Po 25 rokoch fungovania Univerzity sv. Cyrila a Metoda sa na jej čelo dostala riadne zvolená žena. Prioritou KATARÍNY SLOBODOVEJ NOVÁKOVEJ je momentálne bezproblémová akreditácia UCM. Okrem toho chce otvoriť pozíciu študentského ombudsmana, zlepšiť stravovacie podmienky či umožniť študentom zapísať si predmety z iných fakúlt.
Akademický senát UCM vás zvolil spomedzi štyroch kandidátov. Prečo si myslíte, že vybrali práve vás?
Ľuďom sa asi zapáčil môj volebný program, vízie, s ktorými som prišla, a spôsob, akým som chcela nastaviť a posunúť univerzitu oproti vtedajšiemu stavu.
Študovali ste na Univerzite Konštantína filozofa v Nitre, nie ste absolventkou UCM. Ako ste si k nej vytvorili vzťah?
Je to paradox. V deväťdesiatom siedmom, keď som končila strednú školu, UCM práve začínala. Chcela som tu študovať etnológiu, no nevzali ma. Preto som nastúpila do Nitry, kde som odbor úspešne absolvovala a potom som pracovala v Sloveskej akadémii vied. Keď kolega z Katedry etnológie UCM odchádzal do dôchodku, hľadal za seba nástupcu a oslovil ma. Tak som sa ocitla na univerzite.
Za dlhší čas vášho pôsobenia na UCM ste teda už mali čas spoznať jej pozitívne stránky aj problémy, ktorým čelí. Ak by ste mohli jednu vec okamžite zmeniť či vyriešiť, ktorá by to bola?
V tomto období nás najviac tlačí akreditácia. Bývalé vedenie v tomto ohľade trochu zaspalo na vavrínoch. Za veľmi krátke obdobie sme preto museli splniť všetky kritériá a požiadavky dané akreditačnou agentúrou. Intenzívne sme na tom od mája s prorektormi, dekanmi a celým tímom pracovali.
V tomto období nás najviac tlačí akreditácia. Verím, že si neurobíme hanbu.
Vo svojom volebnom projekte uvádzate, že doterajšia práca na splení akreditačných podmienok bola personálne poddimenzovaná. Navrhli ste vytvoriť pozíciu prorektora pre kvalitu, ktorá už funguje. Podarí sa vďaka tomu splniť požiadavky agentúry?
Zdá sa, že áno. Som presvedčená, že proces završíme načas a neurobíme si hanbu. Avšak zosúladením študijných programov 31. augusta to nekončí. Ide o proces, ktorý sa bude každoročne kvantitatívne aj kvalitatívne vyhodnocovať. Preto je funkcia prorektora pre kvalitu opodstatnená. Navyše nám pomôže získať spätnú väzbu od pedagógov i študentov. Aj keď bude negatívna, nebojíme sa.
V projekte kritizujete aj charakter výučby, ktorý sa v mnohých prípadoch podobá skôr na strednú školu ako na univerzitu. V čom?
Niektorí pedagógovia študentom prednášajú bez aplikácie nových trendov či inovácií. Na druhej strane pozorujem, že študenti sa učia iba to, čo počujú na prednáške. Má to byť naopak. Úlohou univerzitného pedagóga je počas prednášky prezentovať len perličky k danej téme. Základné údaje si majú študenti sami prečítať v povinnej literatúre. Samoštúdium je bežnou praxou na každej dobrej univerzite.
Akými krokmi chcete docieliť zmenu?
Mali by sme vzdelávať našich pedagógov. Nestačí, že získali doktorát a oprávnenie učiť na vysokej škole. Nesmie sa stávať, že 30 rokov vyučujú to isté rovnakým spôsobom. Je potrebné reflektovať aktuálne trendy vo svojom odbore, ako aj moderné spôsoby prednášania a práce so študentmi.
Rozdiel medzi strednou a vysokou školou by mal byť aj vo výbere predmetov. Navrhujete, aby si študent okrem predmetov zo svojho odboru mohol vybrať aj niektoré z iných odborov či fakúlt. Je to reálna predstava?
