Novodobý fenomén skresľovania reality na Instagrame začína mať vážne dopady na mentálne zdravie mladých ľudí – odhaľuje to interný dokument Facebooku. Trend instagramových filtrov a častej úpravy fotiek preberajú i slovenskí influenceri.
Instagram má v súčasnosti viac ako miliardu aktívnych používateľov. Približne 51 % z nich sú ženy a 72 % je tínedžerov. 24 % amerických tínedžerov si myslí, že Instagram má prevažne negatívny dopad na ich život. Skresľuje realitu, rozširuje šikanu a vytvára na nich neprimeraný tlak. Pri pohľade na dokonalé životy influencerov, majú pocit menejcennosti. Bohužiaľ, tento fenomén neobišiel ani Slovensko.
Extenzívna úprava fotiek – nová norma?
Príkladom instagramovej „dokonalosti“ je aj Zuzanita (Zuzana Žilinčíková), ktorá má v súčasnosti takmer 97-tisíc sledovateľov, medzi ktorými je aj predseda NR SR, Boris Kollár. Influencerka je na Instagrame známa hlavne vďaka extenzívnemu skrášľovaniu fotografií, pri ktorých je očividné, že boli vopred upravené.
„Kedysi, keď som nemala peknú pleť, cítila som sa pri prezeraní Instagramu zle. Hlavne kvôli dokonalej pleti, ktorá sa všade ukazuje. Hovorila som si, aký je svet nespravodlivý a bez drobnej retuše som fotku ani nepridala,“ priznáva študentka Adriana.
Páčia sa jej neupravené i upravené fotky, ale na jej psychiku to už vplyv nemá. To, čo vidí, neporovnáva so sebou. Podvedome hodnotí, ale neporovnáva. Ďalej Adriana podotýka, že by sa k problematike mala robiť väčšia osveta.
Z reality show poznáme aj neoficiálnu kráľovnú slovenského Instagramu, Zuzanu Plačkovú. Na televíznych obrazovkách sa prvýkrát objavila v roku 2012 ako súťažiaca v reality show Hotel Paradise.
Plačková má, v čase písania tohto článku, 814-tisíc sledovateľov na Instagrame. Do akej miery upravuje svoje fotky, mohla spoločnosť vidieť počas odovzdávania cien Social Awards Slovakia, kde Zuzana Plačková figurovala ako partner relácie. Na televíznej obrazovke bola iná – bez filtrov a po plastike tváre.
Na Instagrame môžeme vidieť iný, skreslený pohľad reality. Podľa študentky Natálie by sme mali používanie instagramových filtrov zredukovať.„Face filtrov je už veľa. Niektoré spravia z človeka inú osobu, ktorá nemá s realitou nič spoločné. Práve preto by sme ich mali obmedziť,“ myslí si. Tiež dodáva, že by veľmi pomohlo, aby sa už deti na základných školách učili o vplyve sociálnych sietí, o závislosti na nich či o skreslenej realite.
Okrem profilov, ktoré skresľujú realitu na Instagrame, nájdeme aj profily, ktoré sa snažia o presný opak, a teda o prezentovanie reality takej, aká v skutočnosti je. Jedným z nich je aj česká platforma @svetinfluenceru, ktorá pravidelne upozorňuje na amorálnu reklamu, reklamu bez označenia či prehnanú retuš fotiek. Dobrým príkladom je aj zahraničný profil @influencersinthewild, ktorý odhaľuje zákulisie natáčania a tvorby influencerských príspevkov..
„Podľa mňa by to obmedzenie instagramových filtrov nebolo na škodu. Ľudia by sa mali zobrazovať takí, akí v skutočnosti sú a nie sa pretvarovať a hrať na niekoho, iného. V reálnom živote predsa ich okolie aj tak vie, ako naozaj vyzerajú,“ myslí si študent Filip. Rovnako dodáva, že Instagram začal používať len nedávno a aj to len kvôli práci. Napriek tomu sa s filtrami na fotkách stretáva často, napríklad na profile svojej priateľky.
V onlinovom prostredí majú ženy väčšiu tendenciu porovnávať sa, prípadne negatívne hodnotia iné ženy. Negatívne porovnávanie sa s druhými má škodlivý vplyv na spokojnosť s vlastným telom a zároveň významne ovplyvňuje správanie, ktoré vedie k vytúženej postave. Vyplýva to z výskumu , ktorý realizovali austrálski výskumníci v roku 2017.
„Nie som milovníčkou filtrov a používam ich zväčša zo srandy alebo z nudy. Ak by to ale malo pomôcť k lepšej psychike ľudí, najmä tínedžerov, nerobilo by mi problém, ak by tieto filtre neexistovali,“ tvrdí študentka Lenka.
Instagram je toxický a Facebook o tom vie
The Wallstreet Journal vydal 14. septembra 2021 správu o tajnom dokumente Facebooku, v ktorom sa uvádza, že posledné tri roky sa spoločnosť venovala zbieraniu dát o tom, aký má Instagram vplyv na mladých používateľov.
„Zhoršujeme percepciu vlastného tela u jedného z troch dievčat. Podľa tínedžerov môže Instagram za ich prehlbujúcu sa úzkosť a depresiu. Táto odpoveď bola konzistentná vo všetkých skupinách,“ píše sa v dokumente.
Slavomíra Černáková, autorka projektu Duše naše, má však iný názor: „Porovnaním si obrazu, ktorý vidíme s tým naším vlastným, môže prinášať frustráciu, nespokojnosť, pocity nenaplnenia a zlyhania. Následne nemusíme vnímať vlastné úspechy a jedinečnosť, pretože nám to zrazu nestačí a je to málo. Takto sa môžeme dostávať do bludného kruhu tlaku a zlyhaní.“
Adam Mosseri, ktorý je šéfom Instagramu, musel čeliť kritike po tom, ako prirovnal sociálne siete k automobilovému priemyslu. „Vieme, že pri autonehodách zomrie viac ľudí, než by zomrelo prirodzenou smrťou, ale automobilový priemysel má oveľa väčšiu hodnotu, ako je tá, ktorú ničí. Myslím si, že sociálne siete sú na tom podobne,“ povedal Mosseri v epizóde podcastu Recode Media.
Medzi kritikmi bol aj bývalý zamestnanec Facebooku Brian Bolland, ktorý poukázal na to, že na rozdiel od sociálnych sietí je automobilový priemysel prísne regulovaný.
Ak ste sile Instagramu podľahli, stále je cesta späť. Slavomíra Černáková na záver dodáva, že by sme si mali vyhradiť čas na seba a na vlastnú psychohygienu, aby sme sa nestratili v sociálnych tlakoch spoločnosti. V prípade potreby je vhodné obrátiť sa na svoje okolie či vyhľadať odborníka, ktorý vám pomôže nájsť sa.
Foto: Katka Hrbková
