Čo sa stane s odpadom, keď ho vyhodíme do koša? Spolu so spoločnosťou, ktorá spravuje mestský komunálny odpad, sme sa pozreli na to, ako prebieha separovanie odpadu v Trnave.
Priemerný človek zje v priebehu mesiaca toľko mikroplastov, že by vystačili na výrobu kreditnej karty, ukazuje štúdia vedcov z austrálskej univerzity Newcastle. Dobrým spôsobom zmiernenia ich dopadu na našu planétu je separovanie.
Ak ste občanom Trnavy, nie je to také ťažké. Mesto sa snaží o to, aby mal každý prístup k odpadkovým košom na triedenie. Existuje veľa mýtov ohľadom tejto témy, ktoré sme sa s pomocou spoločnosti FCC Trnava snažili overiť a priblížiť a rovnako objasniť aj priebeh separovania odpadu v Trnave.
V domácnosti naša snaha končí pri vynesení odpadkového koša do komunálneho odpadu. Vtedy preberá úlohu mesto a spoločnosť FCC Slovensko.
Ako prvé je na rade smetiarske auto. Zber vykonáva samostatne po komoditách. Znamená to, že vozidlo zbiera len jeden druh odpadu. Autá sú rovnaké pre separovaný aj pre komunálny odpad. Všetko však závisí od harmonogramu zvozu. V danom čase po meste jazdí niekoľko rovnakých vozidiel, každé z nich však zbiera inú komoditu v inej lokalite.
Po naplnení auto odvezie zozbierané smeti do zariadenia na zhodnocovanie odpadu, pri separovaných komoditách je to hala druhotných surovín. Pracuje v nej 12 pracovníkov, ktorí ručne rozdeľujú odpad na triediacej linke. Ten sa následne ďalej delí podľa požiadaviek odberateľov.
Záujem je najmä o PET fľaše a plechovky
Nepoužiteľný odpad zostáva na páse a prepadne do kontajnera. Trnavské smeti vyvážajú na skládky v Trnave. Vytriedené komodity sa ďalej zlisujú do balíkov a stáva sa z nich surovina, ktorá sa odváža na finálne zhodnotenie.
Takto roztriedený odpad sa predáva odberateľom, ktorí majú najväčší záujem o PET fľaše, kovy a hliníkové plechovky. Vzhľadom na zvyšovanie produkcie odpadu hodnota komodít neustále klesá. Aktuálne sa väčšina surovín odoberá len za symbolické ceny. Dokonca je pri niektorých druhoch potrebné zaplatiť odberateľovi.
„Snažíme sa uprednostňovať odberateľov zo Slovenka. Situácia u nás však nie je príliš priaznivá, viac ako 70 % vytriedených komodít končí v zahraničí,“ vyjadrila sa manažérka komunikácie CSR zo FCC Slovensko – Zuzana Dvoráková.
V roku 2018 sa z celkovej produkcie v meste Trnava materiálovo zhodnotilo 11 % odpadu vo vlastnej kompostárni, 36 % sa vyseparovalo a zostávajúcich 53 % sa zneškodnilo na skládke. V tom istom roku každý Trnavčan vyprodukoval približne 638 kg odpadu.
Produkcia odpadu každoročne stúpa o desiatky percent. Slovensko sa zaviazalo, že v roku 2020 bude podiel separovaného odpadu 50 %. K tomuto cieľu síce smeruje, ale, podľa Ministerstva životného prostredia stále nedosiahne stanovenú hranicu.
Recyklácia jednej tony papiera zachráni 17 stromov
„Každý musí začať od seba. Návody na separovanie môžu nájsť obyvatelia na kontajneroch alebo na letákoch, ktoré im pravidelne distribuujeme. Najlepšie a najlacnejšie je triedenie priamo pri zdroji, každé ďalšie triedenie už zmiešaných komodít je drahšie a problematickejšie,“ dodala Zuzana Dvorákova.
Vytriedením 100 ton papiera zachránime až jeden hektár lesa a ušetríme 70 % energie. Počas výroby jednej tony recyklovaného papiera spotrebujeme o 35 % menej vody a zachránime 17 stromov. Môžeme ho separovať dokonca 5 až 7-krát.
Sklo taktiež patrí medzi ekologické materiály, dá sa znova spracovávať. Preto je lepšie, ak zvolíme sklenenú fľašu namiesto plastovej. Hliník a kovy sa dajú používať v podstate donekonečna. Je oveľa jednoduchšie recyklovať, než ich znovu vyrábať, pretože ťažba je finančne náročná a zaťažuje prírodu.
Plasty sú najškodlivejšie a separujú sa najťažšie. Recyklovať ich môžeme len raz. Veľký problém je aj biologický rozklad, v prírode trvá niekoľko desiatok rokov a materiál sa nerozloží úplne, ale len na mikroplasty.
