Ako by ste cestovateľom opísali toto miesto v stručnosti?
Madagaskar je krajina, ktorú odporúčam najmä dobrodružným cestovateľom, ktorí sa nestratia, vedia, čo všetko cestovanie obnáša, nepotrebujú civilizačnú infraštruktúru a majú veľa času. Je to miesto, kde sa dá nádherne žiť v prítomnosti.
Kedy a prečo ste prvýkrát navštívili Madagaskar?
Prvýkrát to bolo s filmársko-bádateľskou expedíciou v apríli 2010. Na Madagaskare sme strávili takmer mesiac a následne ešte päť dní na ostrove Maurícius, kde sme bádali po Beňovského stopách a točili dokumentárny film. Z tejto cesty vznikol kratší dokument Po stopách Mórica Beňovského. Pôvodný zámer natočiť celovečerný dokument o našej historickej osobnosti sa podaril až o dva roky neskôr, keď sa s podporou AVF a v koprodukcii s RTVS podarilo vyprodukovať film Móric Beňovský žije! (s režisérkou Lenkou Moravčíkovou-Chovanec).
Čo ste si pred prvou návštevou prečítali o tejto krajine a čo ste si pomysleli, keď ste tam prvýkrát prišli?
Od roku 1998 som precestoval veľa zaujímavých krajín, najmä v Južnej Amerike a v Ázii. Pred cestou na Madagaskar som prečítal Beňovského Pamäti a cesty, Madagaskarský denník od Keleho a Musila a mal som naštudované mnohé historické súvislosti, ktoré sa týkali Beňovského, ako aj špecifiká Madagaskaru ako krajiny. Na prvej expedícii sa s nami okrem filmového tímu zúčastnil aj Miro Musil, ktorý bádal po Beňovskom spolu s Ferom Kelem na Madagaskare ešte v roku 1996. Vďaka Mirovi sme mali na ostrove veľa osobných kontaktov a podarilo sa nám aj navštíviť „veľkého“ kráľa kmeňa Antakarana. Madagaskar si ma naplno získal už pri prvej ceste.
Ste riaditeľom neziskovej organizácie Združenie Mórica Beňovského. Poznajú miestni tohto Slováka – kedysi ich kráľa?
Miestni Malgaši sa históriou príliš nezaoberajú, žijú v prítomnom čase, mnohí nepoznajú ani svojich významných kráľov Merina a často ani nevedia, kedy sa narodili. Raz ma sprevádzal starší sprievodca menom Nayel a keď mi ukazoval svoj preukaz sprievodcu, v kolónke narodený mal napísané okolo roku 1959. A to bol sprievodca, čo už vedel niečo viac ako len miestni domáci. Každopádne, kto chce a venuje sa na Madagaskare histórii, narazí aj na Beňovského. V štyroch mestách má ulicu, respektíve námestie. A pritom Malgaši po osamostatnení sa od Francúzov veľa ulíc s francúzskymi osobnosťami premenovali, ale nášho Mórica si nechali. Napríklad najvýznamnejší malgašský pivovar Three Horses Beer sa nachádza v meste Antsirabe práve na Beňovského ulici. Rukopisné dôkazy po Beňovskom nájdete v národnom archíve v Antananarivo, ale aj v meste Port Louis na ostrove Maurícius, kde bola v tom čase hlavná základňa Francúzov v Indickom oceáne. Sprievodcovia v oblasti, kde Beňovský pôsobil, majú o ňom informačné materiály a dostal sa aj do niektorých učebníc pre školy, v čom by sme sa mohli inšpirovať aj u nás na Slovensku. Ľudia na Madagaskare, s ktorými sme v intenzívnom kontakte, poznajú Beňovského veľmi dobre.
Čo je na Beňovskom zaujímavé, čo ani my doma nevieme?
Nuž, niekto to doma nevie a niekto vie. Je toho naozaj veľa, na celú knihu. Je napríklad zachovaná korešpondencia – sedem listov – medzi Móricom Beňovským a Georgeom Washingtonom, kde Beňovský ponúka Američanom svoj projekt pomoci v boji za nezávislosť USA. Málokto vie, že Beňovský bol priekopníkom meteorológie na Madagaskare, alebo že predkladal Márii Terézii projekt riečneho prepojenia z Komárna do Rijeky, alebo že založil spoločnosť na výrobu lodných plachiet.
