Navštevovať psychologickú poradňu by nemala byť hanba, aj keď názor spoločnosti na tento problém sa za posledné roky príliš nezmenil. Keď je psychologická pomoc potrebná, netreba sa za to hanbiť, avšak ďalší problém môže nastať vo financiách. Na našej univerzite preto môžeme nájsť štyri psychologičky, s ktorými riešia študenti svoje ťažkosti úplne zdarma. Na otázky ohľadom psychologickej poradne na našej škole nám odpovedala jedna z nich, Gabriela Ruttmarová.
Koľko študentov k vám chodí?
To je veľmi rôzne. Fungujeme tu ako poradňa dva roky. Stretávali sme sa s tým, že nás študenti zastavovali na chodbe a chceli nejakú radu, len sme na to predtým nemali priestor, až kým sa neotvorila naša psychologická poradňa. Vedeli o nás len študenti psychológie, pretože nás poznali a ostatní študenti z iných fakúlt sa k nám nemali ako dostať, čo bolo aj dôvodom pre otvorenie poradne. Študenti nás nenavštevujú masovo. Pracujeme tu štyri psychologičky v rámci tejto univerzitnej poradne, niekedy máme napríklad každá 4 – 5 študentov, niekedy iba jedného. Záleží podľa obdobia. V čase, keď študenti ešte len prichádzajú do školy, je toho menej, okolo Vianoc je toho viac a druhý nárast je v letnom semestri, často k nám chodia študenti posledných ročníkov, akoby na konci štúdia zrazu cítili väčší stres a tlak alebo pocit neistoty.
„Často k nám chodia študenti posledných ročníkov, akoby na konci štúdia zrazu cítili väčší stres a tlak alebo pocit neistoty.”
Študenti k vám chodia skôr jednorázovo, alebo pravidelne?
Psychologické poradenstvo veľmi výnimočne funguje na jednorázovej úrovni, skôr keď niekto príde, tak sa dohodneme na sedeniach, alebo čo by bolo pre toho daného študenta cieľom tohto poradenstva a na tom sa potom pracuje. Zväčša je to dlhšie obdobie, v pravidelných intervaloch, ideálne je stretávanie sa raz do týždňa.
Máte s kolegyňami poradenstvo rozdelené podľa zameraní alebo je to skôr o tom, ktorú z vás študent osloví?
Prioritne je to o tom, ktorú z nás osloví, ale môže sa k nám dostať aj cez webstránku, čiže cez odkazy na katedrovej webstránke, kde sú naše stručné profily. Neviem, či si študenti vyberajú na základe toho, ktorú z nás poznajú, alebo ktorá z nás vyzerá najsympatickejšie, či podľa toho, čo si o nás prečítajú na stránke.
„Ideálne je stretávanie sa raz do týždňa.”
S akými najčastejšími problémami sa u študentov stretávate?
My v rámci poradenstva nepracujeme s kompletnými diagnózami. Študenti, ktorí k nám prichádzajú, majú niekedy iba nábeh alebo tendenciu k nejakému problému, ešte to nie je patologické, no vyžaduje si to zvýšenú psychologickú starostlivosť, aby študent naštartoval svoje zdravé mechanizmy zvládania a nerozvinulo sa to do patológie. Niekedy je to aj o tom, že ak vidíme, že naše mechanizmy či metódy sú pri niektorých prípadoch nedostačujúce, snažíme sa daného študenta dostať k inému odborníkovi, ktorý má na jeho problém kompetenciu. Veď mu, samozrejme, chceme pomôcť. Nemôžeme však nikomu prikázať, aby šiel radšej za psychiatrom, lebo je to ťažší prípad, rozumiete… Toto jednoducho nemôžeme. No ak sa takýto prípad stane, tak ten, kto vyhľadá toho psychiatra a je mu už nasadená nejaká liečba, tak aj vtedy je dobré, keď s nami ostane v kontakte a má v nás podporu v zvládaní novej situácie.
K akej najčastejšej chorobe majú študenti nábeh?
Nie je niečo, čo by výrazne prevažovalo. Jedna vec je, že sme viazané mlčanlivosťou a druhá vec, sme tu štyri kolegyne a každá má nejaké svoje skúsenosti, ktoré si medzi sebou nemôžeme odovzdávať. Sú tu študenti, ktorí prichádzajú s adaptačnými problémami, sú tu aj takí, ktorí prichádzajú počas štúdia a majú nejaký osobnostný problém. A potom sú tu končiaci študenti, ktorí pociťujú neistotu z budúcnosti. Samozrejme, sú tu občas aj takí, na ktorých vidíme, že majú prejavy nejakých drobných symptómov – napríklad depresie alebo úzkosti, ale v podstate to je iba ich spôsob reagovania na to, čo prežívajú.
Stretli ste sa u študentov už aj so sexuálnym obťažovaním?
Ja som takýto prípad nemala.
Autor: Veronika Szabová
