Slovenský dvanásťčlenný tím z FMK UCM pracuje na projekte o vplyve médií na spoločnosť a demokraciu s ďalšími 13 krajinami Európskej únie.
Tím vedie Slavomír Gálik. Niektoré zo zistení, ktoré končiaci projekt priniesol, ho prekvapujú.
S tímom ste pracovali na veľkom medzinárodnom projekte Horizon 2020. Ako sa vám ho podarilo získať?
Tento projekt má svoj počiatok vo svetovej organizácii Worlds Journalism Study (WJS), ktorá združuje viac ako 110 krajín z celého sveta, a ktorá v určitých pravidelných periódach realizuje mediálny výskum vo svojich krajinách.
Do organizácie som sa dostal spolu s docentom Višňovským, vďaka podpore profesorky Epp Lauk z Fínska. Naše prvé stretnutie WJS sa uskutočnilo v roku 2019 v Madride, kde sa zrodila myšlienka vypracovať a podať projekt H2020 s podnázvom Mediadelcom. S týmto nápadom prišla profesorka Halliki Harro-Loit z Estónska. Keď ma profesorka Epp Lauk oslovila s možnosťou participácie na projekte za Slovensko, na FMK sme to poňali ako výzvu a mimoriadnu príležitosť, preto sme sa rozhodli do toho ísť.
Čo je cieľom tohto projektu?
Mediadelcom má za cieľ diagnostikovať riziká a príležitosti súvisiace s vplyvom médií na demokraciu v Európe a deliberatívnu komunikáciu (Deliberatívna komunikácia zahŕňa komunikáciu, v ktorej sa artikulujú a počúvajú rôzne myšlienky. Rozhodnutia sa prijímajú po rozumnej diskusii – pozn. red.). Na základe tohto výskumu sme chceli identifikovať potenciálne scenáre vývoja mediálnej oblasti v skúmaných krajinách Európskej únie.
Ktoré krajiny na ňom participujú?
Je to 14 krajín – Estónsko, Lotyšsko, Poľsko, Švédsko, Nemecko, Česko, Slovensko, Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko a Grécko. V rámci nich sa mu venuje 17 inštitúcií.
Ako si máme predstaviť prácu na medzinárodnom projekte?
Organizuje ju zodpovedná riešiteľka Halliki Harro-Loit z Estónska. Harmonogram práce vyplýva z projektu Mediadelcom, v ktorom sú naplánované pracovné balíčky, teda úlohy a termíny.
Od začiatku riešenia projektu boli stretnutia konzorcia v pravidelných intervaloch, napríklad dve hodiny každý týždeň prostredníctvom online hovoru. Okrem toho sa stretnutia raz za pol roka realizovali aj prezenčnou formou vo viacerých európskych mestách, ako je Tallinn, Dubrovník, Sofia, Varšava, Bukurešť, Viedeň a nakoniec Brusel.
Organizácia takého veľkého konzorcia bola a stále je veľmi náročná, lebo od každého účastníka si vyžaduje maximálnu mieru disciplíny, aby bolo možné splniť jednotlivé úlohy v stanovených termínoch.
Čo skúmali riešitelia z FMK v projekte?
Slovenský tím z FMK UCM, okrem úloh, ktoré boli povinné pre všetky tímy, ako napríklad vypracovanie bibliografickej databázy, sa špeciálne podieľal hneď na tvorbe prvého pracovného balíčka pre celé konzorcium.
To znamená, že spolu s ďalšími troma členmi, profesorom Vrabcom, docentkou Hudíkovou a doktorkou Gálikovou Tolnaiovou, sme pripravili doménu o kompetenciách používateľov médií. Pracovali sme na nej od marca do júna 2021, pričom sme proces neustále konzultovali s hlavným koordinátorom projektu aj ostatnými členmi konzorcia.
Projekt oficiálne skončí prezentáciou výsledkov pred eurokomisármi v Bruseli 15. a 16. februára tohto roka. Aké informácie o médiách na Slovensku priniesol?
Náš tím, na základe výsledkov kvantitatívnych meraní a kvalitatívnych analýz, zistil, že Slovensko, v porovnaní so skúmanými krajinami EÚ, sa nachádza v podpriemernej úrovni vo viacerých oblastiach.
Ide najmä o nízku dôveru v médiá, absenciu uznávanej novinárskej organizácie, politizáciu a znižovanie plurality verejnoprávnych médií, nedostatok nástrojov, ktoré by viedli k väčšej zodpovednosti médií, a pomerne nízku mediálna gramotnosť používateľov.
Dokážeme tieto výsledky využiť v praxi?
Zistenia dostanú všetky relevantné subjekty, ako napríklad médiá, mediálne pracoviská na univerzitách, Národná rada či ministerstvo kultúry, aj mimovládne organizácie. Sú to relevantné a zainteresované strany, ktoré majú možnosť na základe týchto výsledkov prijímať legislatívne zmeny, etické regulácie či nadviazať a pokračovať v pravidelnom monitorovaní médií.
Prečo by to mali robiť? Aký význam má skúmanie médií?
Médiá poskytujú ľuďom obraz o spoločnosti. Ak sú médiá v poriadku, tak aj obraz o spoločnosti je v poriadku. Ale ak médiá neinformujú objektívne a nestranne, človek si ľahko utvorí skreslené predstavy o spoločnosti, ktoré sa premietajú do jeho konania. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité monitorovať a analyzovať médiá, lebo len na základe aktuálneho poznania ich môžeme meniť k lepšiemu.
Čo vo výsledkoch vás osobne najviac prekvapilo?
Bolo to viacero výsledkov, ako napríklad nízka dôvera v médiá a polarizácia spoločnosti a médií. Asi najviac ma však zaskočila upadajúca čitateľská a matematická gramotnosť, a to spolu aj s mediálnou gramotnosťou. Tento úpadok je pre mňa veľmi znepokojivý, lebo zasahuje všetky oblasti spoločnosti a podľa meraní od roku 2009 ide na Slovensku o permanentný klesajúci trend.