Zatiaľ možno trochu iracionálna, avšak chcem, aby sme si brali príklad z kvalitných západných univerzít. Študent by povinné predmety absolvoval vo svojom odbore, no ostatné by si mohol zvoliť aj mimo neho. Ak by študenta marketigu zaujímala informatika alebo politológia, bola by škoda odoprieť mu možnosť zúčastniť sa prednášok s kvalitným politológom na inej fakulte.
Momentálne sa hľadí skôr na naplnenie úväzkov pedagógov. Súčasné študijné plány bývajú preplnené a neponúkajú priestor na výber. Zmenu sa pokúsime pripraviť počas akademického roka 2022/2023 a v budúcom roku odštartovať nový systém.
Pozorujem, že študenti sa učia iba to, čo počujú na prednáške. Má to byť naopak.
V projekte hovoríte aj o ďalšej možnosti výberu. Chcete zaviesť aj štúdium v angličtine.
Tie by mali byť primárne určené pre zahraničných študentov. Nehovoríme len o študentoch z Ukrajiny, našim cieľom je pritiahnuť aj ďalších, napríklad z južnej Európy či zámoria. Veľkou skupinou sú tiež deti zahraničných Slovákov, ktoré majú záujem študovať u nás. Okrem toho sa usilujeme o spustenie takzvaného štúdia dvoch diplomov.
Pilotný projekt už bežal na Filozofickej fakulte. Spočíva v tom, že ak uzavriete zmluvu s partnerskou univerzitou, študent absolvuje časť štúdia doma, časť v zahraničí, obháji prácu na oboch univezitách a získa dva diplomy. To môže výrazne pomôcť pri uplatnení sa na trhu práce.
Na realizáciu týchto vízií, ako uvádzate vo volebnom projekte, je nutná práca kvalitných a motivovaných pedagógov. Ako však motivovať odborných asistentov, ktorí po získaní titulu PhD. a nástupe na univerzitu majú nižší plat ako štipendium počas štúdia?
Platy sú striktne dané tabuľkami, s tým nepohneme. Zaleží však na tom, koľko finančných prostriedkov má fakulta a čo navyše dokáže ponúknuť. Pre mnohých ľudí nie je plat hlavným motivačným faktorom. Univerzita poskytuje stabilné zázemie, rôzne bonusy, zahraničné pobyty či stáže, ako aj priestor na zvyšovanie svojej kvalifikácie.
Kritizujete, že univerzita v minulých rokoch pokryla iba desať mesiacov základných platov pedagógov. Ostatné financie museli získať fakulty vlastnou činnosťou. Už sa toho nemusia báť?
Trochu áno, situácia sa nedá vyriešiť za pár dní. Postupne však chceme odbremeniť fakulty od zbytočných výdavkov a administratívy. Rektorát bol v posledných rokoch príliš centralizovaný a neefektívny. Preto pripravujeme novú organizačnú štruktúru, kde bude mať každý prorektor vlastný tím ľudí. Pomôžu mu naplno sa venovať jeho oblasti a on bude zodpovedať za spoločný výsledok.
V projekte sa venujete aj životu študentov. Vo viacerých univerzitných budovách chcete zaviesť stravovacie bufety či automaty. UCM jedáleň má však najvyšší doplatok za študentský obed na Slovensku. Môže univerzita regulovať zvyšovanie cien?
Na prudké zvyšovanie sme upozorňovali ešte keď som pôsobila na dekanáte. Ceny sa odvíjajú od výšky sumy, ktorú ministerstvo prepláca na jedného študenta, zvyšok si musí doplatiť z vlastného vrecka. Priestory jedálne sú univerzitné, no nájomca je súkromník. Zmluvu uzavrelo ešte bývalé vedenie, takže sme s tým nemohli okamžite pohnúť.
Plánujeme však vyvíjať aktivity na to, aby boli ceny viac študentské a kvalita stravy spĺňala istý štandard. Pomohla by nám študentská iniciatíva. Potrebujeme vedieť, čo sa študentom nepáči a čo očakávajú, napríklad prostreníctvom dotazníka.
Chceme, aby boli ceny v jedálni viac študentské a kvalita stravy spĺňala istý štandard.
Strava a ubytovanie sú veľmi dôležitými faktormi kvality života na univerzite. Ako jediná kandidátka ste sa vo volebnom programe nevenovali ubytovaniu. Treba však dodať, že ostatní kandidáti problém iba spomenuli, no nenavrhli konkrétne riešenia. Ste teda spokojná s aktuálnym stavom?
