Lokálne televízie sa snažia zachrániť pred zánikom. Diváci koniec vysielania odmietajú, no mestá sú finančne vyčerpané. Študenti by prišli o štartovací mostík.

Regionálne televízie na Slovensku čelia po znižovaní príjmov samospráv, vojne na Ukrajine a pandémii COVID-19 existenčnej kríze. Napriek nízkym príjmom sa snažia vysielanie udržať a dať príležitosť práve študentom. Riaditeľ Televízie Nové Zámky Norbert Kádek vysvetľuje, prečo majú regionálne médiá ešte stále zmysel.

Koľko ľudí dnes sleduje regionálne spravodajstvo v Nových Zámkoch a ako sa mení ich záujem o lokálnu televíziu?

Podľa našich informácií a štatistík, ktoré sme nedávno získali, je sledovanosť našej televízie stabilná. Vzhľadom na to, že sme nielen mestská, ale aj regionálna televízia, máme pokrytie približne 40 kilometrov v okolí Nových Zámkov. Odhadujeme, že našu lokálnu televíziu sleduje okolo 100 000 divákov.

Ako sa to líši od minulosti – sledovanosť postupne rastie alebo klesá?

Keď sme v roku 2013 prešli na digitálne vysielanie, čo znamenalo, že sme sa dostali aj do éteru, tak sa naša sledovanosť podstatne zvýšila. V posledných rokoch je však sledovanosť stagnujúca, to znamená, že sa ani nezvyšuje, ani neznižuje. Je to asi na rovnakej úrovni.

Čo sa týka vekovej kategórie, našu televíziu sleduje hlavne skupina seniorov. Je to spôsobené aj tým, že títo ľudia nie sú takí zvyknutí na internet, kde tiež vysielame cez našu webovú stránku. Tento spôsob je vhodnejší pre mladú generáciu.

Tímy si striedajú profesionálne kamery, ktoré používajú aj študenti. Zdroj: Michaela Pišná

Vysielate teda digitálne, cez kábel aj na internete. Okrem toho ste aj na sociálnych sieťach. Máte väčší úspech na Facebooku či Instagrame alebo v klasickom vysielaní?

Práve v poslednom roku sme sa viac sústredili na sociálne siete, keďže chceme ísť s dobou a osloviť viac mladých ľudí. Stanovili sme si ciele, že budeme aktívnejší na Facebooku a Instagrame.

Dosť sme to teraz rozbehli a sledovanosť sa nám pekne zvyšuje. Dokonca máme niektoré príspevky alebo reportáže, ktoré majú 16 000, 10 000, alebo 8 000 zobrazení, čo predtým nebolo zvykom. Chceme, aby o nás viac vedeli aj mladí ľudia, ktorým na sociálnych sieťach prezentujeme výsledok našej práce.

Čo je pre vás momentálne dôležitejšie, sústrediť sa na sociálne siete a nové médiá, alebo na klasické vysielanie každý piatok o 18:00?

Keďže sme vysielateľmi a máme na to oprávnenie, licenciu, autorizáciu, ktorú sme museli pred rokom obnoviť podľa nového zákona, určite chceme pokračovať v tomto trende a zamerať sa na vysielanie.

Je divácky profil NZTV ovplyvnený zmluvou s mestom? Musíte tvoriť obsah pre všetky vekové kategórie alebo sa sústreďujete na staršiu cieľovú skupinu?

Z našej zmluvy vyplýva, že zameranie je viac-menej pre tú staršiu vekovú skupinu. Nie že by som chcel niečo znehodnocovať, ale napríklad reportáže z knižnice, múzea, škôl, škôlok alebo rôznych verejných, kultúrno-spoločenských podujatí na území mesta, myslím, že to viac zaujme strednú a staršiu kategóriu ľudí než mládež.

Štúdio používané na natáčanie spravodajstva. Zdroj: Michaela Pišná

Televízia mala v minulosti redaktorov a kameramanov, z ktorých mnohí chodili na strednú školu a v médiách ešte len začínali. Prečo dávate príležitosti aj menej skúseným, mladým ľuďom?

Novozámocká televízia je dobrým štartom pre kariéru mladých ľudí, ktorí tu dostanú možnosť pracovať, ak chcú pracovať. Je to dobrý základ pre prácu vo veľkých komerčných médiách. Veľa odchovancov novozámockej televízie dnes pracuje v známych televíziách a sú pomerne známymi redaktormi. Sme taká pôrodnica potenciálnych redaktorov, reportérov, technikov a kameramanov.

Ako sa u vás zaučujú mladí ľudia, ktorí chcú pracovať v televízii, ale popri tom stále chodia do školy?

Toto sme riešili už pred niekoľkými rokmi. Mali sme tu kolegu, ktorý začal ešte ako stredoškolák, respektíve vysokoškolák. Počas toho, ako u nás praxoval, úspešne ukončil školu a stal sa samostatným redaktorom. Samozrejme, ďalších tu vždy radi privítame, pokiaľ je to v našich silách, lebo aj my máme svoje kapacity. Nie je problém, pokiaľ niekto má záujem, aby sa zaučil, či už je to strihanie, správna forma moderovania či točenie reportáží. Máme tu tím, ktorý im rád pomôže.

