Rádio Aetter na deň študentstva oslávilo rok vysielania na lokálnej frekvencii. O jeho počúvanosti, trnavskej konkurencii či financiách pre moderátorov sme sa porozprávali s programovým riaditeľom, moderátorom a odborným asistentom Miroslavom Kapcom.
V relácií Login v FMK TV si vravel, že do rádia ťa priviedla pani Bugošová. Pamätáš si presne na tvoj začiatok?
Mal som s ňou predmet Prezentačné praktikum. Povedala mi, že zniem fajn a či si nechcem vyskúšať školské médiá. Do telky som nechcel ísť, ale rádio ma lákalo. Od malička som v ňom chcel pracovať. Doma som sa dokonca nahrával na magnetofón. Svoje prvé vysielanie som mal pár dni potom, čo pani Bugošová volala do rádia. Bolo to zlé, nemal som totiž prípravu, ale len to čo sme sa učili na predmete.
Pracoval som na sebe a posielal jej nahrávky z vysielania. Potom prišiel mail, v ktorom mi napísala, že je to lepšie. Ten mail som si odfotil a ak sa mi niečo nepodarilo, vždy som si ho pozrel a sám pre seba povedal, že bude dobre (smiech).
Mohli sme ťa okrem Aetteru počuť aj v inom rádiu?
Prvú skúsenosť som mal v regionálnom rádiu v Košiciach. Robil som respondenta a fingoval, že tam volám a niečo sa pýtam. Získal som kontakty na moderátorov, doteraz sme v spojení.
Moja prvá reálna skúsenosť bola s rádiom Aetter s tým, že pomedzi to som vysielal aj v regionálnych rádiách. Najdlhšie som pôsobil v rádiu Viva. Tam som hlásil spravodajstvo. Nebolo to však úplne to, čo som chcel robiť. Pozícia moderátora bola pre mňa lákavejšia, cítim sa v nej komfortnejšie.
Teraz si na vytúženej pozícií moderátora ale aj na poste on-air manažéra, aká je náplň tvojej práce?
V lokálnych rádiách sa pozície kombinujú. Programový riaditeľ je teda aj hudobný dramaturg. Modernejší názov je aj on-air manažér. Mám na starosti všetko čo sa týka programu. Hudobná dramaturgia, príprava prúdového vysielania, program, štruktúra moderátorov a spravodajcov. Taktiež školenie mladších moderátorov – to už si ale delíme viacerí.
Ste študentské rádio a začínali ste vysielať na deň študentstva, uvažovali ste aj nad iným dátumom?
Pôvodne sme chceli vysielať na narodeniny rádia vo februári, no kvôli problémom sme museli vysielanie posunúť z februára na apríl. Chceli sme začať vysielať 1. apríla a vysielanie venovať dňu bláznov. Vtedy nás ale zastavil prvý lockdown. Všetci študenti odišli domov.
Tak sme náš druhý dátum vysielania opäť zrušili a už sme nemohli čakať do ďalších narodenín. Rozhodli sme sa teda začať vysielať 17. novembra. Iný záchytný bod sme v jeseni nemali. Dobré rádio, Trnavské rádio a aj iné rádia alebo časopisy začínali 17. novembra. Je to dátum, nik naň nemá patent.
Keď už sa rozprávame o Trnavskom rádiu, vnímaš ho ako konkurenciu?
Podľa mňa pre nás priamou konkurenciou nie je. Majú inú cieľovú skupinu ako my. Môžeme hovoriť len o nepriamej konkurencii tým, že sme na jednom lokálnom mediálnom trhu.
V novembri ste oslávili rok na lokálnej frekvencii, je chod rádia odlišný od toho, keď ste vysielali len online?
Je to oveľa náročnejšie. Viac času venujeme skúškovým, prázdninám či letu. Kedysi sme počas týchto období pustili len hudbu, teraz študenti musia fyzicky zostávať v Trnave a vysielať. Máme pevnú štruktúru a nemôže sa stať, že nebudeme vysielať, ak sa niektorí z moderátorov nedostaví do štúdia.
