Čoraz častejšie vnímam akýsi spoločenský nátlak okolia na rôzne aspekty života rozličných ľudí. Mala by si toto, tamto nerob, na to si už stará, na hento si počkaj. Kto vlastne určuje, čo je správne a prečo?
Dvadsiate prvé storočie. Dokonca už aj my v Slovenskej banánovej republike sa slimačím tempom dopracúvame k tomu, že sa postavenie ženy akceptuje aj vo viac „mužskom svete“. Veď koľko je skvelých a úspešných podnikateliek, manažérok či remeselníčok, na ktoré sa najskôr pozeralo ako na „fušerky chlapskej roboty“. Predsa len sú však v niektorých ľuďoch mužsko-ženské roly pevne zakotvené dodnes.
Žena má byť ženou a muž má byť mužom
Bohužiaľ, nie všetky dievčatá a chlapci sú vychovávaní v duchu rovnoprávnosti. Žena by mala robiť domáce práce, variť, starať sa o deti, o manžela a popritom všetkom by mala ako žena aj vyzerať – upravená a žensky oblečená. Veď nikto nechce doma Marfu z Mrázika. No a muž… Muž by mal zarábať peniaze a vedieť sa postarať o rodinu.
Nedávno mi z jedného rozhovoru na sociálnej sieti utkvela v pamäti skvelá myšlienka: to, či ide o mužskú alebo ženskú prácu, závisí od toho, či je na jej vykonávanie potrebný mužský alebo ženský pohlavný orgán. Nie je? Tak to nie je mužsko-ženská práca.
S otázkou rovnoprávnosti úzko súvisí možnosť zamestnania a mzdy. Ženy na Slovensku zarábajú zhruba o 20 % menej ako muži. Podľa štatistík z roku 2019 bola mesačná mzda mužov v hrubom 1 399 eur. Ženy zarábali o 283 eur menej, teda 1 116 eur.
Z komentára Inštitútu finančnej politiky vyplýva, že v roku 2019 bola zamestnanosť mužov vo veku od 20 do 64 rokov 80 %. Zamestnanosť žien v rovnakom vekovom rozmedzí dosiahla iba 67 %. Jednou z príčin je nízka zamestnanosť žien s malými deťmi, ku ktorej prispievajú dlhé materské dovolenky. V roku 2014 malo Slovensko dokonca najnižší podiel zamestnaných matiek malých detí v celej Európskej únii.
Matky vs. otcovia na rodičovskej dovolenke
Často sa stáva, že zamestnávatelia sa už pri pracovnom pohovore pýtajú žien, či chcú mať v najbližších rokoch deti. Už som sa však stretla aj s tým, že personalista dotyčnej rovno oznámil, že určite bude mať čoskoro dieťa, a tak pracovné miesto nedostala. Hovorí sa tomu štatistická diskriminácia. Bežná vec. Pre zamestnávateľov je výhodnejšie obsadiť na pozíciu muža či ženu vo vyššom veku. V mnohých prípadoch platí, že čím je menšia šanca mať dieťa, tým je nižšia pravdepodobnosť materskej dovolenky, a tým menšie riziko zamestnávateľ podstupuje.
Pozitívom však je, že rastie počet otcov na rodičovskej dovolenke. Podľa najnovších údajov Rezortu financií každý štvrtý otec odchádza na otcovskú dovolenku. Takéto riešenie zlepšuje pozíciu žien na trhu práce a znižuje rodové rozdiely v príjmoch.
Záruka šťastného života
Spoločenské konvencie podsúvajú najmä mladým ženám ideu, že sa treba vydať a mať deti. Nikto im však nepovedal, že sa to nemusí podariť. Ak si mladí ľudia vyberú štúdium a profesionálny rozvoj, je pre nich často náročné nájsť si partnera a skĺbiť rodinný život s kariérou.
A tak sa stáva, že ženy, ktoré zďaleka nemožno označiť za staré – pretože tridsať rokov nie je staroba –, nemajú manžela a bojujú s označením „stará dievka“. Nezadaní ľudia akoby neboli pre spoločnosť dosť dobrí. Akoby nespĺňali odvekú základnú spoločenskú funkciu – reprodukovať, plodiť deti.
Vedeli ste, že na svete sú aj ľudia, ktorí sa cítia kompletní aj sami, bez toho, aby tvorili pár či mali deti? A že sú medzi nami aj takí, ktorí sa naozaj veľmi snažia počať a nedarí sa im? Nie mesiace, ale roky. Ako na nich asi pôsobia nekonečné otázky o tom, kedy budú deti? Musí to byť príjemné. Ibaže by nie.
A tak sa zamýšľam, prečo? Prečo sú medzi nami stále uznávané akési vzorce na správny život a prečo sa na ľudí, ktorí nežijú podľa nich, ukazuje prstom? Prečo mnohí podsúvajú druhým svoje dobre mienené životné rady a podvedome na nich vyvíjajú tlak? A paradoxne, prečo najhlasnejšie kričia práve tí, ktorí vedú – podľa vzorca – správny život so zárukou šťastia?
