Prečo univerzita dlhé roky nemá dostatočné a kvalitné ubytovacie kapacity a reprezentatívne učebné priestory v Jame. Čo sa stane so suterénom v hlavnej budove a aké ďalšie plány má univerzita v oblasti vzdelávania a výskumu. Na otázky odpovedal Roman Boča, nový rektor UCM, ktorého uviedli do funkcie na začiatku akademického roka.
Prečo ste sa rozhodli uchádzať o pozíciu rektora na UCM, aké sú vaše nosné plány na najbližšie obdobie?
Vo vysokoškolskom prostredí som pôsobil vo funkcii odborného asistenta, docenta, univerzitného profesora, ako vedúci domácich a zahraničných grantov vrátane Centra excelentnosti, ako vedúci katedry a aj dekan fakulty, ako stážista a prednášateľ na mnohých zahraničných univerzitách. Mám teda dostatočné skúsenosti z pedagogickej, vedeckej, manažérskej a organizačnej praxe na všetkých stupňoch univerzitného života, ktorými by som rád poslúžil v prospech rozvoja Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Plánov je veľa a viaceré som prezentoval aj vo svojom inauguračnom prejave. Za nosné plány v stručnosti považujem: skvalitnenie vedeckej a pedagogickej práce, skvalitnenie servisu pre študentov a zamestnancov, internacionalizácia univerzity.
Ako vy sám hodnotíte spoluprácu s fakultami? Aká je vaša predstava spolupráce medzi UCM a jej fakultami, napr. aj v otázke reputácie univerzity?
Spolupráca medzi zložkami UCM sa opiera sa o dokument Dlhodobý zámer UCM do r. 2020 schválený v Akademickom senáte UCM a jeho akčný plán inovovaný polročne. Tieto strategické materiály sú zverejnené na webovom sídle univerzity. Spolupráca medzi jednotlivými fakultami na rôznych úrovniach je konštruktívna, kolegiálna a inšpiratívna. Čo sa týka reputácie univerzity, každý jej študent, zamestnanec, ale i absolvent majú možnosť svojim dielom prispieť k pozitívnej reputácii univerzity. Je to teda na každom z nás, nielen výlučne na pleciach predstaviteľov fakulty a univerzity. Skúsme to takto chápať a potom v budúcnosti takáto otázka nebude potrebná.
Každú stredu ráno ste sa rozhodli odpovedať na otázky študentov, zamestnancov a verejnosti. Máte pocit, že študenti sa zaujímajú o to, ako funguje UCM a veci s tým súvisiace? Aké otázky sa Vás pýtajú?
Dobre riadiť znamená najprv dobre poznať. Naša univerzita má teraz skoro 500 zamestnancov a vyše 5 300 študentov rôznych foriem štúdia. Mojou snahou je vypočuť si podnety, názory, sťažnosti ako aj námety týkajúce sa všetkých foriem univerzitného života a preniesť ich do skvalitnenia riadiacej práce. Rozhovory sa konajú medzi štyrmi očami a nerobia sa z neho záznamy, okrem mojich poznámok. Je to teda istá forma nahradzujúca anonymnú schránku black box, ktorá je taktiež k dispozícii, ale na niektoré otázky sa dá odpovedať hneď.
„Nie sme spokojní s kvalitou výučbových priestorov V Jame.“
Kolégium rektora rokuje za zatvorenými dverami. Môžu sa študentské médiá a študenti zúčastňovať zasadnutí tak, ako je to v prípade zasadnutí senátov?
Rokovanie Kolégia rektora nie je otvorené verejnosti, ale nenazval by som to „za zatvorenými dverami“. Na rokovania Kolégia rektora sú vždy prizývaní študent ako zástupca Študentskej rady, zástupca odborovej organizácie a zástupca Akademického senátu UCM. Z rokovania Kolégia sa zhotovuje zápisnica, ktorá obsahuje výsledky rokovania (teda nie to, že kto a čo povedal) a je zverejnená na webovom sídle univerzity. Podobne je to aj na iných univerzitách.
Vo svojom prejave ste hovorili, že univerzita má študentov, má profesorov, má akreditácie, má finančné zdroje. Prečo UCM nedokázala za svoju existenciu vyriešiť problém ubytovania študentov vybudovaním adekvátneho univerzitného internátu, aby vyhovela všetkým žiadateľom? Prečo podľa vás Trnava ako študentské mesto nerieši túto otázku aktívnejšie aj v spolupráci s univerzitami?
