, čo tvorí kontext a kotext komunikácie. Vedecké práce o neverbálnej komunikácii mi poskytol zo svojej vlastnej knižnice aj profesor Mistrík, ktorý veľa rokov pôsobil na zahraničných univerzitách. A čo je zaujímavé, časom som sa cez neverbálnu komunikáciu dostala späť k verbálnej. Tak, ako som kedysi analyzovala ľudí podľa mimiky tváre, gest, polôh tela, ich dnes analyzujem aj na základe verbálneho vyjadrovania. Je to úžasné a fascinujúce. Komunikácia je moja veľká záľuba.
Čo robíte vo svojom voľnom čase?
Teraz ho mám málo, pretože u nás vyučujem 3 nové predmety, z toho dva v angličtine. Od začiatku semestra prakticky voľný čas nepoznám, sedem dní v týždni sa pripravujem na vyučovanie plus organizujem pre študentov mimouniverzitné aktivity. Baví ma to, teší ma to, keď je práca vaším koníčkom, tak ani nevnímate, že máte menej voľna. Cítim, ako sa postupne na našej uni zapracúvam, už vidím „svetlo voľného času“ na konci tunela (smiech). O niekoľko dní pôjdem totiž na futbal a na hokej. Rada fandím, povzbudzujem svoj tím – niekedy však na zápasoch toľko kecáme, až nám unikne aj gól. Keď mám viac voľna, najradšej cestujem do Trenčína k rodičom, je to pre mňa veľký relax. V Bratislave s kamarátkou venčíme psíka, pri tom rozoberáme aj babské témy. V Trnave som objavila čaro prechádzok po meste, zisťujem, ako ma pohyb nabíja energiou. Aspoň raz za dva týždne zájdem na masáž, na jeseň a v zime pribudne sauna. Chodím aj do divadla, na muzikály…., vlastne je veľa aktivít, ktoré mi dobíjajú baterky.
Na čo by sme si mali dávať pozor pri pohovore do práce?
Treba byť zdravo sebavedomý, čo znamená, že som si vedomý svojich kvalít a súčasne mám aj istú dávku pokory. Uchádzač by nemal zjesť všetku múdrosť sveta, ani byť ustráchaný, že joj, kam ma položíte, tam budem ležať. Ľudia majú radi, keď ukážete, čo viete, a súčasne to prezentujete tak, že si nemyslíte, že ste jediný na svete, ktorý to vie. Aj ja mám rada takých študentov, ktorí niečo vedia, majú niečo v hlave a ktorí aj oponujú, lebo pritakávanie vás vpred neposunie. Pokiaľ ide o reč tela, na prijímacom pohovore by mal uchádzač sedieť vystreto a tak, aby mu bolo vidieť dlane. Nemal by mať ruky pod stolom alebo za chrbtom. Treba pôsobiť prirodzene, uvoľnene, nie kŕčovito. Keď ponúknete istú pridanú hodnotu, niečo, čo ostatní nemajú, alebo prinesiete radosť – tak to je asi najdôležitejšie.
„Na prijímacom pohovore by mal uchádzač sedieť vystreto a tak, aby mu bolo vidieť dlane.“
Ako by sme sa mali na pohovor obliecť?
Určite nie hlboké výstrihy a mikrosukničky či pridlhé nohavice, šúchajúce sa po zemi. Ideálne je oblečenie, ktoré rozžiari tvár, ladí s pokožkou i vlasmi, potlačí únavu či vrásky. Najlepšie sú kombinácie dvoch farieb, jednej svetlejšej a druhej tmavšej. Dojem dôstojnosti a serióznosti vytvárajú modré a sivé tóny, červená farba pôsobí dravo, dominantne. Biela podčiarkuje logiku verbálneho vyjadrovania, čierna zdôrazňuje emotívny náboj výpovede. Kompletne čierne oblečenie však emócie zabíja. Nevhodný je odev v hnedej farbe – človek je v nej neviditeľný.
A na skúške?
