Vraví, že slobodné novinárstvo je skutočnou zárukou demokracie. Keď však novinári čelia zastrašovaniu a tlaku, ich schopnosť plniť túto úlohu je podľa nej ohrozená.
Absolventka FMK a dnes novinárka Denníka N Lucia Osvaldová sa vo svojej práci primárne venuje politickému spravodajstvu a extrémizmu.
V posledných mesiacoch Robert Fico rozdelil spoločnosť jeho vyhlásením, ktorým označuje Denník N, SME, portál Aktuality a Televíziu Markíza za nepriateľské médiá, čím kopíruje kroky Viktora Orbána. Budeme na tom podobne ako Maďarsko?
Tento problém sa nedá tak jednoducho zovšeobecňovať. Nepriateľské kroky voči médiám sú v politike prítomné už dlhšie. Zažívame veľkú vlnu hejtu. Situácia sa stala ešte citlivejšou po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. S nárastom dezinformácií a prítomnosťou osôb z tejto oblasti v politike sa útoky na médiá zintenzívňujú. Či to povedie k situácii podobnej Maďarsku, to zatiaľ nevieme. Dúfajme, že nie.
Má byť v súčasných podmienkach sloboda tlače predmetom obáv?
Určite. Sloboda tlače je základným pilierom demokratického právneho štátu. Je nevyhnutné, aby novinári mohli vykonávať svoju prácu slobodne, bez strachu zo zastrašovania alebo tlaku. Ich nezávislosť je kľúčová pre spravodlivý a informovaný spoločenský diskurz.
V náplni tvojej práce je aj pokrývanie diania v parlamente. Aká nálada je momentálne medzi vašimi kolegami?
Sme dlhodobo výrazne vyčerpaní. Momentálne v parlamente prebieha obštrukcia zo strany opozície, čo nám značne komplikuje prácu (pozn. red.: rozhovor bol realizovaný ešte pred schválením novely Trestného zákona). Snažíme sa sústrediť na pokrývanie udalostí, ale je to náročné. Okrem toho sa udiali ďalšie veci – autonehoda Andreja Danka či spory na právnickej fakulte. Tiež je dôležité spomenúť snahu o schválenie novely Trestného zákona a z nej vyplývajúce skrátenie premlčacej lehoty v prípade znásilnení.
Parlament je súčasťou našej práce a musíme ho pokrývať, aj keď to vyžaduje veľa úsilia. Opozícia má právo na obštrukcie, ale je to pre nás občas výzva. Už sa nestáva, že po hlasovaní o piatej môžeme ísť domov. Naopak, zostávame dlhšie, často do neskorých večerných hodín.
Tvojou doménou je politické spravodajstvo a extrémizmus. Spomenieš si na konkrétny článok, pre ktorý si doposiaľ znášala najväčšiu kritiku?
Kvôli mojim textom o extrémizme dostávam slušnú dávku kritiky najmä z dezinformačnej scény. Niektorí ma označujú za „slniečkára“, či spochybňujú moju dôveryhodnosť kvôli môjmu veku. Čo sa týka politikov, ešte pred voľbami ma pán Mazurek verejne kritizoval v Kulturblogu, kedy mi odporúčal, aby som ich naďalej sledovala, aby som sa ,,niečo priučila“. Vedia, že citujem vyjadrenia z ich vysielania, keďže sa týmto témam venujem.
Kritika je prirodzenou súčasťou práce novinára, najmä ak mapujeme správanie politikov. Väčšia vlna kritiky prišla po mojej účasti na neonacistickom koncerte bývalého poslanca a hovorcu hnutia Republika – pána Ďuricu. Nepáčila sa mu reportáž a neskôr mi venoval dlhý status.
V rokoch 2015 až 2018 si pracovala pre RTVS ako redaktorka Rádiožurnálu. Čo si myslíš o návrhu na rozdelenie inštitúcie na samostatný rozhlas a televíziu?
Vzhľadom na politickú povahu tejto záležitosti sa radšej nebudem vyjadrovať, ale z mojej osobnej skúsenosti v RTVS môžem povedať, že spolupráca medzi rozhlasom a televíziou v spravodajstve fungovala dobre. Redaktori si navzájom pomáhali, či už som pracovala v rozhlase a môj kolega v televízii, alebo naopak. Myslím si, že to pozitívne ovplyvňovalo kvalitu spravodajstva a odvysielaných príspevkov. Z mojich informácií a skúseností nemám dojem, že by RTVS finančne zvládla takéto rozdelenie. Chápem však, že pre koalíciu to môže byť mocenský krok a politické rozhodnutie, ktoré zrejme urobia.
Projekt Mediadelcom, ktorý sa zameral na analýzu mediálneho prostredia za posledných 20 rokov naznačuje, že Slovensko sa nachádza na spodku v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami v mediálnej gramotnosti. Aké kroky by sme mali podniknúť na zlepšenie tejto situácie?
