Sociálne siete a Instagram sa stali každodennou súčasťou mnohých z nás. Berieme ich za samozrejmosť, no často sa nezamýšľame nad negatívnymi účinkami.
Cieľom Instagramu je zdieľanie fotiek, avšak ide prevažne o zdieľanie dokonalých fotiek, tých najlepších momentov a ignorovanie tých ostatných. S viac ako 700 miliónmi užívateľov na celom svete ide o jednu zo stabilne najpopulárnejších sociálnych sietí, no nedávny výskum, o ktorom informoval aj magazín Time zistil, že mladým ľuďom spôsobuje najviac mentálnych problémov. Tu sú dôvody, prečo by sme mali obmedziť používanie sociálnych sietí:
1. Úzkosť a depresia
Úzkosť a depresia vedú k tomu, že mladý človek nedokáže opustiť svoj domov, chodiť do školy a nedokáže sa zúčastňovať na normálnom živote. Mladí ľudia, ktorí trávia viac ako dve hodiny denne na sociálnych sieťach, majú horšie mentálne zdravie. To, že stále vidia ľudí, ako si užívajú život či trávia všetok voľný čas zábavou, v nich vyvoláva pocit, že o niečo prichádzajú a nemôžu si dovoliť všetko to, čo ostatní. Miera úzkosti a depresie mladých ľudí za posledných 25 rokov vzrástla o 70 percent.
Dr Becky Inkster, výskumný pracovník University of Cambridge uviedol, že pre mladých ľudí má zmysel používať sociálne médiá a digitálne technológie ako nástroj na pomoc pri duševnom zdraví z mnohých dôvodov. Sociálne médiá môžu zvýšiť sebauvedomenie o duševnom zdraví a pôsobiť preventívne.
2. Závislosť
Shirley Cramer, výkonná riaditeľka RSPH, venujúcej sa vzdelávaniu o zdraví, ktorá skúmala dosah sociálnych sietí na psychické zdravie, uviedla: „Sociálne médiá sú tak návykové, ako cigarety a alkohol a v súčasnosti sú tak zakorenené v živote mladých ľudí, že už nie je možné ich ignorovať.“
Taktiež uviedla, že prostredníctvom Hnutia za mladé zdravie mladí ľudia povedali, že sociálne médiá majú pozitívny aj negatívny vplyv na ich duševné zdravie. Je zaujímavé vidieť rebríčky Instagramu a Snapchatu ako najhoršie pre duševné zdravie a pohodu – obe platformy sú veľmi zamerané na imidž a zdá sa, že môžu u mladých ľudí vyvolávať pocity nedostatočnosti a úzkosti.
3. FOMO
S rastom používania sociálnych sietí sa vybudoval taktiež nový koncept, takzvaný strach z vynechania (Fear of Missing Out). Tento termín poznajú najmä mladí ľudia, 40 percent rodičov v inom prieskume nevedelo uviesť, čo znamená.
„FoMO strach je, že sociálne udalosti alebo iné príjemné aktivity sa dejú bez vašej prítomnosti. FoMO je charakterizované potrebou byť v spojení s tým, čo robia ostatní ľudia, aby človek nebol vynechaný. FoMO je spájané s horšími náladami a nižšou životnou spokojnosťou,“ vysvetľujú pracovníci.
4. Nedostatok spánku
Niekoľko štúdii už preukázalo, že výrazne využívanie sociálnych sietí súvisí s nízkou kvalitou spánku mladých. Počas výskumu sa potvrdilo, že jeden z piatich opýtaných tvrdí, že sa v noci prebúdza, aby si skontroloval správy na sociálnych sieťach.
Nedostatok spánku vedie k únave, ťažkostiam v každodennom živote, nižšej sebadôvere, stresu, a toto všetko vedie zase k nedostatku spánku.Ten je pritom spájaný s celou škálou psychických aj fyzických porúch vrátane vysokého tlaku, cukrovky, obezity, infarktov, mŕtvic a depresií.
5. Kyberšikana
Kyberšikana je vo všeobecnosti veľkým rizikom ovplyvňujúcim duševné zdravie, vzdelanie alebo sociálne väzby s dlhodobými efektmi aj počas dospelosti. „Rast sociálnych médií znamená, že deti a mladí ľudia sú v takmer neustálom kontakte s druhými. Školský deň je naplnený interakciami tvárou v tvár a čas doma je naplnený kontaktom cez sociálne médiá,“ píše štúdia.
Zatiaľ čo väčšina týchto interakcii online môže byť pozitívna, poskytuje aj priestor pre šikanovanie. A to aj potom, ako už šikanujúci nie sú vo fyzickej blízkosti. Šikanovanie na internete zažilo podľa prieskumu sedem z desiatich mladých, pričom 37 percent zažíva kyberšikanu veľmi často.
6. Vnímanie svojho tela
Platformy ako Instagram a Facebook poskytujú vysoko upravené verzie ľudí, ktorých poznáme a sveta okolo nás. Je ľahké, aby sa naša perspektíva reality skreslila. Tínedžeri taktiež inak vnímajú ich telo. Až 9 z 10 dievčat nie je spokojných so svojím výzorom, k čomu prospievajú aj sociálne siete. Výraznejšie ako na mužov to vplýva na ženy v tínedžerskom veku.
Dievčatá a ženy nadobúdajú pocit, že ich postavy nie sú dostatočne krásne, hoci tušia, že s fotografiami na Instagrame sa manipulovalo a boli upravené filtrami či photoshopom. Podľa ďalších výskumov sociálne médiá aj kvôli tomu spôsobujú nárast popularity plastických operácii u mladých generácii, pričom z vekovej skupiny 18-24 rokov nad ňou rozmýšľa až 70 percent mladých žien.
7. Izolácia za monitorom
Laci Green, profesionálny pracovník v oblasti zdravotníctva a YouTuber, uviedol: „Sociálne médiá dramaticky zmenili spôsob, akým sa navzájom socializujeme, komunikujeme a formujeme vzťahy. Jeho vplyv nemožno zmierniť.“
Socializácia spoza obrazovky môže byť jedinečnou izoláciou, ktorá zakrýva výzvy duševného zdravia ešte viac ako zvyčajne. Keď sa z prvej generácie používateľov sociálnych médií stanú dospelí, je dôležité, aby staršia generácia položila základy, minimalizovala potenciálne škody a formovala digitálnu budúcnosť, ktorá je zdravá a prosperujúca.
