Pomáha nám usporiadať a zorganizovať si myšlienky tak, ako pri bdelom stave nie je jednoduché, ba až nemožné. V praxi to môžeme postrehnúť napríklad pri učení sa na skúšky, keď si niečo nie a nie zapamätať, ale po “prespaní” v tom máme náhle jasno. Okrem spomenutého prichádza so spánkom aj nepoznaná zábava. Neuróny, ktoré počas bdelosti zabraňujú halucináciám, sú pri spánku potláčané. Vďaka nim sa nám zdajú sny tak skutočné. Až po prebudení si uvedomíme, že to bol len sen, ak ho, samozrejme, vzápätí nezabudneme. No a aké množstvo spánku by sme si vlastne mali denne dopriať? V priemere by to malo byť okolo osem hodín, každý z nás však vie, že tomu často tak nie je. Najmä kvôli skorému vstávaniu do školy a práce alebo iným povinnostiam. V takýchto prípadoch spíme iba približne 6 hodín či dokonca menej. No to jednoducho nestačí. Nedostatok spánku môže mať za následok slabšiu pamäť a kreativitu, zlé úsudky a v neposlednom prípade aj priberanie na váhe. Skúste sa teda na spánok pozrieť trochu inak.
Autor: Matej Rumanovský