Kľúčovou prioritou by malo byť zvyšovanie povedomia o dezinformáciách a hoaxoch medzi žiakmi, študentmi a dospelými. V Denníku N sa o to aktívne snažíme. Môj kolega organizuje workshopy na stredných školách, kde žiakov učí, ako rozpoznávať dezinformácie a hoaxy a ako rozlišovať dôveryhodné zdroje od tých menej spoľahlivých, ktoré nájdu na internete. Verím, že posilňovanie boja proti dezinformáciám by malo zahŕňať nielen workshopy, ale aj hodiny a webináre venované tejto téme.
Mnoho informácií, ktoré sa šíria online, často nie je pravdivých a preto je dôležité, aby sme poskytovali nástroje na kritické myslenie a hodnotenie informácií.
Si absolventkou FMK, momentálne pokračuješ v doktorandskom štúdiu na Karlovej univerzite v Prahe. Ako ti univerzita pomohla formovať si obraz o médiách ako vtedajšej študentke?
Veľmi prínosným bol pre mňa časopis Atteliér, kde som stretla vtedajšiu šéfredaktorku Nového času Júliu Kováčovú, ktorá mala náš kabinet na starosti. Naozaj sa nás snažila „cepovať“ a ukázať nám, ako to vyzerá v reálnych médiách. Pre mňa, ako čerstvého absolventa, bol začiatok v novinárstve veľmi náročný. FMK mi v tomto smere pomohla aj tým, že mi umožnila stážovať už počas školy.
Sú vedomosti a prax , ktoré si počas štúdia nadobudla, nápomocné aj v tvojej terajšej práci?
FMK mi poskytla základné pochopenie fungovania printových médií, avšak viac sa vtedy zameriavala na teóriu, než na praktické skúsenosti, ktoré sú v novinárstve kľúčové. Je dôležité poznať základy, ale prax je v novinárstve skutočným učiteľom. V kritických situáciách, ako je pád vlády alebo tvorba reportáže, ustupujú teoretické aspekty do úzadia a dôležité je mať schopnosť rýchlo, efektívne a presvedčivo pracovať s overenými faktami.
Bolo niečo, čo ti FMK nedokázala poskytnúť a bolo nevyhnutné túto skúsenosť nadobudnúť v praxi?
Keď sa na to spätne pozerám, chcela by som viac praktickejších predmetov. Vedieť, ako to funguje v redakcii a v teréne. Už len keď sa človek ocitne prvýkrát na Úrade vlády, nevie ako čo funguje. Pre politických novinárov by bolo dobré mať seminár či kurz so základnými znalosťami fungovania legislatívnych procesov či politiky na Slovensku. Chápem, je to vysoká škola, počas ktorej musí človek pracovať sám na sebe, pokiaľ chce preraziť.
Aký moment v tvojom kariérnom živote vnímaš ako zlomový?
Prvým bol príchod do RTVS, ktorý mi otvoril dvere do novinárskeho sveta. Naučila som sa poskladať rozhlasový príspevok, správne dýchať a čítať. Ten druhý a kľúčovejší moment, bol môj odchod a odchod ďalších kolegov z RTVS na znak protestu proti vtedajšiemu vedeniu. Nesúhlasili sme so zásahmi do spravodajstva, ktoré sa tam diali. Vtedy som nastúpila do Denníka N, zmenila som médium a tým pádom aj celý spôsob fungovania práce. Zatiaľ som veľmi spokojná.
Naši študenti sa v mnohých prípadoch rozhodujú aj pre novinársku kariéru. Ako môžu podporiť dôveru v médiá a angažovať sa v aktuálnych spoločenských témach?
Tu mi napadá konkrétny prípad, keď pred Vianocami Robert Fico vyhlásil, že Denník N, SME, portál Aktuality a televízia Markíza sú nepriateľské média, ktoré budú neželanými hosťami na Úrade vlády. Študenti žurnalistiky z Univerzity Komenského vtedy pred spomínaným Úradom vlády protestovali, čo demonštruje ich túžbu po slobodných médiách. Zároveň by však novinári mali zostávať neutrálnymi a vyhýbať sa politickému angažovaniu. Nemali by sme podpisovať napríklad ani petície. Študenti sa môžu angažovať už len tým, že sa budú zaujímať o to, čo sa okolo nich deje, či podporovať napríklad aktivity mimovládok.
Vieme, že na Slovensku je šírenie konšpirácií a dezinformácií veľkým problémom. Aký postup využívate pri overovaní správ a informácií v redakcii vy?
Nepreberáme neoverené informácie z dezinformačných webov. Ak sa na nich nejaké zaujímavé informácie objavia, starostlivo ich overujeme. Aj pri rôznych senzačných správach platí, že ich novinár musí mať overené aspoň z dvoch nezávislých zdrojov.
Je redakcia otvorená stážistom?
Áno. Myslím, že stážistov mávame celoročne, najviac však počas leta.
Čo študent musí mať, aby mohol písať pre Denník N?
Musí niečo cvične napísať. Na základe týchto textov sa uchádzači vyhodnocujú a vyberajú. Neskôr musí prichádzať s vlastnými témami, ktorým by sa chcel venovať, mať chuť, vytrvalosť, odvahu a odhodlanie naučiť sa nové veci. Aj my, skúsenejší novinári sa učíme každý deň.
