Prvá Študentská kvapka krvi bola pred dvomi rokmi. Prečo si sa rozhodol organizovať takéto humanitné podujatie?
K rozhodnutiu organizovať Študentskú kvapku krvi prispelo viacero faktorov. Darovanie a ten príjemný pocit z pomoci druhým som spoznal ešte ako 18 – ročný. Ako prvodarca som mal samozrejme obavy, ale v núdzi býva oporou dobre vyškolený tím zamestnancov Národnej transfúznej služby, ktorí už vedia, ako postupovať u prvodarcov. Taktiež na mňa zapôsobila atmosféra v Národnej transfúznej služby Ružinov, a tak nejako napriek neistote, som sa tam cítil celkom dobre. Určite zvíťazil ten pocit, že som niekomu určite pomohol v neľahkej chvíli. K darovaniu som sa potom nedostal dlhší čas, zo zdravotných dôvodov. V čase keď som sa rozhodoval pre výber témy na bakalárku, som uvažoval o téme, ktorú má zmysel rozvíjať, riešiť a chcel som sa hlavne venovať veci, kde sa dá niečo dosiahnuť. Spomenul som si teda na tie príjemné pocity z darovania a už som bol v podstate rozhodnutý. Nasledovalo hľadanie kontaktov medzi lekármi. Samozrejme som sa obrátil na ružinovskú Národnú transfúznu službu s ktorou som už mal dobré skúsenosti. Tam som spoznal veľmi milý personál a jednu sympatickú pani doktorku, ktorá mi vnukla nápad, zorganizovať niečo aj na našej škole. A keďže som takto mohol pomôcť viac, ako jedným vlastným darovaním, oslovil som koncom roka 2010 Zuzku Masarykovú a Máriu Moravčíkovú či sa nepustime do organizovania takejto akcie.
S akými ťažkosťami si sa vtedy stretol pri plánovaní a organizovaní?
Na žiadne veľké ťažkosti si s odstupom času nespomínam. Viem len, že sme sa učili nové veci. Bolo treba komunikovať s väčším okruhom ľudí , s dekanátmi, rektorátom, pracoviskom Národnej transfúznej služby, s ktorým sme museli vybrať správny termín… Postupne som si tiež zlepšoval prehľad o celom procese, lepilo sa to na mňa celkom rýchlo a nakoniec sa nám to podarilo zorganizovať. Chcem podotknúť, že vždy je potrebné mať po svojom boku správnych ľudí, s ktorými sa ľahšie riešia prípadné problémy. Samozrejme sme nechceli ostať len pri uskutočnení akcie, ale chceli sme informovať o darovaní aj mimo našej školy, teda tlač, mestskú televíziu a pod. Organizovaním podobných akcií, človek získa veľmi veľa skúseností. Ak je niekto iniciatívny, je to pre neho vynikajúca príležitosť, ako dosiahnuť najskôr síce malé osobné úspechy, ale pre začiatok veľmi potrebné.
Je niečo, čo by si chcel na Študentskej kvapke krvi zlepšiť poprípade zmeniť?
Každá Študentská kvapka krvi (ŠKK) je niečím výnimočná. Za každým som sa stretol s niečím novým. Napríklad s organizačnými peripetiami, pri ktorých je naozaj dôležité vybrať správny termín. Každou Kvapkou som sa snažil celú aktivitu niečím ozvláštniť. Niekedy som si toho na seba pribral celkom dosť. No výsledok stál vždy za to. Takto sme do aktivít Študentskej kvapky krvi UCM časom zakomponovali aj osvetu nielen o darovaní krvi, ale začali sme rozvíjať osvetu aj s Národným registrom darcov kostnej drene.
V čom vidíš najväčší rozdiel v prvej ŠKK a tou, ktorá bola teraz v marci?
Najväčší rozdiel vidím asi v celkovom organizovaní. Človek sa vždy obáva výsledku, predovšetkým toho, aby došiel dostatočný počet darcov, alebo naopak aby ich nedošlo až príliš veľa, keďže krv sa ešte ďalej spracúva a celý proces sa musí stihnúť v limitovanom čase. Okolo akcie je tiež potrebná primeraná osveta, ktorá sa po darovaní bude šíriť ďalej. Na evente sa môže vždy niečo pokaziť, keďže priebeh neovplyvňujú len organizátori, ale aj účastníci a ďalšie osoby. V porovnaní s prvým eventom však oveľa lepšie viem, ako pristupovať k darcom, ktorých je vždy nutné dostatočne informovať o základnej príprave pred darovaním. Myslím, že nám vďaka tomu výrazne klesol počet nevoľnosti počas procesu darovania. Ďalším rozdielom je aj fakt, že sa snažíme, aby darcovia mali radosť, aby na darovanie spomínali v dobrom, a aby sa z nich stávali pravidelní darcovia.
Si aj ty darcom svojej červenej tekutiny? Chodíš ju darovať pravidelne?
U mňa je to s darovaním trochu nevyrovnané. Takmer vždy za tým bolo zdravie. Raz po prvom darovaní som nebol kvôli ochoreniu celé dva roky. Inokedy ma zas na pol roka odstavil zákrok. Momentálne riešim svoj zdravotný stav návštevami u ďalšieho doktora. Zatiaľ som daroval päťkrát a pevne verím, že sa budem môcť už čoskoro zapojiť do darovacieho procesu. Minimálne určite sa v najbližšom čase chystám registrovať do Národného registra darcov kostnej drene .
Tento rok si získal bronzovú medailu za organizáciu Študentskej kvapky krvi UCM. Čo pre teba znamená toto ocenenie?
V prvom rade to bolo milé a nečakané prekvapenie. Nie som pripravený zbierať ocenenia, nikdy som to ani pre ne nerobil. Prvoradým bola chuť pomôcť. S organizovaním sa človek niekedy natrápi. V poslednom období mám toho ako končiaci študent celkom dosť a niekedy človek stráca dych. Som však rád, že som sa nevzdal. Toto ocenenie je taký milý dôkaz toho, že čo robím, robím dobre. Ale najmä, je to vizitka spolupráce s mnohými skvelými ľuďmi, študentmi aj blízkymi kolegami. V myšlienkach na nich myslím, pretože oni pri mne stáli a podporovali ma v mojom snažení.
Plánuješ organizovať Študentskú kvapku krvi alebo iné humanitné podujatie aj po skončení štúdia?
Ešte neviem, čo ma čaká po skončení magisterského štúdia. Určite by som sa chcel venovať oblasti darovania krvi a krvných preparátov aj naďalej. Zaoberám sa tým okolo dva a pol roka a rozvíjať osvetu má zmysel. Pri Študentskej kvapke krvi by som taktiež rád ostal. V najbližších rokoch bude určite prebiehať na našej univerzite, ideálne raz za semester.