Mnohí študenti sa boja nedostatku skúseností a prázdneho životopisu. Aké sú predpoklady pre prijatie do regionálnej televízie?

Ja si myslím, že to nie je ani také zložité. Takmer každé mesto má dnes vlastnú televíziu. Nech sa neboja osloviť v mieste svojho bydliska vysielateľov a skúsia sa s nimi dohodnúť. Samozrejme, pokiaľ viem, existujú aj nejaké odborné praxe, ktoré musia absolvovať študenti masmediálnych odborov. Jednak si splnia svoju úlohu, že dostanú potvrdenie o absolvovaní praxe a zároveň sa môžu aj zdokonaľovať.

Je bežné, že títo študenti, ktorí u vás praxujú, sa po skončení školy stanú vašimi trvalými zamestnancami?

Áno. Tí, ktorí tu pracovali, majú dvere otvorené a ak to pracovné miesta dovolia, radi ich prijmeme. Nie sme spoločnosť, ktorá by bola na tom finančne dobre, pretože žijeme z peňazí mesta. Nie je to postačujúce na chod prevádzky, pretože okrem toho, že tu máme zamestnancov, potrebujeme platiť energie, vysielač, ktorý máme v prenájme, mzdy a poplatky.

Televízne vysielanie funguje medzi 6:00 až 23:00. Zdroj: Michaela Pišná

Financovanie mestom všetky výdavky nepokrýva. Vysielate aj súkromnú reklamu?

Keď sa to všetko spočíta, tak sa musíme naozaj snažiť získať peniaze aj z reklamnej činnosti, čo nám dovoľuje zákon, pretože sme obchodná spoločnosť. Máme tu tím, do ktorého patrím aj ja, ktorý oslovuje podnikateľské subjekty. Ponúkame im vytvorenie reklamných spotov, ktoré potom odvysielame v našej televízii. Samozrejme, za nejaký poplatok podľa cenníka alebo individuálnej dohody.

Ako sa zmenil reklamný trh v aktuálnej kríze?

Cítime trošku pokles kvôli pandémii. Nehovoriac o tom, že prišla kríza, to znamená vojnový stav na Ukrajine. Prenáša sa to do celej Európy. Aj teraz na konci roka oslavujeme subjekty, no väčšina povie, že budú spolupracovať budúci rok. Mnohí od zmluvy odstupujú a znižujú náklady na reklamu. Počas krízy sa ich náklady zvyšujú a prvé, čo škrtajú, je reklama. Myslím si, že to nie je najlepší krok, ale žiaľ tento trend cítime.

Máme zmluvy s okolitými obcami a propagujeme ich činnosť. Berieme to ako úspech, že obce majú záujem, no keďže nejde o verejné financie, musia prejsť zastupiteľstvami. Stalo sa, že mnohým zmluvu na rok 2024 neschválili. Budeme cítiť výpadok a uvidíme ako to zvládneme, no budeme sa veľmi snažiť.

Ako kompenzujete tieto výpadky príjmov?

Riešime to už niekoľko rokov šetriacimi opatreniami. Snažíme sa čo najviac okresať výdavky tam, kde vieme. Napríklad sme odovzdali späť nepotrebné kancelárske priestory, zmenšili sme si náklady na služobné telefóny, urobili sme úspory v mzdovej časti.

Sme v bode, kde už sa viac nedá. Mzdy sú veľmi citlivá záležitosť, pretože všetci chodíme do práce kvôli nim. A tiež nechceme znižovať stav zamestnancov, aby sme neohrozili kvalitu našej produkcie. Takže musíme byť veľmi opatrní.

Hlavná strižňa v NZTV. Zdroj: Michaela Pišná

Štát nedávno samosprávam znížil dotácie, čo viedlo aj k zvyšovaniu daní. Mali by mať regionálne televízie osobitnú podporu?

Štát ich podľa mňa znevýhodňuje, pretože stále majú navrch komerčné televízie. Povedzme si na rovinu, bez peňazí sa nedá toho veľa vyčarovať. Uvidíme čo prinesie budúcnosť. Minulý rok prebehla novela mediálneho zákona a zaviedli sa schvaľovacie procesy (Zmeny v štruktúre vysielania podľa nového zákona, pozn. red.).

Ako sa bude situácia vyvíjať v budúcom roku s plánovaným nižším rozpočtom? Dotkne sa to aj regionálnych televízií, ktoré sú závislé na podpore miest a obcí?

Je to celoslovenský problém. Som aj poslancom mestského zastupiteľstva, a keďže príjem z podielových daní bude budúci rok nižší, budú musieť mestá robiť vo výdavkovej časti rozpočtu šetriace opatrenia.

