Napriek pravidlám si obliekli šortky miesto bikín, pretože sú nepraktické a odpútavajú pozornosť od ich športových výkonov. Sexizmus zažívajú hádzanárky i mnohí ďalší.
Sexizmus ovplyvňuje obzvlášť niektoré skupiny žien, napríklad mladú generáciu, političky, novinárky či verejne známe osobnosti. Podľa výsledkov na stránkach Rady Európy bolo až 58 % žien, zvolených do parlamentu, terčom útokov na sociálnych sieťach v súvislosti so sexizmom.
„Sexizmus je akýkoľvek prejav (konanie, slovo, zobrazenie, gesto) založený na myšlienke, že niektoré osoby, prevažne ženy, sú menejcenné kvôli ich pohlaviu,“ definujú oficiálne stránky Rady Európy.
Pôdu pre tieto prejavy môžeme nájsť kdekoľvek. Na ulici, v práci, v škole. Zo štatistík vyplýva, že vo Veľkej Británii malo 66 % respondentiek vo veku 16 až 18 rokov priamu či nepriamu skúsenosť s používaním sexistického jazyku v škole, v holandskom Amsterdame zas 59 % žien nahlásilo nejakú z foriem obťažovania na ulici, celkovo 63 % novinárok čelilo verbálnemu osočovaniu.
Sexizmu sa nevyhli napríklad ani hádzanárky, a to kvôli snahe o slobodný výber vlastného dresu. Konkrétne v roku 2021 sa tím plážových hádzanárok z Nórska rozhodol oponovať pravidlám, pričom sa zápasu Majstrovstiev Európy zúčastnili v šortkách, nie v bikinách, ktoré boli predpísané.
Mnohé športovkyne totiž bikiny pre ich nepraktickosť a odpútavanie pozornosti od športových výkonov odsudzujú. Ženy svojím počinom chceli upozorniť aj na fakt, že od mužských športovcov súťaženie v odhaľujúcich úboroch nikto nevyžaduje. Tím športovkýň bol za svoje rozhodnutie, nesúťažiť v bikinách, potrestaný pokutou vo výške 1500 eur.
Všetky formy útokov sú vážne
Čo sa týka prevažne ženského pohlavia, sexizmus častokrát vedie k akceptácii násilia, ktoré agresori páchajú na ženách a dievčatách. I keď sa prejavy sexizmu môžu zdať ako neškodné, osobu každopádne zastrašujú a privádzajú do neistoty.
Obete sexuálneho násilia počas randenia, domáceho násilia, znásilňovania na univerzitách či obchodovania so sexom ľudia mnohokrát prehliadajú. Situácia sa zmení až v momente, kedy sa samy ozvú a trestný čin nahlásia. Hoci sa i vďaka hnutiu #MeToo značne zvýšilo povedomie o sexuálnom zneužívaní a obťažovaní, problémy systému sú stále aktuálne.
Orgány činné v trestnom konaní a poskytovatelia sociálnych služieb ešte stále nerobia dostatočne veľa na to, aby sa ženy odhodlali k svojej identifikácii. Táto úloha teda preberajú rôzne organizácie a médiá, ktoré sa ženám snažia prízvukovať, že všetky formy sexuálnych útokov a zneužívania sú vážne a škodlivé.
Sexizmus síce trápi najmä ženy, avšak nezabúdajme, že dotýkať sa môže aj mužov či chlapcov. Predovšetkým vtedy, keď sa vymykajú stereotypným rodovým rolám. „Škodlivý vplyv sexizmu môže byť ešte zväčšený u žien či mužov na základe ich etnicity, veku, zdravotného postihnutia, sociálneho pôvodu, náboženstva, rodovej identity, sexuálnej orientácie alebo iných faktorov,“ uvádza Rada Európy na svojom webe.
Len 11 % dievčat by sa nazvalo krásnymi
Ak hovoríme o sexualizácii, ide o osoby, ktoré druhí považujú za sexuálne objekty, hodnotia ich z hľadiska fyzických vlastností a podľa toho, do akej miery sú príťažlivými. Následky hypersexualizácie pre dievčatá a ženy zahrňujú úzkosť ohľadom ich výzoru, pocity zahanbenia, poruchy príjmu potravy, nižšie sebavedomie alebo depresiu.
Podľa prieskumu spoločnosti Dove, ktorý sa sústredil na sebavedomie, by sa len 11 % dievčat z celého sveta nazvalo krásnymi a až 6 z 10 dievčat sa vyhýba viacerým aktivitám, pretože sa obávajú svojho výzoru.
Austrálske dievčatá označujú vzhľad svojho tela za jednu z 3 najväčších životných obáv, zatiaľ čo 81% 10-ročných dievčat zo Spojených štátov amerických sa obávajú toho, že budú tučné.
Za najsexistickejšiu reklamu anticena
Na sexizmus upozorňuje aj netradičná anticena Sexistický kix. Výhercom tejto anticeny je zadávateľ najsexistickejšej reklamy, ktorá sa objavila vo verejnom či internetovom priestore v rámci Slovenska. V 5. ročníku danej anticeny bojovalo o prvenstvo 115 nominovaných reklám, nájdených vo verejnom priestore od konca roka 2019.
Odborná porota za najviac sexistickú reklamu zvolila reklamnú kampaň vinárstva Durgala & Budinský. Zobrazovala opíjanie žien, ktoré by podľa poroty mohlo ďalej viesť k sexuálnemu násiliu.
Verejnosť označila za najsexistickejšiu kampaň TokajTravel.sk. „Útočí na najnižšie pudy a veľmi primitívne komunikuje motív, ktorý by sám osebe mohol byť lákavý,“ okomentoval jej vizuál Róbert Slovák, kreatívny riaditeľ agentúry Slovák & Friends.