Nie. Kapacita postačuje len pre asi polovicu našich študentov. Je jednoduché problém pomenovať, no hľadanie riešenia je v tomto prípade naozaj náročné. V prvom rade sa snažíme komunikovať s ďalšími zariadeniami, ktoré by nám pomohli operatívne navýšiť kapacitu. O uvoľnení nových priestorov rokujeme aj s MTF. Vo vzdialenejšej budúcnosti by sme radi odkúpili či zrekonštruovali aj iné budovy.
Na UCM funguje viacero študentských organizácií či zoskupení. Často si nie su istí a presne nevedia ako a kedy žiadať o finančnú podporu. Uľahčíte im to?
Iniciatíva musí v každom prípade vychádzať od študentov. Na začiatku akademického roka by sme sa však chceli stretnúť so zástupcami univerzitných organizácií a zrozumiteľne im vysvetliť, akým spôsobom sa môžu uchádzať o podporu. Budú vedieť, ktorý prorektor má žiadosti na starosti a ako sa budú vyhodnocovať.
Doposiaľ to bol veľmi divoký proces – komu sa chcelo, tomu sa dalo. Rozhodnutie nemôže stáť na osobných preferenciách, ale na férovom prístupe. Tiež by sme organizáciám chceli ponuknuť viac priestoru na prezentáciu v priestoroch UCM aj na webe.
Požiadavky či sťažnosti by vedeniu univerzity mohol tlmočiť študentský ombudsman. Vo volebnom projekte navrhujete otvoriť túto pozíciu. Akým spôsobom by bola obsadzovaná?
Budeme rokovať so Študentskou radou. Navrhujem totiž, aby to bol jeden z členov rady, ktorého si medzi sebou zvolia. Ombudsman by sa stal kontaktnou osobou medzi študentmi a rektorátom a podával by spätnú väzbu na pravidelných stretnutiach.
Komunikáciu medzi študentmi a univerzitou zabezpečujú aj ďalšie orgány, napríklad študijné oddelenia. Z vlastných skúseností viem, že v rámci nich sa občas stretávame aj s neprofesionálnou či doslova nepríjemnou komunikáciou. Existuje nejaký kontrolný mechanizmus na monitorovanie spôsobu online a offline komunikácie študijných oddelení?
Doteraz neexistoval. Pred štyrmi rokmi sa vedenie univerzity rozhodlo, že študijné uddelenia budú spadať pod fakulty a na starosti ich teda mali dekani. V rámci novej organizačnej štruktúry ich však chceme opäť začleniť pod rektorát, kde sa budú zodpovedať konkrétnej vedúcej osobe. Študijná referentka Fakulty zdravotníckych vied, ktoré sídli v Piešťanoch, navyše doteraz pracovala z Trnavy, čo bolo pre študentov veľmi nepraktické. To sa teraz zmení.
Na druhej strane treba povedať, že ani komunikácia zo strany študentov nie je vždy navhodnejšia. Bežne mi chodia emaily typu: „Dobrý deň, pani Nováková. Chcem sa s vami zajtra stretnúť. Máte čas?“ Nepotrpím si na tie naše „chemické značky“ pred menom a za menom, no komunikácia na akademickej pôde si vyžaduje istú formálnu úroveň. Študent potom nemôže očakávať, že odpoveď bude milá a ústretová.
Na facebookovej stránke UCM som si všimla, že prehodnocujete prechod na iný online systém. Rozlúčime sa s komplikovaným AIS-om?
Je to dilema. Predchádzajúce vedenie nastavilo projekt, v rámci ktorého by sme mali začať používať systém MAIS podľa vzoru Trnavskej univerzity. My sa s tým úplne nestotožňujeme, a preto realizujeme vlastný prieskum. Náš tím testuje systém a komunikuje priamo s vývojármi, aby sme zistili, aké výhody a nevýhody prináša. Zvažujeme všetky možnosti.
Navštívili sme tiež UPJŠ v Košiciach, kde vyvinuli AIS, a zisťovali sme, ktoré možnosti systému zatiaľ nevyužívame, no pomohli by nám. Či už zvolíme AIS alebo MAIS, chceme študentom uľahčiť prácu. Zameriame sa najmä na to, aby mohli všetky finančné úkony a platby realizovať priamo v systéme.
