Najznámejší slovenský astronóm, letec, generál, diplomat a politik Milan Rastislav Štefánik tragicky zahynul vo veku nedožitých 39 rokov. Činy, ktoré za toto obdobie stihol, by ale stačili aj na dva životy. Spomeňme si preto na pár udalostí, ktoré zdobili život tejto národnej osobnosti.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil v Košariskách do národne cítiacej slovenskej rodiny evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertiny. Prostredný z tucta detí uzrel svetlo sveta 21. júla 1880. V neľahkých podmienkach ťažkej doby sa však dospelosti, spolu s Milanom, dožilo len deväť detí.
Za bratmi do školy
Prvé tri roky základného vzdelania získal vo svojej rodnej dedine. Táto výučba prebiehala v slovenskom jazyku, čo by pre uplatnenie mladého Štefánika mohol byť problém. Jeho otec to vedel, a preto ho poslal najprv na rok do Šamorína a následne na evanjelické lýceum v Bratislave. Tu študoval v rokoch 1890 až 1893 so staršími bratmi Igorom a Pavlom. Slabý Pavlov prospech ich však prinútil zmeniť školu. Po roku štúdia v Šoproni sa Milan a Pavel dostali na gymnázium v Sarvaši, kde Milan na prahu dospelosti v roku 1898 zmaturoval s vyznamenaním.
Ani jeho štúdium na vysokej škole sa nevyhlo zmenám. V roku 1900 začal študovať na technickej škole v Prahe odbor stavebného inžinierstva. Po krátkom čase zistil, že to nebude to pravé orechové a prestúpil na Karlovu univerzitu, na jeho vysnívaný odbor astronómia a fyzika. Počas štúdia v Prahe absolvoval aj semester vo Švajčiarsku.
Cesta za slnkom cez mraky
Po skončení štúdia sa mladý Štefánik spolu s odporúčacim listom od svojho bývalého profesora Karla Zengera vybral do Paríža. Tu sa zoznámil so svetoznámym astronómom a riaditeľom Meudonskej hvezdárne Pierrom Janssenom. Ten si Štefánika obľúbil, zamestnal ho vo svojej hvezdárni a zobral si ho pod svoje ochranné krídla. Z Paríža absolvoval Milan Rastislav Štefánik hneď niekoľko výprav do sveta za pozorovaním vesmírnych telies. Nie všetky však boli z vedeckého hľadiska úspešné.
Na svoju prvú výpravu sa vybral na konci roka 1906 do stredoázijského Turkmenistanu, za cieľom pozorovať zatmenie slnka. Dňa 13. januára 1907, v deň zatmenia, sa nad mestom Ura – Tjube zatiahli mračná a pozorovanie sa nepodarilo. Aby niekoľkomesačná výprava nevyšla úplne nadarmo, Štefánik pozoroval miestnu architektúru a históriu. Na spiatočnej ceste sa zoznámil so spisovateľom Levom Nikolajevičom Tolstým.
Z nevydarených plánov čerpal maximum
Roky 1906 a 1907 boli pre Milana Rastislava Štefánika premenlivé ako počasie. Úspechy sa striedali so sklamaniami, smútkom a zdravotnými problémami. Počas tohto obdobia sa mu podarilo päťkrát vystúpiť na observatórium na Mont Blancu, kde získal cenné vedecké informácie. Po nepodarenej výprave v Turkmenistane ho čakala veľmi úspešná misia v španielskej Alcossebre. Tu pozoroval úplného zatmenia Slnka. Vážne zdravotné problémy, smrť blízkeho priateľa Pierra Janssena a strata zamestnania vo hvezdárni v Meudone však Štefánika psychicky aj fyzicky položili. Zisk prestížnej Janssenovej ceny, ako revanš za prepustenie z hvezdárne, bola iba slabá náplasť.
Nasledujúce dva roky Štefánik strávil na misiách. Prvý rok v Alžírsku pátral po vhodnom mieste pre francúzske observatórium. V druhom prípade sa zameral na prírodný úkaz, prelet Halleyovej kométy pred Slnkom. Za touto misiou cestoval až na Tahiti už ako francúzsky občan. Okrem pozorovania mal v pláne na ostrove postaviť svoju vlastnú hvezdáreň. Žiaľ, obe misie boli neúspešné. V Alžírsku nenašli vhodné miesto pre observatórium a na Tahiti pozorovanie znova prekazili mraky a stavbu hvezdárne zase nízka finančná podpora. Nikdy sa nevzdávajúci Štefánik využil tieto výpravy na svoje osobné výskumy, pozorovanie miestnych kultúr, miestnej histórie, ľudí a prírody.
Milanovi Rastislavovi Štefánikovi sa so ziskom francúzskeho občianstva otvorili nové možnosti. Neskoršie enormne úspešné výpravy (na Novom Zélande na ostrove Vava‘u či v Brazílii či Ekvádore) mali okrem vedeckých cieľov už aj vyslanecké a politické. Napríklad v Ekvádore mal okrem meteorologického pozorovania za úlohu riadiť vybudovanie telegrafickej siete a zlepšiť vzťahy s Francúzskom.
Štefánik bol mužom viacerých profesií
Prvá svetová vojna zastihla Štefánika na misii v Maroku. Do Paríža sa vrátil ako rytier francúzskej Čestnej légie. 25. januára 1915 absolvoval letecký výcvik v Dijone, odkiaľ ho neskôr prevelili k francúzskej armáde v Srbsku. Počas vojny lietal vo svojich obľúbených strojoch vo Francúzsku, nad územím Československa či v Taliansku.
Svoje kontakty vo vyšších spoločenských vrstvách sa snažil využiť počas vojny v prospech Československa. Zastupoval ho na viacerých medzinárodných fórach vo Francúzsku, Amerike či Rusku. Vo februári 1916 bol pri založení Československej národnej rady v Paríži spolu s T. G. Masarykom a E. Benešom. Neskôr sa Štefánik zameral na budovanie československej armády v zahraničí. Verboval dobrovoľníkov po celom svete – v Amerike, Rumunsku či Anglicku. Podarilo sa mu založiť profesionálne Česko-slovenské légie vo Francúzsku, Taliansku a Rusku.
V čase predloženia Washingtonskej deklarácie T. G. Masarykom 18. októbra 1918 bol Štefánik na diplomatickej misii v Tokiu na audiencii u cisára. Rovnako ho zastihla aj správa o následnom vyhlásení Československej republiky dňa 28. októbra. Minister vojny a generál československej armády chcel v tomto období čo najskôr dostať Česko-slovenské légie späť do vlasti. Preto sa cestou domov zastavil podporiť a reorganizovať stále bojujúcu légiu v Rusku a dostať do Československa odrezanú légiu v Taliansku. Práve pri ceste z Talianska do svojej domoviny, takmer po šiestich rokoch, mal tragickú leteckú nehodu, pri ktorej zahynul.
Dňa 4. mája 1919 v Ivanke pri Dunaji sa tak predčasne skončila posledná Štefánikova misia, ktorej cieľom bol zaslúžený odpočinok a doliečenie zdravotných problémov vo svojom rodisku. Velikán Štefánik má na Slovensku postavené mohyly – pri Ivanke pri Dunaji, kde zahynul, a na kopci medzi mestom Brezová pod Bradlom a rodnými Košariskami. Jeho meno nesie aj naša jediná vojenská vysoká škola v Liptovskom Mikuláši.
Zdroj: Rušín, V.: Astronóm Milan Rastislav Štefánik; Juríček. J: M. R. Štefánik: Životopisný náčrt
