Týždeň vedy a techniky 2020 na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave sa venoval aj veľmi aktuálnej téme hoaxov a konšpirácií na internete. Jediný slovenský fact-checker pre Facebook ROBERT BARCA priblížil divákom svoju prácu.
Týždeň vedy a techniky (TVaT) prebiehal online. Prvé dva dni boli venované médiám. Diskutovať o ich úlohe v procese s obvinenými z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej prišli investigatívni novinári. Monika Tódová z Denníka N, Laura Kellöová z portálu Aktuality.sk a Adam Valček zo SME opisovali svoju prácu od čias ohavného skutku. Druhá pondelková diskusia bola o ekoaktivizme v mediálnom priestore s Michalom Sabom a Natáliou Pažickou. S hosťami má Atteliér nahraté samotné podcastové rozhovory. Utorkový program patril hoaxom a konšpiráciám. O tejto téme prišiel prednášať admin facebookovej stránky slovenskej polície David Púchovský, teoretický fyzik Samuel Kováčik alias Vedátor a fact-checker Robert Barca.
Tretí deň sa v rámci TVaT spustil na fakultnom Facebooku živý prenos z vedeckej konferencie Marketing Identity, ktorá priniesla desať prednášok. Posledný deň bol venovaný digitálnym hrám. Jeden zo zakladateľov najväčšej e-športovej agentúry na Slovensku Karol Cagáň prednášal o e-športe v súvislosti s pandémiou. Etický hacker Pavol Lupták zas o bezpečnosti a súkromí v konferenčných platformách, ktoré v čase dištančnej výučby využívame omnoho viac. Študenti si mohli vypočuť aj zahraničného hosťa. Alfie Bown z Londýnskej univerzity hovoril, ako hry menia naše životy, aj keď sa práve nehráme.
Ako jediný Slovák overuje informácie pre Facebook
K odhaľovaniu nepravdivých informácií sa Robert Barca dostal vďaka štúdiu medzinárodných vzťahov a práci pre Denník N. Momentálne pracuje pre francúzsku tlačovú agentúru AFP, ktorá predáva fotografie a spravodajské texty iným médiám. Ide o medzinárodnú sieť. Agentúra svoju činnosť odštartovala po voľbách vo Francúzsku v roku 2017, kedy sa šírilo množstvo dezinformácií, ktoré ovplyvnili výsledok volieb. AFP na Slovensku pôsobí od marca 2020.
Najväčším ohniskom hoaxov a konšpirácií spomedzi sociálnych sietí je Facebook. Najviac ohrození sú ľudia, ktorí sa nachádzajú v dezinformačných skupinách. Sociálna sieť využíva na overovanie faktov tretie strany, ktoré majú prístup do jeho špeciálneho rozhrania. Ide o nástroj, pomocou ktorého môžu hodnotiť obsah url adresy. Facebook nechce zasahovať do demokratickej súťaže, tiež sa rozhodol nezasahovať do obsahu, ktorý vytvárajú politici, to platí aj pre fact-checkerov. „My môžeme hodnotiť len externý obsah, ktorý politici zdieľajú,“ ozrejmuje Barca.
Práca fact-checkera sa skladá z troch krokov
Prednášajúci hosť uviedol, že samotná práca sa skladá z troch krokov. Prvým je nájdenie samotnej dezinformácie pomocou nástrojov, ako napríklad Crowdtangle. V rámci sprístupneného rozhrania Facebooku majú fact-checkeri prístup aj k nahláseniam obsahu samotnými používateľmi. „My reagujeme na to, čo sa niekde zdieľa alebo je virálne, a preto sa nedá vyhnúť tomu, že vzniká nejaké oneskorenie,“ vysvetľuje Barca a dodáva, že práca fact-checkera je reaktívna. Druhým krokom je napísanie referenčného článku. „Toto je žurnalistická práca s otvorenými zdrojmi, s dátami, s databázami, s autoritami, ktoré oslovujeme,“ opisuje fact-checker svoju prácu. V AFP je podľa jeho slov veľmi prísny editorský dozor a postup je veľmi dôkladný.
My nič nemažeme, iba obmedzujeme dosah.
Táto práca je časovo veľmi náročná. „Moji predrečníci hovorili, že vytvoriť dezinformáciu je naozaj jednoduché, a ja to môžem iba potvrdiť,“ hovorí divákom overovateľ informácií. Ďalej pokračuje: „Vytvoriť niečo len tak z brucha zaberie pár minút, niekto si zapne kvôli tomu Photoshop, urobí nejakú manipuláciu. My to potom vyvraciame dlhé hodiny. A nielen hodiny, ale často aj dni a týždne.“
Tretím krokom je hodnotenie obsahu vo vnútri sociálnej siete. „My v rámci Facebooku nič nemažeme, my iba obmedzujeme dosah,“ tvrdí Barca. V prípade, že sa obmedzenie dosahu opakovalo niekoľkokrát, môže sa vzťahovať aj na celú stránku. Ľuďom, ktorí dezinformáciu zdieľali, príde upozornenie, že zdieľaný príspevok nie je pravdivý, spoločne s odkazom na článok, kde je teória vyvrátená fact-checkerom. Najčastejšie používanými hodnoteniami dezinformačných článkov sú: nepravda, zavádzajúce, chýbajúci kontext alebo upravená fotografia. Problémom je, že na konci dňa aj tak nikto nepresvedčí všetkých. „Je to otázka kultivácie kritického myslenia a vedenia k mediálnej gramotnosti,„ hovorí pracovník AFP.
Celý záznam programu TVaT vrátane konferencie Marketing Identity, nájdete na Facebooku FMK UCM v Trnave.
Zdroj: Facebook FMK UCM v Trnave