„Konzorcium s Trnavskou univerzitou nemá byť o akademickom informačnom systéme MAIS, o počtoch senátorov na jednotlivých univerzitách či rovnakej administratíve,“ píšete v projekte. Ako si teda máme v praxi predstaviť už odštartovanú spoluprácu medzi UCM a TRUNI?
Momentálne beží projekt, ktorý pracovne nazývame Klaster 1. Obsahuje budovanie spoločných informačných systémov, medzinárodných spoluprác, virtuálnej knižnice či vedeckého a kreatívneho parku. Spoluprácu rozvíjame ďalej, plánujeme tesnejšiu kooperáciu medzi dvoma univerzitami.
Nechcem predbiehať, ale s pánom rektorom Trnavskej univerzity sme už navštívili Ministerstvo školstva SR. Laicky povedané, projektom integrácie si navzájom pomôžeme v tom, čo jednej univerzite chýba a druhá to vie poskytnúť. Môžeme si napríklad „požičať“ pedagógov, ktorí v danom odbore na univerzite práve chýbajú, aby bola zabezpečená kontinuálna kvalitná výučba.
Novinkou by mala byť aj obnova webovej stránky UCM. Prečo už aktuálna nepostačuje?
Je stará. Univerzita aj fakulty potrebujú dynamické portály, kde dokážu pridávať a modifikovať funkcie tak, aby slúžil moderným používateľom. Celkový dizajn súčasného webu navyše nie je kompatibilný s novou vizuálnou identitou UCM.
Aktuálna stránka nezahŕňa ani zásady rodovej vyváženosti. V menu sa napríklad vyskytujú kategórie „študent“ či „uchádzač“. Problematike sa venujete aj vo svojom projekte, kde uvádzate, že gender stratégia a rovnosť príležitostí sú dokumenty, bez ktorých sa v európskom akademickom a výskumnom priestore nepohneme.
Áno, univerzity v Európskej únii sa o podporu bez týchto dokumentov vôbec nemôžu uchádzať. Rovnosť medzi rodmi navyše nechceme uplatňovať len na papieri. Na univerzite máme mnoho šikovných žien, ktoré si zaslúžia priestor. Teším sa, že polovicu fakúlt UCM momentálne vedú ženy.
Situácia sa navyše pomaly mení aj inde, Karlova univerzita v Prahe má po 500 rokoch konečne rektorku. Rada s úsmevom hovorím, že my sme to stihli už v prvom štvrťstoročí. Ženy by skrátka mali rozbíjať čisto mužské kolektívy. Majú na to a ich rozdielny pohľad a prístup je prínosný. Predchádzajúce vedenie bolo bohužiaľ rodovo veľmi nevyvážené.
Stretli ste sa pre rod s podceňovaním či negatívnym prístupom, keď ste sa rozhodli kandidovať alebo keď vás ako prvú ženu zvolili na najvyššiu pozíciu UCM?
S priamym podceňovaním som sa nestretla. Na konferencii rektorov, kde je nás sedem z 32 ľudí, si kolegovia už pomaly zvykajú, že im to narúšame. Zároveň som však členkou U10+, Konzorcia desiatich slovenských univerzít. Tam som jedinou ženou medzi deviatimi mužmi, na ktorých bolo vidno, že najmä zo začiatku nevedeli, ako sa ku mne majú správať. Pritom navyžadujem žiadne kurizovanie ani špeciálne chovanie sa, naopak by som ocenila úplne rovnocenný prístup.
prof. Mgr. Katarína Slobodová Nováková, PhD.
Je absolventkou Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, doktorandské štúdium ukončila na Ústave etnológie SAV Bratislava, habilitovala na UKF. Inaugurovala v študijnom odbore historické vedy v roku 2021. Pôsobila ako profesorka na Katedre etnológie a mimoeurópskych štúdií FF UCM a fakultu tiež viedla ako dekanka. Zaznamenala viacero vedeckých aj manažérskych úspechov a je členkov niekoľkých domácich i medzinárodných projektov, ako aj rád vedeckých časopisov. Prezidentka Zuzana Čaputová ju vymenovala za rektorku UCM s účinnosťou od 22. mája 2022.
