Ženy označované ako feministky sa vo veľkej miere cítia nepochopené, tvrdia, že ľudia ich presvedčenia väčšinou vnímajú negatívne. Kedy však vznikla potreba naplnenia osobnej slobody u žien? „V 19. storočí začali ženy presadzovať svoje vlastné práva. Najprv skromne, potichu oslovili ich pánov, ktorí len mávli rukou nad ich požiadavkami,“ práve toto obdobie považuje za začiatok svetového feminizmu jedna z jeho zástankýň Zdena Zvadová. Toto viedlo k vytvoreniu postupnej emancipácie žien a rovnoprávneho postavenia vo svete.
Doba sa však zmenila a predstava ženy v domácnosti bola postupne nahradená ich čoraz väčšou snahou presadiť sa v pracovnom prostredí. Patrí to však k prirodzenému vývoju sveta. Nemusí to vždy predstavovať extrémnu snahu žien byť lepšími a úspešnejšími ako muži. Feministky súčasnosti však vychádzajú zo zlého a podceňovaného postavenia žien z histórie. „Od Adama až po posledného znásilňovača dnes máme reputáciu pokušiteľky. Je zaujímavé, že silný muž prepadne každému pokušeniu, zatiaľ čo my mu čelíme s dosť vysokou úspešnosťou každý deň (Dám si koláčik, alebo si nedám?)“ chápe dôvod súčasnej povesti žien Zdena. Feministky cítia potrebu naplnenia ich poslania, ktoré vedie k úplnej samostatnosti. Ženy a muži sú však odlišné pohlavia. Z historického a sociologického hľadiska sú ich fyzické a psychické predispozície odlišné. Inak rozmýšľajú ženy a inak muži. To však nevypovedá nič o ich postavení v spoločnosti.
„Moderný feminizmus nadväzuje na minulý a snaží sa poukázať na sociálne stereotypy, ktoré v spoločnosti stále pretrvávajú.“
Moderný feminizmus nadväzuje na minulý a snaží sa poukázať na sociálne stereotypy, ktoré v spoločnosti stále pretrvávajú. Nejde len o postavenie žien, ale o symbiózu oboch pohlaví. V istom slova zmysle je potrebný pre tých, ktorí si dovolia rozdeľovať spoločnosť na fyzicky a emocionálne zdatnejších ľudí. Podobné sociálne rozdiely vníma i feministka Zdena. „Tých, ktorí sa pýtajú, či som schopná si vymeniť výfuk, defekt atď., na aute, sa pýtam zase ja: Ušil si si sám košeľu, čo máš na sebe alebo ti ju ušila žena, alebo ešte horšie, dieťa v Bangladéši? Pritom košeľa je dôležitejšia ako auto. Bez auta sa hravo zaobídem.“
Je však veľmi dôležité vystihnúť správnu mieru emancipácie, aby feminizmus neviedol k nenávisti k mužom, pretože za veľkú nespravodlivosť a takmer žiadne ľudské práva z dávnej minulosti nemôže nikto z nás. Čo všetko možno považovať za prejavy feminizmu? To, že ženy boli spoločnosťou osočované a brané ako sexuálny objekt je viac než zrejmé, ale každá žena má predsa možnosť vybrať svoju vlastnú cestu životom, čo v minulosti nebolo také ľahké. Isté stereotypy, ktoré sa i napriek veľkej snahe feministiek v spoločnosti zachovali, sú dôvodom pre neustály boj za ich porušenie.
„Doba sa však zmenila a predstava ženy v domácnosti bola postupne nahradená ich čoraz väčšou snahou presadiť sa v pracovnom prostredí. Patrí to však k prirodzenému vývoju sveta.“
„Vo svete, v ktorom má cenu iba konzum a materiálno, to žena nemá ľahké. Ak sa rozhodne, že deti nechce, je obviňovaná, pretože koná proti svojmu prirodzenému poslaniu. Je karieristka, sebec, stará sa iba o svoj vlastný život. Neuvedomuje si, že vymierame,” uzatvára svoje myšlienky o súčasných problémoch feministiek Zdena. V spoločnosti vždy existovali určité predsudky. Máme ich k opačnému pohlaviu či sociálne slabším ľuďom. V konečnom dôsledku sme to my, kto tvorí spoločnosť a rozhoduje o nej. Feministky dokázali mnoho. Zmenili postupné narušenie predstáv spoločnosti o správaní žien, ktoré sa prenášali z pokolenia na pokolenie. Napriek ich veľkej snahe o dosiahnutie rovnoprávnosti v odlišných sférach života netreba zabúdať na to, že o svojom vlastnom šťastí rozhoduje každý sám.
autor: Alžbeta Čelešová
foto: pixabay.com, ellemagazin.hu, intrigue.ie