Pravdepodobne prídu nepopulárne kroky v zmysle navýšenia daní a poplatkov. To znamená daň z nehnuteľností, daň za psa a tak ďalej. Trendom je bohužiaľ vysoká inflácia a odzrkadľuje sa to aj na tom, že sa ľudia pýtajú „Prečo televíziu podporiť?“.

Podporia vás rovnako ako predtým?

Rozpočet sme zatiaľ neschválili, ale môžem povedať, že to vyzerá tak, že NZTV zostane na úrovni minulého roka. Ja som ako štatutár žiadal navýšenie, ale vyzerá to, že sa nedohodneme. Keď sa objavili trendy proti televízii, tvrdo som s tým nesúhlasil. Spravili sme teda kompromis, že zostaneme na úrovni roku 2023. Keďže príjmov je menej, ani reklamná činnosť sa pravdepodobne nebude navyšovať, musíme si premyslieť, ako prežiť.

Regionálne televízie zastupuje spolok LOTUS. Snažíte sa organizovane dosiahnuť celoslovenské zmeny?

Spolok lokálnych televízií, ktorého sme členom, má nové vedenie. Predseda Boris Rizman za nás veľmi intenzívne bojuje. Vyjednáva na úrovni ministerstva kultúry za lokálne televízie. Podľa môjho názoru by mohli existovať aj dotácie od štátu alebo projekty z eurofondov určené pre lokálne televízie. Či už ide o vysielanie, alebo modernizáciu techniky.

Veľa ľudí dnes hovorí, že aj tak pôjdu do zániku, pretože je tu internet a sociálne siete a nikto to nebude pozerať. Chápem to, no na druhej strane musíme myslieť na seniorov, ktorí si to radi pozrú. Myslím, že to číslo je stále slušné.

Kontrola zvuku sa už dnes robí digitálne. Zdroj: Michaela Pišná

Dnes už nie je internetové vysielanie novinkou. Ako sa dokážete prispôsobiť digitálnym médiám, ktoré sú dnes veľkou konkurenciou pre regionálne televízie?

Myslím si, že v tomto smere sme urobili a robíme maximum. Máme internetové vysielanie cez našu webovú stránku, kde si ľudia môžu pozrieť aj archívne zábery, ak nestihli naše relácie. Sme na úrovni tých veľkých komerčných televízií. Nehovoriac o tom, že sme prešli na HD vysielanie, čo znamená, že kvalita vysielania je o niečo vyššia. To všetko sú investície, ktoré robíme, aby sme išli s dobou.

Mnohí ľudia tvrdia, že regionálne televízie nemajú budúcnosť a obávajú sa ich zániku. V čom vidíte ich súčasný význam?

Myslím si, že regionálne televízie majú svoje opodstatnenie a svoju úlohu. V každom meste sa nájdu skupiny ľudí, alebo aj poslanci, ktorí sa pýtajú, na čo mesto podporuje vysielateľov. Stretol som sa s takým názorom aj u nás. Tvrdia, že to nikto nepozerá, zbytočne tam idú peniaze, treba to zrušiť. Aj v okolitých mestách je to podobné, no nie je to úplne tak. Regionálna televízia je veľmi vhodná na propagáciu a prezentáciu činnosti mesta a jednotlivých organizácií, o ktorých mnohí ľudia veľakrát ani nevedia.

Napríklad točíme v škole alebo škôlke nejakú akciu, a babička si zapne novozámockú televíziu a vidí tam svojho vnúčika alebo niekoho známeho, a hneď ju to poteší. Toto sú tie obrovské plusy, ktoré musíme mať na zreteli. Ďalej je to činnosť mesta. Veľakrát vysvetlíme zložité problémy, ktoré mohli ľudia pochopiť nesprávne z iných zdrojov a uvedieme informácie na pravú mieru.

Dávajú vam vaši diváci spätnú väzbu?

Dostávame maily, v ktorých nám ľudia ďakujú za to, ako sme spracovali a odvysielali istú reportáž. Komerčné televízie takýmto záležitostiam veľakrát nevenujú pozornosť. Dnes je trend urobiť senzáciu, bulvár, vysielať veľa negatívnych vecí. My sme televízia, ktorá vysiela pozitívne veci.

Keby vysielanie pár mesiacov nešlo, možno by prišli ohlasy od ľudí, ktorým by televízia chýbala, pretože ju radi pozerali. Už sme mali takúto situáciu. Pred tromi rokmi sme menili vysielač a prešli na inú frekvenciu. Bol tam výpadok dva alebo tri týždne. Veľa ľudí sa mi ozývalo a pýtali sa, prečo televízia nevysiela. To znamená, že máme divákov.

NORBERT KÁDEK

Od roku 2018 pôsobí ako riaditeľ Televízie Nové Zámky. Je mestským poslancom a do novembra roku 2022 bol viceprimátorom. V roku 2020 kandidoval do Národnej rady. Príbeh televízie sleduje od začiatku vysielania v roku 2001, kedy už pracoval na mestskom úrade. Má 55 rokov.