Mysleli sme si, že nás viaceré univerzity predbehnú, pred semestrom zverejnia, ako budú fungovať a my sa inšpirujeme. Nakoniec sme sa nemali od koho, skôr ostatní si brali príklad od nás, vysvetľuje situáciu prodekan Fakulty masmediálnej komunikácie (FMK) na UCM Andrej Brník.
Univerzita totiž napriek pandémii začala, a väčšinu doterajšieho akademického roka aj fungovala, prezenčne. Zamestnanci fakulty dva mesiace nepretržite vyhodnocovali situáciu a na základe nej každý týždeň určili, v akom režime bude prebiehať ten nasledujúci. Podľa Brníka to napriek veľkému úsiliu stálo za to.
Prečo prezenčne
Pred začiatkom zimného semestra pripravila fakulta prieskum medzi študentmi a pedagógmi. Cieľom bolo zistiť, koľko z nich je zaočkovaných, prípadne, či sú ochotní dať sa zaočkovať kvôli nástupu do školy. „Výsledky ma najskôr nepríjemne prekvapili. Až 30 % študentov sa neplánovalo zaočkovať,“ uvádza prodekan FMK.
Po bližšej analýze sa však zistilo, že väčšina z tejto skupiny študentov nastupuje do prvého ročníka, v škole zatiaľ neboli a ich odpoveď môže byť ovplyvnená aj tým, že sa na nich ešte „nenalepil“ univerzitný pohľad na vedu. Už pred vyhodnotením si vedenie stanovilo podmienku, že chce odučiť čo najviac týždňov prezenčne, ak budú aspoň dve tretiny študentov zaočkované. „To sa v dotazníku potvrdilo, a tak sme vytvorili FMK covid automat, teda päť stupňov opatrení súvisiacich s nariadeniami a odporúčaniami vlády, podľa ktorých fakulta fungovala,“ vysvetľuje ďalej.
Semafor navyše neobsahoval len inštrukcie k režimu OTP či maximálne počty ľudí na vyučovaní, ale aj ďalšie návody, ktoré neboli dostupné v zjednodušenej grafike na webe. Medzi nimi sa nachádzalo napríklad pravidlo, že pri zaznamenaní dvoch pozitívnych študentov v jednom ročníku sa budú všetci spolužiaci, zaočkovaní aj nezaočkovaní, učiť päť dní dištančne. Vedenie sa tiež vopred dohodlo, že v čase veľkých sviatkov, napríklad v novembri tesne pred a po „dušičkách“, preventívne presunie výučbu do online prostredia.
„Museli sme študentov presvedčiť, že to myslíme vážne,“ hovorí Brník. Mnohí boli totiž na začiatku presvedčení, že v skutočnosti nebudú musieť fyzicky chodiť do školy a ako ospravedlnenie im v tejto situácii postačí email o bolesti hlavy. Aj keď bola príprava rozvrhu celá veda, nakoniec fungoval dobre. Semináre či cvičenia v menších skupinách prebiehali výlučne prezenčne, niektoré väčšie prednášky zas podľa automatu v hybridnej forme – online aj offline zároveň.
Očkovanie pod nosom
Univerzita predpokladala, že ľudia na vysokej škole sa už dali alebo dajú zaočkovať, ak sami chcú. Nepracovala preto s myšlienkou väčšej presviedčacej kampane o pozitívach vakcíny. Namiesto toho rektorát usporiadal trojdňové očkovanie pre študentov, zamestnancov a ich rodinných príslušníkov priamo na akademickej pôde.
Pomohlo by, keby nám vláda povolila kontrolovať GreenPassy.
„V septembri som organizoval Letecké dni. Videl som, koľko nenávistnej odozvy nám v súvislosti s očkovaním prišlo. Preto sme radšej podporili možnosť vakcinácie v škole, ktorú využilo približne 250 študentov univerzity, čo je asi 5 %,“ vysvetľuje postup Brník. Napriek tomu však očakával, že na sociálnych sieťach sa po zverejnení informácii o prezenčnom semestri, objavia nepríjemné komentáre.
Tie prišli, avšak paradoxom je, že väčšina z nich nebola od ľudí z fakulty, ale od cudzích osôb. „Máme tu veľkú skupinu používateľov, ktorí surfujú na Facebooku a komentujú akékoľvek príspevky o vakcinácii. Práve na takých sme vo väčšine natrafili, keď sme overovali, či ide o našich študentov.“
Vláda nezasiahla
Ministerstvo školstva aj Svetová zdravotnícka organizácia pred začiatkom akademického roka odporúčali univerzitám vyučovať prezenčne. Keďže nešlo o záväzné nariadenie, väčšina vysokých škôl sa napriek tomu rozhodla pokračovať iba online. Nepotrebovali tak vytvárať dotazníky, špeciálne rozvrhy ani farebný automat. Podľa toho na UCM sa od druhej, oranžovej fázy mohli zúčastniť vyučovania iba očkovaní, testovaní alebo študenti, ktorí prekonali covid.