Vždy je tam niekto kto musí zahlásiť správy, pretože sme legislatívne limitovaní. Študent nemôže nechtiac povedať nejakú značku alebo neoznačiť reklamu. Nie je to náročné mentálne, ale skôr časovo.
Prešli sme tiež na iný vysielací softvér. Každý týždeň doňho musíme niečo vkladať, generovať, sledovať ako to je naplánované. Momentálna situácia tiež nie je najľahšia. Stane sa, že nám vypadnú ľudia. Rozvysielali sme v najhoršom možnom čase, v pandémií.
Na internete nám stúpla počúvanosť približne o 200%.
Mali ste pred vysielaním na frekvencii stanovený cieľ počúvanosti?
Môj cieľ bol prežiť rok bez pokuty. To sa nám podarilo. V počúvanosti sme si cieľ nestanovili. Každý deň sa sledovanosť dá pozrieť na streame. Na internete sme stúpli v počúvanosti približne o 200%. Na frekvencii sa ale čísla líšia. Hlavným cieľom bolo zvládnuť vysielanie počas pandémie a to sme splnili. Cieľom ďalšieho roku bude zlepšiť povedomie o rádiu, zvýšiť počúvanosť až v tom nasledujúcom.
Vnímaš rádio Aetter ako profesionálne rádio?
Vnímam ho ako študentské rádio, čo sa nevylučuje s profesionálnosťou. Všetko je z oblastí študentstva. Moderátori sú z FMK, teda študenti. Preberáme témy aj hudbu, ktorá je pre nich zaujímavá.
Ako hovoríš, aj moderátori sú z FMK, majú šancu aj študenti z iných škôl?
Stále sme boli otvorení možnosti mať v rádiu aj študentov z iných škôl. Prax z minulosti je ale taká, že ak niekto prišiel z inej fakulty alebo univerzity, nemal na to toľko času. Väčšinou odišiel po pár týždňoch.
Naši študenti si môžu rádio zvoliť v ponuke predmetov, viac sa mu venovať a zdokonaľovať sa vo vysielaní. Je pre nás preto jednoduchšie pracovať s našimi vlastnými ľuďmi.
Keď sme pri škole, mal by mať moderátorv tomto odbore adekvátne vzdelanie?
Myslím si, že by ho mal mať. Možno vychádzam z toho, že aj ja mám v odbore príslušné vzdelanie. Bežne sa ale stretávame, že v médiách sú ľudia, ktorí žurnalistiku či médiá neštudovali. Niekedy sú vďaka tomu viac zaujímavejší a spontánnejší. Profesionál by ale podľa mňa mal by aj redaktor či moderátor. Aj oni majú vplyv a dosah na poslucháčov.
V Atteliéri si uviedol, že ak by sa vám podarilo zarobiť peniaze navyše, dali by ste ich moderátorom. Majú aktuálne nejaký stály príjem?
Moderátori aj redaktori, ktorí pracovali počas leta, dostali motivačné štipendium v závislosti od toho, koľko hodín odvysielali. Väčšina našich moderátorov má však rádio zapísané ako predmet a za vysielanie teda dostávajú kredity.
Cez leto ste teda fungovali normálnejšie. Aké je to teraz cez lockdown?
Už sme sa naučili ako fungovať v tejto situácii. Na vysielanie sa dá pripraviť aj bez štúdia. Ak sa to dá, vysielame z domu. V rádiu aj požičiavame techniku pre študentov, ktorí ju nemajú. Snažíme sa totiž eliminovať počet moderátorov v štúdiu naraz. Drvivá väčšina je zaočkovaná a aj takto sa snažíme bojovať s pandémiou.
Ďalší rok sa možno situácia zlepší, aké ciele máte v rádiu na druhý rok frekvencie?
Stále sa sústrediť na naše vysielanie, nepoľaviť. Nedostať žiadnu pokutu, dodržiavať všetky veci tak ako by sme mali. Budovať si značku. Možno aj spájať študentské vysielania, ale to je náročné z personálneho hľadiska. No zamerať sa chceme aj na počúvanosť rádia a predovšetkým ďalej pracovať so študentmi tak, aby raz, keď vyjdú z FMK, boli schopní vysielať v celoplošných alebo regionálnych rádiách.
