Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý článok. Aj na všetky ostatné, dobré i tie menej vydarené. Dokonca ešte pred dvoma týždňami ma Magda „sfúkla“ pre nie práve najlepší výtvor. Som človek, ktorý kritiku nesie veľmi ťažko, ale uvedomila som si, že občas ju človek vyslovene potrebuje. Aby mu spadli klapky z očí, aby nemal pocit, že všetko, čo robí, nemá chybu. Aby sa posunul dopredu a stal sa lepším, silnejším, tak ako náš Atteliér. Ten počas Magdinho šéfredaktorovania zažil naozaj úspešné obdobie. Udržal si status seriózneho a profesionálneho časopisu, vyhrával ceny na Štúrovom pere, zmenil logo, rozbehol nový web, prechádza na digitál. Vedia o nás viaceré profesionálne redakcie, niektoré nás dokonca citujú a zdieľajú naše články.
Dnes už sedím na šéfredaktorskej stoličke ja. A hoci ešte nie je prvého januára, píšuc svoj prvý editoriál si dávam zopár predsavzatí. Že budem robiť všetko, čo bude v mojich silách, aby časopis naďalej naberal na kvalite ako doteraz . Aby sme vyhrali prvé miesto na jubilejnom dvadsiatom ročníku Štúrovho pera. Aby o nás vedelo viac a viac ľudí. Ale najmä, aby sme sa vám, milí čitatelia, stále dobre čítali.
