Otázka ohľadom práv queer ľudí na Slovensku nie je doriešená ani rok po teroristickom útoku v Teplárni. Podľa študenta našej fakulty Blažeja Fabiana sa spoločnosť pohybuje skôr opačným smerom.
Nedávno sme si pripomenuli výročie teroristického útoku v Teplárni, po ktorom sme s tebou robili rozhovor. Aké máš pocity po roku od tejto udalosti?
Spočiatku to bol veľký šok, ktorý postupne opadol. Momentálne tie pocity nie sú už tak intenzívne ako počas prvých dní po vražde. Avšak stále v sebe cítim ťažobu a zamýšľam sa, ako sa niečo také na Slovensku mohlo stať.
Človeku to otvorí oči a uvedomí si, že bezpečnosť nikdy nie je taká, ako ju vnímame. Nemôžeš ísť von bez toho, aby si si bol istý, že sa ti nič nestane. Obzvlášť, pokiaľ patríš do LGBTQ+ minority. Veľmi ma mrzí, že ani po roku sa spoločnosť nepohla nikam, a ak sa aj náhodou pohla, skôr opačným smerom.
Môže byť Slovensko podľa teba zaostalejšie v riešení z časti aj kvôli systému, ktorý bol súčasťou Československa?
Do určitej miery áno. Ľudia nemohli cestovať a spoznávať iné kultúry, čo prispieva k tolerancii. Zároveň celá kultúrna akceptácia LGBTQ+ minority sa zrodila na Západe. Na našom území bolo pár aktivistov, avšak nemohli šíriť také povedomie o queer ľuďoch ako v západných častiach sveta.
Nechcem utekať z boja, síce by to mohlo byť pre mňa ako jednotlivca jednoduchšie.
Si kresťan, v minulosti si aj miništroval. Ako sa staviaš napríklad ku kontroverzným výrokom kňaza Mariána Kuffu?
Pokiaľ ide o niektoré aktivity Mariána Kuffu, napríklad so závislými jedincami, ľudia to môžu obdivovať. Nechápem však, ako kňaz, ktorý by mal medzi ľuďmi šíriť mier, môže vo svojich kázňach strašiť veriacich s nejakou gender ideológiou. Pre mňa je viera v Boha vo všeobecnosti o láske. Na základe toho nerozumiem, prečo sa v kresťanstve vymedzuje, aký druh lásky možno považovať za správny.
Aký dosah môže mať na práva queer ľudí novozvolená vláda?
Ľudia novú vládu vo veľa veciach prezentujú ako to najhoršie, čo sme na Slovensku mali. Súhlasím, že asi nebude veľmi šťastná pre budúcnosť krajiny a pre život queer ľudí, avšak nemyslím si, že nastanú nejaké apokalyptické dopady.
Zmysel registrovaných partnerstiev nevidím len v ponímaní s queer ľuďmi, ale aj s heterosexuálnymi pármi.
Nemám pocit, že by malo dôjsť k podobnej situácii ako napríklad v Poľsku, kde sa začali vytvárať takzvané LGBTQ+ free zóny. Skôr sa len zachová to, čo tu je doposiaľ, pričom sa ohľadom tejto problematiky nebude nič riešiť.
Existuje podľa teba na Slovensku šanca, že sa priblížime ku krajinám, v ktorých sú schválené registrované partnerstvá?
Síce po týchto voľbách má veľa ľudí porazeneckú náladu, zostávam ale optimistom a verím, že v priebehu napríklad 20 rokov sa k tomu dostaneme. Takéto partnerstvá by vyriešili mnoho základných vecí, či už v podobe dedičstva alebo návštev v nemocnici. Zmysel registrovaných partnerstiev nevidím len v ponímaní s queer ľuďmi, ale aj s heterosexuálnymi pármi, ktoré nechcú ísť do manželstva.
Zvažuješ odchod do zahraničia?
Momentálne určite nie. Viem si to však predstaviť v prípade, ak by sa situácia výrazne zhoršila. Pokiaľ všetci mladí ľudia, ktorým na Slovensku aspoň trochu záleží, odídu preč, ostanú tu len obyvatelia, ktorí by pravdepodobne našu krajinu ťahali smerom na Východ.
Ľudia nemohli cestovať a spoznávať iné kultúry, čo prispieva k tolerancii.
Som srdcom Slovák a Európan, a chcem, aby sme sa posúvali ďalej. Nechcem utekať z boja, síce by to mohlo byť pre mňa ako jednotlivca jednoduchšie. Uvidí sa, čo príde o štyri roky, keď príde ďalšia generácia prvovoličov.
BLAŽEJ FABIAN
Študent bakalárskeho stupňa Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pôsobí vo fakultnej televízií FMK TV, kde moderuje hudobnú reláciu FRESH.