V oblasti ubytovacích kapacít študentov existuje spolupráca medzi UCM a MtF STU. Predpokladom „vyriešenia problému“ sú pozemky, projekt a najmä investor. Časť otázky smeruje na mesto Trnava a jeho reprezentáciu, ktorá, z môjho pohľadu, nedostatočne pochopila význam a dopad univerzitného mesta uplatňujúc rýdzo ekonomický vzťah. Veď popri skoro 70 tis. obyvateľov Trnavy, v Trnave študuje okolo 13 tis. študentov.
„Náš študent okrem internátneho ubytovania nedostáva priestor na relaxáciu, na dôstojné čakanie na výučbu v čase prestávok alebo medzi blokmi výučby.“
Berúc do úvahy nedostatky v ubytovaní či nezrekonštruované priestory na výučbu. Má UCM peniaze na výraznejší materiálny rozvoj UCM?
Na UCM sa investuje do materiálneho rozvoja v rámci finančných možností a aj z limitovaných zdrojov sa vedenie univerzity snaží riešiť najakútnejšie problémy a zároveň ísť rozvojovým smerom. Dôležité je i dobré plánovanie, pri ktorom sa musí brať do úvahy predpokladaný vývoj študentov, rozvoj študijných odborov jednotlivých fakúlt, vývoj počtu zamestnancov atď. V uplynulom období univerzita nevytvárala rezervu na investičné aktivity, preto o to viac musíme nad každou investíciou uvažovať. Napriek tomu sa v ostatnom období kompletne zrekonštruovala zatekajúca strecha jedálne a kuchyne. Ukončilo sa dobudovanie priestorov a oplotenie budovy na Bučianskej ulici. Vymenili sa drevené okná v budove v Špačinciach. Buduje sa študentská zóna v centrálnej budove. Zariadil sa klub ubytovaných študentov v centrálnej budove, ako aj čakacia zóna pre študentov v budove na Hajdóczyho ulici. Naďalej sa investuje do infraštruktúry v budove na Hajdóczyho ulici. V následnej etape sa vybuduje nový archív UCM na Bučianskej ulici. Pred nami je zateplenie strechy a fasády budovy v Špačinciach. Potrebné je vybudovať nový zastrešený koridor z centrálnej budovy do jedálne. Pracuje sa na projekte zriadenia akademického klubu. Tieto aktivity sa realizujú z osobitných dodatkov k štátnej dotácii UCM. Jedným z mojich nových opatrení je zriadenie Fondu rozvoja UCM za účelom investícií do infraštruktúry a spoluúčasti v projektoch štrukturálnych fondov. Čo sa týka priestorov na výučbu, nie sme spokojní s kvalitou výučbových priestorov „V Jame“. V tomto akademickom roku sa tam učí iba časť študentov z dvoch fakúlt. Pred siedmimi rokmi tieto priestory neboli k dispozícii, nakoľko rozvrh bol rozložený na všetky dni týždňa. Osud priestorov „V Jame“ bude predmetom rokovania s nastávajúcou reprezentáciou mesta Trnava. Treba povedať, že niektoré fakulty majú priestory vrátane odborných laboratórií na vysokej a modernej úrovni vďaka úsiliu vedenia fakulty a masívnych investícií z vlastných výnosov a projektových zdrojov.
Študenti teda majú svoju študentskú zónu. Čo všetko sa dá od nej čakať?
Ako som viac-krát deklaroval, dajme študentovi to, čo študentovi patrí. Náš študent okrem internátneho ubytovania nedostáva priestor na relaxáciu, na dôstojné čakanie na výučbu v čase prestávok alebo medzi blokmi výučby. Niektorí študenti prichádzajú rannými vlakmi a ľudovo povedané, nemajú sa kam podieť. Nemajú ani miesto na kultúrne, vedecké, či vzdelávacie prezentácie. Študentská zóna je budovaná na vysokej kultúrnej úrovni tak, aby reprezentovala našu univerzitu ako entitu, ktorá má záujem o študenta. Ako vidno z náhľadu projektu na webovom sídle univerzity, ako aj na Facebooku, zóna obsahuje viacero relaxačných atribútov (kuchynka, sedenie, premietanie, nápojový blok, terasa). Okrem tohto priestoru sa buduje resp. aj sa už vybudovali ďalšie študentské zóny v budove na Hajdóczyho ulici, relaxačná miestnosť na internáte a ďalšie sa chystajú. V širšom horizonte plánujeme prestavať suterén centrálnej budovy na priestory športových aktivít.
Jestvuje aj nejaký návrh na vybudovanie veľkej knižnice UCM, ktorá by zastrešila všetky odbory fakúlt?
