Ako manažérovi a lídrovi mu pandémia poskytla priležitosť nazbierať hodnotné skúsenosti, keďže najmä počas prvých týždňov a mesiacov bolo potrebné robiť rozhodnutia veľmi rýchlo. Riaditeľ Martinusu v rozhovore tiež tvrdí, že známe kníhkupectvo malo oproti iným spoločnostiam výhodu vybudovaného a rokmi overeného internetového obchodu.
Michal Meško bol v roku 2011 nominovaný na ocenenie Ernst&Young Podnikateľ roka a TREND TOP Manažér roka. V roku 2000 stál pri vzniku internetového kníhkupectva Martinus, ktorého je dnes riaditeľom. Kníhkupectvo opakovane získalo certifikát za výnimočnú kvalitu Slovak Gold a v prieskume KPMG získali 1. miesto v rebríčku Zákaznícky najobľúbenejších značiek 2020 už tretíkrát po sebe.
Ako prebiehalo v Martinuse obdobie pred sviatkami? Najprv prišiel lockdown a potom otvorenie obchodov dva týždne pred Vianocami.
Celé obdobie bolo veľmi náročné. Prakticky z týždňa na týždeň, niekedy zo dňa na deň sa situácia menila. V prvom rade bolo potrebné neustále sledovať opatrenia a prispôsobovať tomu priestory kníhkupectiev. Na druhej strane firmy nevedia ako zareagujú na zmeny zákazníci, či môžu očakávať nápor lebo zákazníci chcú niečo dobehnúť alebo sa hneď presunú na internet alebo prestanú nakupovať úplne. Istým spôsobom je to veľmi stresujúce, pretože človek musí byť v strehu, aká bude situácia budúci týždeň.
Keď sme pri pandémii, ako sa s koronakrízou vysporiadalo vaše kníhkupectvo?
Kamenné kníhkupectvá s kaviarňami sú pre nás veľmi silným, až kľúčovým pilierom. Keď sa pred takmer dvomi rokmi začalo všetko zatvárať, prišla pandémia a ľudia prešli prevažne na online nakupovanie, tak sa tieto pomery istým spôsobom zmenili. Pre Martinus bolo obrovskou výhodou, že sme v tom čase mali vybudovaný a rokmi overený e-shop so zabehnutými procesmi. Síce to ani zďaleka nebolo jednoduché, bol to obrovský nápor a bolo potrebné urobiť veľa zmien, čo sa týka navyšovania kapacít a investícií.
Uvedomujeme si, že naša štartovacia línia bola úplne iná ako možno pre niekoho iného, kto napríklad internetovému obchodu doteraz nejako nevenoval pozornosť. Internetový obchod nám zásadne pomohol, ale zároveň nám pomohla aj možnosť vydávať kníhy cez výdajné okienka priamo v kníhkupectvách. Kolegovia z ostatných kníhkupectiev prišli tiež pomôcť s chystaním objednávok, kvôli zvýšenému náporu na e-shope. Naozaj to vnímam ako veľkú synergiu všetkých našich kanálov, ktoré sme roky budovali.
Prekvapilo ma, ako veľmi potrebujeme ľudský kontakt.
Pred pandémiou ste sa venovali organizovaniu rôznych besied s autormi a ďalších akcií, ako boli napríklad krsty kníh. Keďže momentálne je ťažké predpokladať, ako sa bude situácia vyvíjať, máte v pláne tieto besedy presunúť do online prostredia alebo ich nejakým iným spôsobom opäť prinavrátiť k ľuďom?
Všetky tieto besedy a krsty sú jednou z vecí, ktorá mi osobne chýba najviac. Práve tie spoločné stretnutia s autormi a čitateľmi sú niečím, na čom sme si dlhé roky zakladali. Akonáhle to bude rozumné a bezpečné, tak sa k tomu chceme opäť vrátiť. Skúšali sme samozrejme aj rôzne online formy, ktoré síce nenahradia zážitok úplne, ale môže to byť spôsob na rozšírenie týchto aktivít aj do budúcnosti. Teším sa na to, keď budeme môcť autorov opäť privítať priamo v našich kníhkupectvách.
Medzi ľuďmi sa s pomerne pozitívnou odozvou stretol nápad vracania prečítaných kníh, ktorý nesie meno Knihovrátok. Ako a prečo vznikol tento nápad?
Myšlienka získavať späť čítané knihy a znovu ich ponúkať ďalším čitateľom mala dlhšiu evolúciu. Prvé korene siahajú až 15 rokov dozadu, keď sme v Martinuse mali jednoduchý knižný bazár.
Mali sme pocit, že ľudia majú doma veľmi veľa kníh, čo potvrdzovali aj výskumy. Paradoxne veľa z nich nečíta toľko koľko by chcelo, práve preto lebo majú doma veľa kníh a nechcú kupovať nové. Majú paniku, kam ich potom dať. Niektorí ľudia by radi čítali viac, lenže konkrétne knihy, ktoré by si chceli prečítať nie sú dostupné v knižniciach alebo sú príliš drahé, aby si ich mohli kúpiť. Ďalším faktorom je aj ekologický rozmer. Napríklad keď sa pozriem na knihy vo svojej knižnici, niektoré tam budem chcieť mať jednoducho celý svoj život, pretože majú pre mňa emočnú hodnotu. Ale sú tam aj také, ktoré som si raz prečítal a už sa k nim nikdy nevrátim. To je veľká škoda.
