Zanedbávané a dlhodobo zmieňované problémy životného prostredia trápia spoločnosť a najmä planétu. Dramatické zmeny, ktoré koronavírus spôsobil, majú dopad aj na ekológiu. Tieto zmeny sú odlišné. Je COVID-19 katastrofou pre ľudstvo a zároveň liekom pre našu Zem?
Vyrúbané lesy, zničené pasienky, pláže plné turistov a oceány plniace sa odpadom. Ryžovanie peňazí na úkor slobody zvierat a potrieb planéty. Desia nás predstavy, ktoré sú v skutočnosti bežnou realitou všedných dní. Napriek tomu sa nám plasty v oceánoch o chvíľu budú zdať také bežné ako cigaretový ohorok pohodený v parku. Všetky fakty sú ľahko prehliadané, pokiaľ nie sú stredobodom našej skutočnosti a netýkajú sa práve nášho životného pohodlia.
Je však pravdou, že deň za dňom sa informácie ohľadom devastovania prírody stávajú čírejšími a naše oči viac slepými. Nenásytne divočíme a majetne si privlastňujeme bez ohľadu na potreby planéty. Bezhlavo stíname stromy, kradneme lúky, znečisťujeme oceány, z dôvodu roztopašnosti a lenivosti sa správame barbarsky. Chceme mať všetko, ale ani to nás neuspokojí v tom, aby sme chceli ešte viac. Naozaj nás trápia préblémy prírody alebo si stále nedovidíme ďalej ako do vlastnej záhrady?
Koronavírus značne zasahuje do životného prostredia. Možno je prekvapivé, že vplyvom situácie, ktorá nastala na Zemi, sa dejú i kladné zmeny, no skutočne je to tak. Našej planéte tento stav prospieva. Je to poznateľné na zmenách, ktoré sú viditeľné za relatívne krátke obdobie. Ovzdušie sa stáva čistejším a znižuje sa koncentrácia oxidu dusičitého. Najviac zrejmé je to vo veľkomestách. Prvýkrát bola zmena ovzdušia zaznamenaná v blízkosti čínskeho mestečka Wu-chan, v epicentre nákazy, kde obyvatelia namiesto hustého sivého smogu uvideli krásnu modrú oblohu.
Aj živočíšna ríša sa stáva do istej miery slobodnejšou. Divoké zvieratá si nárokujú územia, ktoré im patria a bez strachu sa vracajú na miesta, kde už dlho nezavítali. Svetoznáme benátske kanály, bežne brázdené gondolami, sa stávajú priezračne čistými. Planéta prežíva istým spôsobom návrat k sebe. Svet sa síce v určitých smeroch zastavil, no má možnosť precitnúť v iných rozmeroch. Tieto znamenia možno pokladať za výrazne pozitívny vplyv koronavírusu.
To, že sa Zemi ľahšie dýcha a zvieratá sú slobodnejšími tvormi, je určite potešujúce. V závislosti od rôznych prieskumov môžeme vidieť výsledky, ktoré sú prekvapivé. Úbytok ľudí v mestách či dedinách v dôsledku karantény vháňa stáda do ulíc, korytnačky kladú svoje vajíčka pozdĺž niekdajších preplnených pláží a ryby si slobodnejšie križujú oceány.
Samozrejme, nejde len o primárne pozitívny vplyv koronavírusu. Existuje i odvrátená stránka tohto stavu, ktorá aktuálne ťaží prírodu a živočíchy. Trpia najmä zvieratá, ktoré sú odkázané na starostlivosť ľudí. Ide o turistické miesta, kde zvieratá slúžia k určitým druhom atrakcií a ich potrava závisí od zárobku majiteľa. Sú teda plne odkázané na turistický výnos a v týchto časoch trpia hladom. Veľmi známym problémom je boj oceánu s odpadmi. V predošlých týždňoch vody vyplavili rúška, ktoré viac neslúžia svojim majiteľom. Do pozornosti sa dostáva i katastrofa, ktorá môže vplyvom tejto situácie nastať. Opätovné zavedenie všetkých priemyselných zón môže byť pre planétu ešte vyčerpávajúcejšie než doteraz. Ráta sa i so skutočnosťou, kedy sa ľudia bezhlavo naženú do obchodných domov, nakúpia letenky a budú túžiť len po tom, aby si vynahradili aktuálnu karanténu.
V konečnom dôsledku čistejšia planéta nie je zárukou nutného stavu, ktorý sa nemôže opätovne zvrtnúť. Dôležitá je zmena nastavenia ľudstva a kompetentných orgánov, ktoré sú za najväčšie problémy ohľadom životného prostredia zodpovední. Správajme sa k planéte tak, ako sa správa ona k nám. Aby si jedného dňa zase ona nepotrebovala odpočinúť od ľudstva.
