Vo všeobecnosti sa študenti delia na tri skupiny. Na tých, ktorí sa priebežne učia a na skúšky sú pripravení najzodpovednejšie, tých, ktorí sa snažia všetko naučiť na poslednú chvíľu a nakoniec sú tu tí z nás, ktorí na všetko kašlú a na skúšku to prídu vyslovene len skúsiť. Nech už patríte do akejkoľvek skupiny, stres zo skúšok vás isto neminie. Na tému psychohygieny pred skúškami sa s nami porozprával doktor Ján Demčišák, prodekan pre výchovno-vzdelávaciu činnosť z Filozofickej fakulty UCM.
Viem, že nič neviem
„Uvedomenie si toho, že nič neviem, nás dáva na úroveň filozofa Sokrata, ktorému sa tento výrok pripisuje. Takýto úsudok je teda prejavom intelektu,“ začal s miernym nadľahčením a povzbudením pán Demčišák. Následne však dodáva, že naše poznatky sú a vždy budú obmedzené, pretože ak by tomu tak nebolo, učenie by strácalo zmysel. Je ale jasné, že ak študent k príprave na skúšku pristúpil svedomito a dával pozor na prednáškach, niečo sa musel naučiť. Ján Demčišák však tvrdí, že to nie je vždy iba o poznatkoch: „Veľmi dôležitá je aj sebadôvera, a tak trochu aj dôvera v pedagóga.“ Netreba sa preto nechať vystresovať spolužiakmi, ktorí nám zarecitujú tucet poučiek alebo faktov. Neznamená to, že ich vedia aj správne aplikovať. Veľakrát na skúške pomáha práve zdravý „sedliacky“ rozum.
Ja sa z tej skúšky zbláznim!
Veľa ľudí na otázku, či je ich duševné zdravie stabilné a nenarušené, odpovedajú striktným áno. Nikto sa predsa nepovažuje za blázna. V zlomových momentoch či skúškach však vidíme, že bláznom sa môžeme stať aj bez toho, aby nám diagnostikovali nejakú psychickú chorobu. Podľa pána Demčišáka neexistuje univerzálny recept na to, ako zostať pred skúškou či inou stresujúcou situáciou v duševnej pohode a rovnováhe. „Každému vyhovuje niečo iné, najlepšie je spoľahnúť sa na vlastné inštinkty a signály svojho tela. Človek by nič nemal siliť. Ak cíti únavu, stráca koncentráciu alebo je nervózny a podobne, je určite potrebné vypnúť. Mne osobne pomáha spánok,“ podelil sa o svoj recept Ján Demčišák. Každý z nás si musí nájsť niečo, čo mu dá impulzy z úplne iného súdka a znova ho nabije energiou. Môže to byť šport, stretnutie s priateľmi, prechádzka alebo len také krátke „ničnerobenie“.
Mýliť sa je ľudské a smiať sa je zdravé
Počas rokov svojej praxe sa pán Demčišák stretol s kopou zábavných príhod na skúškach. Súcitne hovorí, že momenty s vystresovanými študentmi nepokladá za príliš vtipné. „Keďže pracujem s germanistami, vtipné momenty vznikajú najčastejšie nesprávnym použitím slov, či zámenou slovíčok – niekedy z nevedomosti, niekedy zo stresu. Dobré však je, ak sa na tom dokážeme spolu so študentom zasmiať.“ Smiech je podľa Jána Demčišáka výborným spôsobom, ako sa uvoľniť. Pri smiechu sa zrýchľuje tlkot srdca, čím sa mozog okysličuje až päťkrát viac ako pri klasickom dýchaní. Buď sa desaťkrát zasmejeme, alebo budeme 10 minút chodiť po schodoch. Na naše telo to má rovnaký vplyv.
Dôležitá je poctivá príprava
„Čoraz častejšie sa stretávam s tým, že študenti venujú minimálnu alebo žiadnu pozornosť priebežnej príprave,“ priznáva Ján Demčišák a jedným dychom dodáva: „Keď sú potom pred skúškou konfrontovaní s pomerne veľkým rozsahom učiva, na ktoré majú len krátky čas, niet divu, že prepadnú stresu a panike.“ Veľmi dôležité je preto učenie si naplánovať. Avšak aj pri tom treba byť obozretný a hlavne realistický. Deň má síce 24 hodín, ale okrem učenia je tu vždy aj nejaký ten každodenný rituál. Niekedy je potrebné zbehnúť do obchodu, ísť sa naobedovať alebo byť v kontakte s priateľmi. To, že sa učím, ešte neznamená, že musím všetko ostatné ignorovať. Práve to by vás mohlo dostať do nepohody.
Pán Demčišák ponúka na záver pre študentov zaujímavú radu. Týka sa opakovania učiva jeden alebo dva dni pred skúškou s človekom, ktorý je vám blízky po ľudskej stránke. „Počas môjho štúdia sme sa s niektorými spolužiakmi a spolužiačkami stretávali na internáte pred skúškou a prechádzali sme si jednotlivé otázky. Každý sa snažil zodpovedať na jednu otázku a navzájom sme sa dopĺňali. Bolo to o učení sa, ale zároveň aj o živom sociálnom kontakte – čiže spojenie príjemného s užitočným.“
Infoblok:
Prokrastinácia je označenie pre chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr. Ide o psychickú záležitosť, na rozdiel od lenivosti, ktorá je fyzická. Je to problém napríklad vysokoškolákov a ďalších, ktorí nie sú vonkajším prostredím nútení zorganizovať si svoj čas a majú vo zvyku ho tráviť nepodstatnými činnosťami (surfovanie na internete).
Ako neprokrastinovať?
- Musíte vedieť, čo od života a od svojej práce očakávate a čo chcete dosiahnuť.
- Plánujte si povinnosti deň dopredu a vykonajte ich.
- Prekonajte strach z neúspechu.
- Vytvorte si systém odmien.
- Naučte sa odpočívať.