Prostredníctvom Knihovrátku dokážeme dať knihám nový život s pomocou ľudí. Zároveň je to spôsob, ako sa dostať aj ku knihám, ktoré sú vypredané. Na základe týchto všetkých vecí nám v hlave skrsla myšlienka vybudovať systém, prostredníctvom ktorého by bolo možné takéto veci uskutočnovať.
V budúcom roku máte v pláne rozbehnúť aj iné projekty ako Knihovrátok?
Knihovrátok je v podstate najväčší projekt za posledné roky, ak neberieme do úvahy nové kníhkupectvá, ktoré sme otvárali. Skôr sa chceme sústrediť na aktivity, ktoré už máme rozbehnnuté, pretože na nich je roboty vyše hlavy.
Celkom nedávno ste spustili možnosť prispieť pri nákupe objednávky na Dobro(ta) pre zdravotníkov. Zákazník takýmto spôsobom môže darovať finančný príspevok na nákup balíčkov pre zdravotníkov obsahujúcich napríklad kávu, čokoládu, minerálku, poukážku na knihu a podobne. Ako vznikol tento nápad?
Uvedomili sme si, že v prvých vlnách sme zdravotníkom všetci spoločne tlieskali a mali sme pocit súdržnosti a vďaky, pričom neskôr nastal obrat. Ľudia začali byť agresívnejší a útočnejší. Obaja moji rodičia sú lekári, takže poznám príhody z nemocníc, ktoré tam každý deň zažívajú na vlastnej koži. Veľmi sa čudujem a obdivujem každého zdravotníka, ktorý dokáže v takom prostredí fungovať.
Dlhšie sme chceli spraviť niečo, čím by sme aspoň symbolicky mohli pomôcť a nakoniec sme sa spojili s #ktoPomozeSlovensku. Podarilo sa vyzbierať nielen veľmi pekné peniaze, ale častokrát aj produkty zadarmo od partnerov. Dalo by sa povedať, že to nijako nesúvisí s biznisom a s knihami. Ja som však neskutočne rád, že v Martinuse sa môžeme zaoberať vecami, ktoré sa nás týkajú ako ľudí.
V minulom roku ste takisto spustili kampaň k pesničke od Mira Žbirku Kúp mi radšej knihu. Vzhľadom na to, že vašou hlavnou doménou sú práve knihy, ako vznikol nápad prepojenia hudby a kníh?
Šéf značky Martinusu nosil tento nápad v hlave už niekoľko rokov a minulý rok sa mu podarilo splniť tento sen pre seba, ale aj pre celý Martinus. Podarilo sa nám vytvoriť prvú vianočnú kampaň, adaptáciu na pesničku Kúp mi radšej knihu. Ja osobne sa vždy veľmi teším, keď ju započujem, lebo vystihuje úplne všetko.
Na stránke Martinusu sa spomína pojem Spriatelené kníhkupectvá. Veľa ľudí ale určite netuší, čo to znamená. Vedeli by ste vysvetliť, aký je zmysel Spriatelených kníhkupectiev?
Ide o projekt, ktorý vznikol počas prvej vlny pandémie, keď sme si uvedomili, že veľká časť ľudí sa presunie na internet. Úprimne veríme tomu, že knižný trh je bohatý nielen finančne ale aj duševne vďaka diverzite, keďže kníhkupectvá sú kade-tade po Slovensku. Zároveň išlo aj o snahu pomôcť lokálnym a menším kníhkupectvám.
Spriatelené kníhkupectvá fungujú ako odberné miesta pre internetové objednávky. Zákazníci si tiež môžu zarezerovať knihu vo vybranom kníhkupectve, kde si ju potom vyzdvihnú.
Keby ste sa teraz mali zamyslieť nad obdobím posledných dvoch rokov, zmenil sa v niečom váš život po pracovnej stránke?
To je veľmi zaujímavá otázka. Pre mňa osobne bola celá situácia najmä nová. Pri spätnom premýšľaní rád hovorím, že je to ako keby som si pridal ďalší nástroj do svojho švajčiarskeho nožíka, manažérskeho alebo osobného. Najmä v prvých týždňoch a mesiacoch bolo potrebné robiť veľa rýchlych rozhodnutí. Práve to ma obohatilo v oblasti manažmentu a líderstva.
Čo vás v tomto pandemickom období najviac prekvapilo?
Prekvapilo ma, ako veľmi potrebujeme ľudský kontakt. Všetci vnímame výhody práce na diaľku. Čím dlhšie to trvalo, tým viac sa začalo ukazovať, že potrebujeme aj sociálne lepidlá vo forme napríklad obyčajných rozhovorov v kancelárii, alebo ísť spolu večer na drink, večeru… Myslím, že predtým sme si neuvedomovali, ako bytostne to potrebujeme.
Nedostatok socializácie sme v uplynulých rokoch určite pocítili všetci. Mali sme však viac času čítať a venovať sa aktivitám, na ktoré predtým nebol čas. Máte obľúbenú knihu? A vedeli by ste čitateľom odporučiť nejakú, pri ktorej by mohli uniknúť od pandemického chaosu?
Nemôžem odpovedať na otázku, ktorá je moja najobľúbenejšia kniha. Teraz čítam Dunu, ktorá je výborná. Ale, čo sa týka pandemického chaosu, páčila sa mi kniha Ľudskosť, pretože dokáže naliať človeku do žíl kus optimizmu v týchto sivých dňoch. Rád sa vraciam aj ku knihe Džentlmen v Moskve. Ide o úžasne napísaný príbeh o človeku, ktorý je v podstate uväzenený v obmedzenom priestore. Trochu mi to pripomína našu momentálnu situáciu. Je len na nás, ako dokážeme zvládnuť a prekonať toto obdobie.