„Kontrolný mechanizmus ale neexistuje. Vláda udelila výnimku gastro podnikom, aby si od zákazníkov mohli vyžiadať potrebné potvrdenie. Školy vynechali,“ vyjadruje nespokojnosť prodekan FMK. Režim preto fungoval na báze dôvery a prípadnej dobrovoľnej kontroly. Škola na problém poukazovala už pred začiatkom semestra, kedy sa cez svojho absolventa v televízii Markíza dala na tlačovej konferencii ministerstva opýtať, či univerzitám tiež udelia výnimku.
Nič sa nezmenilo a to, že sa škola nesmie pýtať na zdravotný stav študentov, ostalo v platnosti. Brník dodáva: „Viem, že niektoré univerzity študentov kontrolovali. Naše právne oddelenie si však myslí, že by to mohlo byť napadnuteľné.“ Je presvedčený, že oprávnenie vyžiadať si takzvaný GreenPass, by bolo kľúčovým posunom v ešte bezpečnejšej a efektívnejšej organizácii letného semestra.
Riziko nehrozilo
Vedenie fakulty priznáva, že začiatok prezenčnej výučby sa nezaobišiel bez mierneho chaosu. Pedagógovia totiž museli striedavo vyučovať online aj offline, univerzita prechádzala do aplikácie Teams a viackrát sa menili rozvrhy. Brník to považuje za pochopiteľné, no je sklamaný z inej veci: „Viacerým študentom aj pedagógom sa nepáčilo, že ,musia‘ byť v škole. Niektorí tvrdili, že sa boja, no podľa množstva dát bolo jasné, že väčšie riziko nehrozí.“
Na očkovanie, ktoré zorganizovala UCM prišlo 5 % študentov univerzity.
Zamestnanci sledovali situáciu 24 hodín denne, večer aj cez víkend. Vytvorili jednoduché formuláre. Jeden vypĺňali študenti v domácej karanténe, aby pedagógovia vedeli, že neprídu na vyučovanie. Druhý slúžil pre nakazených. Vďaka tomu dokázali okamžite kontaktovať spolužiakov aj vyučujúcich, s ktorými sa stretli v škole. „Do dvoch hodín sme vždy všetkých informovali – komunikovali sme s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva a pani dekanka študentom osobne volala. Za dva mesiace sa na fakulte, kde je 2400 študentov, vyskytlo 48 prípadov, z toho išlo o dvoch externistov,” uvádza ďalej.
Naraz pritom bolo nakazených najviac päť študentov. Niektorí si neboli istí, kde sa nakazili, väčšina však bola presvedčená, že doma. Na fakulte sa vyskytlo jedno komunitné šírenie, keď sa študentka, ktorá nevedela, že má covid, dva dni intenzívne stretávala s niekoľkými spolužiakmi. Iné väčšie šírenie sa neprejavilo, dokonca sa nenakazil nikto z pedagógov.
Stretneme sa v letnom
„Všetky učebne sme vybavili kamerami a mikrofónmi. Väčší problém nenastal ani pri hybridnej forme výučby,“ hodnotí uplynulý semester Brník a dodáva, že letný pravdepodobne opäť začne prezenčne. Rozdiel by mal byť v tom, že situácia sa bude meniť z horšej na lepšiu. Preto verí, že úplný online režim už nenastane.
Bezpečnosť prezenčného semestra potvrdzujú zozbierané dáta. Zo 48 nakazených bolo približne 60 % nezaočkovaných. Všetci pozitívni však mali relatívne mierny priebeh ochorenia. Dopomohlo k tomu najmä povinné prekrytie dýchacích ciest v interiéri, termokamery v najfrekventovanejších priestoroch školy a všade dostupná dezinfekcia.
„Praktické predmety nenahradí online hodina, chcem študentov spoznať. Viem si predstaviť, že prednášky pre externistov či webináre so zahraničnými hosťami by ostali online, v ostatných prípadoch je prezenčná výučba nevyhnutná,“ uzatvára Brník. Dvom mesiacom v škole sa teší najmä kvôli prvákom a druhákom, ktorí sa mohli osobne stretnúť a aspoň do istej miery zažiť atmosféru univerzity.
