Vládne strany chcú „urobiť poriadky“ s verejnoprávnou RTVS, ktorá je podľa nich protivládna. Zatiaľ čo v krajinách Európy sa snažia o posilnenie nezávislostí verejnoprávnych médií, u nás chcú politici odvolať vedenie a zmeniť telerozhlas na štátnu spoločnosť.
Čo bude s RTVS? Otázka o osude verejnoprávneho média na Slovensku opäť ožíva a útoky politikov na adresu média naďalej silnejú. Premiér Robert Fico kritizuje slovenskú televíziu, že je opozičná a z jej redaktorov sa podľa neho stali politickí aktivisti. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová tvrdí, že telerozhlas už dlhšie neplní verejnoprávnu funkciu.
„RTVS dlhodobo čelí útokom, ktorých cieľom je spochybniť objektivitu a verejnoprávnosť inštitúcie a pripraviť tak pôdu pre výmenu manažmentu a zmenu zákona o RTVS,“ reagoval generálny riaditeľ daného média Ľuboš Machaj. Vo svojom stanovisku sa ohradzuje, že poskytujú nestranné, overené, v celku vyvážené a pluralitné informácie.
Koaliční poslanci chcú fungovanie RTVS radikálne zmeniť cez pripravovaný návrh zákona z dielne Ministerstva kultúry. Za kľúčové považujú odvolanie súčasného vedenia na čele s Ľubošom Machajom. Na stole je aj myšlienka RTVS ako štátneho média.
Koncesie ako vstupná brána
Zlomovým bodom v politickej nezávislosti RTVS bolo minuloročné zrušenie koncesionárskych poplatkov, za ktorým stojí strana SaS. RTVS je tak priamo naviazaná na štátny rozpočet. Podľa Fica aj Danka už preto nemôžeme naďalej hovoriť o verejnoprávnej inštitúcii.
Riaditeľ RTVS Machaj s ich názorom nesúhlasí: „Verejnoprávny rozhlas a televíziu stále platia občania zo svojich daní a zmenou financovania sa nemení verejnoprávny charakter RTVS.“ Hovorí, že verejnoprávnosť nespočíva v systéme financovania, ale v poskytovaní služieb verejnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona.
„Zrušenie systému koncesionárskych poplatok považujem za krok späť, ktorý bol unáhlený a nebol dostatočne prepracovaný, aby stabilizoval RTVS ako inštitúciu,“ hovorí riaditeľka Sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS Mária Hlucháňová.
Vysokoškolská pedagogička Lucia Škripcová, ktorá pôsobí na UCM FMK vidí problém v tom, že koncesie boli populistickou témou, ktorá bola politicky zneužitá a vedená bez odbornej diskusie.
Financie na vlásku
Ďalším finančným úderom pre verejnoprávny rozhlas a televíziu bolo výrazne zníženie štátneho príspevku. Ten sa znížil z pôvodných 0,17 % HDP na 0,12 % HDP, čo je o 55 miliónov eur menej. Riaditeľ Machaj preto musel prepracovať rozpočet RTVS, ten je udržiavací až krízový.
V dôsledku toho navrhoval aj zrušenie kanálov :24 a :Šport, to však Rada RTVS neschválila. Znížený rozpočet tak obmedzí rozvoj programov kanálu :24 a kanál :Šport bude mať problémy s licenciami na vysielanie športových podujatí.
Riaditeľka spravodajstva Hlucháňová upozorňuje, že rozpočet je pre RTVS nepriaznivý posledných 10 rokov. „Je tu obrovský investičný dlh a obrovský dlh na ľuďoch, na ich slušnom zaplatení, toto by si vláda mala zobrať ako prioritu,“ povedala pre atteliér.
RTVS nedokáže investovať do moderných technológii, ktoré bežne využívajú v ostatných krajinách sveta. „Ak chcete ísť s dobou, musíte obmieňať technologické zariadenia každých štyri až päť rokov. U nás sa do toho neinvestovalo 10-20 rokov. Bojíme sa či nám vydržia kamery.“
„Hlasná trúba“ vlády
Predseda výboru pre kultúru a médiá Roman Michelko z SNS sa prikláňa k myšlienke zmeny RTVS na štátnu akciovú spoločnosť. Inšpirovať sa chce verejnoprávnou televíziou Poľska (TVP). Koalícia v Poľsku sa pritom od decembra snaží fungovanie TVP radikálne zmeniť. Poľský premiér Donald Tusk chce štátne média odpolitizovať a oslobodiť od propagandy predchádzajúcej konzervatívnej vlády.
Strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá bola na čele minulej vlády, vytvorila Národnú mediálnu radu – úrad, s ktorým získala plnú kontrolu nad dozornou radou a vedením TVP. Jej spravodajstvo sa pod vládou PiS zmenilo na jednostranné podporovanie vládnej strany a očierňovanie opozície.
Ak sa situácia rapídne nezlepší, spravodajstvo RTVS môže byť, opäť raz, ľahko ovplyvniteľné.
Opozícia chce anarchiu a chce paralyzovať krajinu, takýto titulok odvysielala počas správ. Poľskej televízií taktiež vyčítali manipulatívne techniky. Protesty proti zákazu interrupcií spájala s nacizmom, pričom symbol blesku protestujúcich žien prirovnávala k symbolom Hitlerovej mládeže.