UCM v súčasnosti nemá k dispozícii pozemky a investičné prostriedky na akciu takéhoto rozsahu. Dnes je trendom omnoho účinnejšia forma – elektronický prístup k informačným zdrojom, ktorý si nevyžaduje náklady na budovu, jej prevádzku a personál, pričom je prístupný z akéhokoľvek internetového bodu a teda aj z domu. Navyše, elektronický prístup je omnoho obsažnejší.
Je podľa vás možné, že by UCM pristúpila v nejakom horizonte k zníženiu počtu prijatých študentov v prospech zvýšenia kvality výučby?
Prijímacie konanie si riadia fakulty samé a kvóty prijímaných študentov na jednotlivé akreditované študijné programy schvaľuje Akademický senát fakulty. Myslím si, že centralizované zásahy do týchto procesov by neboli prospešné.
„Nemalá úloha stojí ešte pred nami – zvýšiť kvalitu výstupov študentov doktorandského štúdia.“
Plánuje UCM v blízkej budúcnosti vytvárať dvojodborové programy (napr. masmediálna komunikácia – politológia a pod.?)
Áno, niektoré pracovné návrhy sú už na stole. Okrem dvojodborových programoch pripravujeme aj niektoré multiodborové programy štúdia.
Založili ste Ústav občianskej spoločnosti. Aké je jeho poslanie?
Štatút a organizačný poriadok ústavu sú zverejnené na webovom sídle univerzity. Ústav sa buduje po stránke personálnej aj materiálnej. Jednou z jeho úloh je práve aktivácia nových, univerzitných študijných programov.
V príhovore ste hovorili aj o internacionalizácii. Ako sa UCM popasuje s týmto problémom?
To nie je krátkodobý proces. Prvým predpokladom je akreditácia študijných programov v cudzom jazyku. Druhým je dostatočná záruka študentov v danom študijnom programe. Tretím je dôsledná jazyková príprava nielen našich pedagógov, ale aj učebných textov ku kvalitnému zabezpečeniu pedagogického procesu. Štvrtým je pripravenosť našej spoločnosti k multikultúrnosti, etnickej a náboženskej tolerancii. V tomto smere sme vykročili vpred.
Roman Boča (68)
Vyštudoval technickú analytickú a fyzikálnu chémiu na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT v Bratislave. V roku 1993 získal titul profesor v odbore anorganická chémia. Prednášal na univerzitách v Japonsku, Kanade, Francúzsku, či Švajčiarsku. Je držiteľom cien Literárneho fondu za vedeckú literatúru. V roku 2010 sa neúspešne uchádzal o post rektora STU. O rok neskôr zvíťazil v súťaži Vedec roka, ktorú spoluorganizoval Slovenský syndikát novinárov. Donedávna zastával funkciu dekana FPV UCM.
Boli Ste vyhlásený za Vedca roka SR 2011. Ako vnímate hodnotu vedeckých výstupov UCM a jej fakúlt?
Na toto ocenenie som bol nominovaný ako zamestnanec UCM. Takže odpoveď je zjavná. Na kvalitu aj vedeckých výstupov UCM podľa jednotlivých vedných odborov poukázala ostatná komplexná akreditácia za obdobie do r. 2013. Odvtedy sa plnenie kritérií na všetkých fakultách ešte zlepšilo, v mnohých prípadoch je hodnotenie vyjadrené písmenom A, čo je špičková medzinárodná kvalita. O vedeckých výstupoch jednotlivých pracovísk sa dozvedáme z verejne prístupného portálu našej univerzitnej knižnice. Takisto môžeme nahliadnuť do etablovaných vedeckých databáz, ako sú Scopus a Web of Sciences. Tu sa navyše dozvedáme aj o citovanosti jednotlivých publikácií ako aj o tzv. Hirschovom citačnom indexe jednotlivcov. Keďže nový zákon o kvalite vysokých škôl kladie dôraz na vedecké výstupy, je pred nami cesta ďalšieho zlepšenia vedeckých výstupov z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho. Nemalá úloha stojí ešte pred nami – zvýšiť kvalitu výstupov študentov doktorandského štúdia.
Máte ambíciu dostať UCM do tzv. TOP 500?
Treba povedať, že „rebríčkov“ univerzít je niekoľko s veľmi špecifickými kritériami vyhovujúcimi najmä anglosaskej enkláve. Napr. Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita v Bratislave, budované 100 resp. 80 rokov, aj s masívnou vládnou podporou, majú iné východiskové parametre pre takýto projekt. Opýtajte sa ma na to prosím o 50 rokov.
Foto: Daniel Bíro, mytrnava.sme.sk