Hovoríte, že filozofia a spôsob života ľudí na Madagaskare sa od čias Beňovského veľmi nezmenili. Ako tam vlastne žijú? Čo ich živí, zabáva, zaujíma?
Spôsob života Malgašov určuje predovšetkým klíma, ktorá je teplá a priaznivá pre pestovanie plodín. Väčšina Malgašov žije pri pobreží, kde majú dostatok rýb a morských živočíchov. Starajú sa o svoje ryžové políčka, o svoje zebu (kravy), hydinu, kozy, niekde aj prasatá. Žijú skromne, ale nehladujú. Často nemajú žiadne zamestnanie a teda ani žiadny peňažný príjem, a preto je to v odľahlých oblastiach najmä o výmene tovaru a produktov. Stavajú si jednoduché chyžky z dreva a palmových listov, ktoré im často úplne zničí cyklón a tak ich stavajú odznova. Žijú svoj život plný zaujímavých animistických zvykov, tzv. tabu (malgašsky fady), radi sa zabávajú, tancujú, spievajú a všetci sú presvedčení, že bieli ľudia sú veľmi bohatí a nevedia, čo s peniazmi.
A čo napríklad kuchyňa? Majú nejaké tradičné špeciality ako my halušky?
Základom potravy na Madagaskare je ryža. Trikrát denne ryža po celý rok. K tomu majú rôzne prílohy rastlinného charakteru, šťavy alebo vývary a k tomu ako mäsovú zložku väčšinou rybu alebo hydinu. Aj keď niektorí nejedia hydinu, lebo je to pre nich fady (zakázané). Keď majú veľký sviatok, napríklad exhumáciu svojich zosnulých príbuzných, zabijú býka a majú oslavu vary-zebu-rum (ryža-hovädzie-rum). Veľký vplyv na kuchyňu tu majú Číňania, ktorých sem priviali, tak ako všade inde na svete, najmä obchodné cesty. Na horniakoch v centrálnej oblasti, kde je vyššia životná úroveň, vedia pripraviť výborné steaky, ponúknu aj kačaciu pečienku a mnohé ďalšie špeciality, ktoré tu zaviedli Francúzi. Na Madagaskare sa dá pochutiť aj na jogurte a najmä na tropickom ovocí ako mango, liči, ananás či kokos.
Madagaskar je bohatý na faunu a flóru. Máte v pamäti nejaký obraz z tohto ostrova, ktorý sa vám pri zmienke o Madagaskare okamžite vynorí?
Čo sa týka flóry, sú to jednoznačne baobaby. Poznám miesta, kde turisti vôbec nechodia a kde sú tie stromy naozaj úžasné. No a zvieratká? Teraz sme boli v národnom parku Andasibe, tam mi na hlave a pleciach pristáli tri zvedavé lemury. Bol to nezabudnuteľný zážitok. Na ostrove žije nespočetné množstvo druhov chameleónov, žiab a vtákov. O Madagaskare sa hovorí, že to nie je jedovatý ostrov, kde vám hady a pavúky neublížia. Na druhej strane je fenoménom Madagaskaru aj krokodíl. V dedine, kam chodíme hľadať Beňovského hrob, sa pred dvomi rokmi rozvodnili rieky a krokodíly premigrovali bližšie k obydliam. Krokodíl tam vtedy usmrtil osemročné dievčatko zo školy, ktorú osobne navštevujem a podporujem.
Vlado Dudlák
je okrem iného aj riaditeľom neziskovej organizácie Združenie Mórica Beňovského. Venuje sa organizovaniu expedícií, vysokohorskej turistike, ultra behom, bádaniu, filmovej tvorbe a dokumentaristike. Od roku 2010 sa intenzívne venuje bádaniu a téme Mórica Beňovského a na Madagaskare zorganizoval niekoľko bádateľsko-filmárskych expedícií, z ktorých vzišli štyri dokumenty. „Precestoval som v živote viac krajín, len Madagaskar si ma však dokázal získať tým spôsobom, že sa tam už šesť rokov stále vraciam,“ hovorí Dudlák.
Štart: V stredu 20.7. o 21:30 hod. (v prípade zlého počasia sa podujatie presunie do Kina Hviezda)
Vstup: 3€ v predpredaji v pokladni Kina Hviezda cez pracovné dni od 16:30 do 19:45, v sobotu od 14:30 do 19:45 a v nedeľu od 12:30 do 19:45
Event: https://www.facebook.com/events/1558102744493774/
Autor: TS