Platí to, čo na pohovore. Tabu sú aj neónové farby a farby, ktoré dráždia. Raz sa mi stalo, že sa študenti obliekli na skúšku do agresívnych farieb. Skúšala som ich dosť nepríjemným spôsobom – kým som si neuvedomila negatívne pôsobenie týchto farieb na moje podvedomie. Študenti mi neskôr povedali, že ma vlastne testovali a všímali si vplyv tejto nesympatickej farebnej kombinácie na moju reč tela.
Ako zistím, či sa niekomu páčim, alebo je to iba v kamarátskej rovine?
Budete to cítiť, najkrajší zaláskovaný vzťah je vtedy, kým sa neverbalizuje. Prípadne si môžete urobiť malý testík. Keď budete s chlapcom sedieť na káve, alebo i u nás v jedálni, tak sa napite z pohára. Keď on urobí to isté po vás, vedzte, že všetko je na dobrej ceste. Alebo aj na vyučovaní môžete zmeniť polohu tela – ak myslí na vás, bude vás kopírovať.
A to znamená niečo viac ako kamarátstvo?
Znamená to, že ten človek je na vašej strane, podporuje vás, je na rovnakej vlnovej dĺžke ako vy. Kopírovanie pohybov druhého človeka je znakom vzájomnej spolupatričnosti a zhody. Aj v triede či na pracovisku je nepísaný vodca ten, koho postúru a pohyby tela ostatní napodobňujú. Partneri, ktorí žijú dlhé roky v šťastnom vzťahu, tiež podvedome navzájom preberajú mimiku, gestá i verbálne vyjadrovanie. Ak sa však prispôsobuje len jeden z partnerov tomu druhému, signalizuje to, že ten, koho kopírujú, je dominantný, že partneri nie sú vo vzťahu rovnocenní. Vo vzťahu muža a ženy sú prvým indikátorom oči – u zamilovaného získajú zvláštny lesk, navyše sa rozšíri zrenica oka. V odbornej literatúre sa píše „o pohľade lásky“. Muž vám nepovie tri razy denne „milujem ťa“, ale prejavuje lásku činmi. Keď poprosíte zamilovaného spolužiaka o pomoc, tak vám vytlačí text i o pol noci či prinesie vám ho na usb kľúči. Urobí pre vás aj to, čo pre ostatné spolužiačky neurobí ani v predstavách. A keď vám bude vyznávať lásku a bude mať rozšírené zrenice – svoje slová myslí úprimne.
„Aj v triede či na pracovisku je nepísaný vodca ten, koho postúru a pohyby tela ostatní napodobňujú.“
Akú úlohu má vôňa pri „balení“?
Veľmi dôležitú. Čuch je totiž prvý zmysel, ktorý používame. Novorodenec „nájde“ svoju mamu prostredníctvom čuchu už asi 10 minút po príchode na svet. V dospelosti v kontaktoch s opačným pohlavím zase registrujeme feromóny a podvedome vyhodnocujeme, či vôňa tela toho druhého človeka je vhodná na to, aby naše prípadné potomstvo bolo genetický silné. Partnera si vyberáme najskôr podľa čuchu, zrak nasleduje neskôr. Dokonca môžeme hovoriť aj o láske na prvý čuch.
Autor: Katarína Brusáková
Profil
OĽGA ŠKVARENINOVÁ vyštudovala slovenčinu a angličtinu na Filozofickej Fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde obhájila diplomovú prácu na tému neverbálna komunikácia. Najskôr pracovala na Katedre jazykov Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde prednášala po anglicky budúcim novinárom a moderátorom. Od roku 1991 bola odbornou asistentkou na katedre slovenského jazyka a od roku 1997 na katedre žurnalistiky. Štyri roky učila vo Viedni slovenský jazyk a stále sú v jej oblasti záujmu slovenčina, rétorika, komunikácia, reč tela, ako aj jazyková kultúra v médiách – hodnotenie neverbálneho prejavu osobností kultúry, politiky, či športu.