Poľská Rada pre etiku v médiách upozorňovala, že namiesto novinárskych výstupov vysiela skôr volebné spoty strany PiS. To sa potvrdilo aj pred poslednými poľskými parlamentnými voľbami, keď televízia vysielala naživo všetky predvolebné aktivity lídra PiS Jaroslawa Kaczyńského. Naopak, opozičný súper Donald Tusk v živom vysielaní televízie nikdy nebol.
Ja som to Rezníkovi dovolil, dobre?
Nebolo to ani tak dávno, čo aj RTVS bola výrazne naklonená jednej politickej strane. Sám Danko sa pochválil, že v minulosti priamo ovplyvňoval slovenskú televíziu. V televízii TA3 vysvetľoval Jozefovi Hajkovi z KDH, že len vďaka jeho súhlasu mohol moderovať reláciu O 5 minút 12. Bývalý generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník toto tvrdenie odmieta.
Nedá sa však poprieť, že Rezník mal k SNS vždy blízko. Práve národniari ho najviac presadzovali na post riaditeľa RTVS. Predtým pracoval ako generálny riaditeľ TASR. Agentúra Transparency International v tom čase napísala, že TASR robí za štátne peniaze volebnú kampaň strane SNS.
Počas pôsobenia v RTVS tomu nebolo inak. Šesť dní pred parlamentnými voľbami v roku 2020 do relácie o 5 minút 12 zavolali predsedu danej strany Andreja Danka. Televízia pritom navýšila počet kresiel oproti pôvodnému kľúču, aby sa do finálnej debaty dostala aj strana SNS. Relácia sa navyše začínala Dankovým citátom a v politickej debate dostával výraznejší priestor ako ostatní rečníci.
Redaktori RTVS napísali v roku 2018 otvorený list, v ktorom kritizovali vedenie, ktoré sa do spravodajstvo snažilo pretláčať dezinformácie a politickú jednostrannosť. Po zverejnení listu prišlo o prácu niekoľko novinárov, ktorí vyjadrili svoj nesúhlas, iní odišli sami.
„Ak sa situácia rapídne nezlepší, spravodajstvo RTVS môže byť, opäť raz, ľahko ovplyvniteľné a nadobudnutú dôveru môže stratiť. Oslabená redakcia externé tlaky neustojí, preto môže byť verejnoprávnosť ohrozená,“ píše sa v úryvku otvoreného listu novinárov.
Bojové podmienky vývoja
„Napriek tomu že v RTVS pracuje a pracovalo obrovské množstvo výborných a schopných ľudí tak časové a ani finančné podmienky neboli práve najideálnejšie,“ hovorí pedagogička Škripcová. Vidí aj niekoľko faktorov, kvôli ktorým RTVS nie je na rovnakej úrovni ako verejnoprávne média v iných krajinách.
„BBC mala niekoľko desiatok rokov vývoja, na to aby sa dokázala stabilizovať predtým ako na trhu pustila súkromné média,“ vysvetľuje. Naopak, Slovenská televízia sa už v začiatkoch po rozdelení Československa musela vysporiadať s komerčnými konkurentmi.
Ako ďalšiu veľkú prekážku vo vývoji Slovenskej televízie vníma politické zásahy počas obdobia mečiarizmu, ako aj fakt, že sa počas celej svojej existencie zmietala v politickom boji.
Iný kraj, iná verejnoprávnosť
Je verejne známe, že slovenské koncesionárske poplatky vo výške 4,64 eura boli v porovnaní s inými štátmi na veľmi nízkej úrovni. Napríklad v rakúskom telerozhlase ORF platia občania podľa jednotlivých spolkových krajín od 22,45 až 28,65 eura mesačne.
Rakúsku ORF riadi nadačná rada, ktorá sa skladá z 35 členov. Osemnásť z nich volí parlament a vlády spolkových krajín. Zvyšnú polovicu tvoria členovia Rady divákov publika a Rady zamestnancov ORF. U nás do Rady RTVS volí všetkých členov Národná rada Slovenskej republiky.
Je tu obrovský investičný dlh a obrovský dlh na ľuďoch, na ich slušnom zaplatení, toto by si vláda mala zobrať ako prioritu.
O nezávislosť od politickej moci úspešne usilujú aj Česká televízia a Český rozhlas. Financované sú prevažne z televízneho poplatku, ktorý uhrádzajú občania vo výške 135 Kč za mesiac. V prepočte ide o 5,32 eur na mesiac. Zvyšok príjmov pochádza z podnikateľskej činnosti, napríklad reklamy či sponzoringu.
Odstup od politikov a ich zásahov sa jej darí si držať aj napriek tomu, že televíziu kontroluje Rada Českej televízie. Jej členov volí poslanecká snemovňa a senát. Podobne ako v Rakúsku, aj české verejnoprávne média majú Divácku radu ČT.
V čase písania článku ministerstvo kultúry predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlasu. Nového riaditeľa by volila sedemčlenná rada, zložená z nominantov ministerky a parlamentu. Vzniknúť má nový kontrolný orgán – programová rada. Väčšinu členov má tiež voliť parlament.
