Redakcia Seznam Zpráv sa stala priekopníkom v českom a slovenskom mediálnom priestore, keď ako prvá založila inštitút redakčnej ombudsmanky. Do funkcie zasadla novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá chce venovať pozornosť najmä mladým novinárom, ktorí len začínajú naberať skúsenosti v redakčnom prostredí.
Redakcia Seznam Zpráv pristúpila k ráznemu kroku, keď po prevalení sexuálneho obťažovania voči viacerým členkám redakcie, z hodiny na hodinu prepustila zástupcu šéfredaktora a vedúceho zahraničnej rubriky, Jířího Hošeka.
Odvtedy vedenie urobilo viacero opatrení, aby sa podobné situácie neopakovali a ak aj áno, aby sa o tom včas dozvedeli a mohli zakročiť. „Bol to dôvod, prečo sme začali riešiť bezpečnosť zo široka. Uvedomili sme si, že je potrebné nastaviť určité pravidlá,“ hovorí šéfredaktor Seznamu, Jíří Kubík.
„Keď sa stane niečo, prečo sa také opatrenia robia je to bolestivé a citlivé. Seznam sa s tým vysporiadal absolútne ukážkovo.“
Prvým krokom bolo vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá bola zložená z desiatich členov redakcie. V rámci nej sa diskutovalo o rôznych opatreniach, ktoré by pomohli vytvoriť zdravé a bezpečné pracovné prostredie. Padlo niekoľko návrhov, jedným z nich bola aj redakčná ombudsmanka.
Seznam ide príkladom
Zuzana Kovačič Hanzelová bola od začiatku jasnou voľbou. „Mali sme tip na to, kto by mohol pozíciu ombudsmanky zastávať, takže sme sa veľmi rýchlo rozhodli, že to je pre nás správna cesta,“ opisuje proces rozhodovania šéfredaktor portálu.
Výhodou slovenskej novinárky je, že pozná redakčné prostredie a nakoľko bola členkou rady Seznam Zpráv aj redakcia pozná ju. Dôležitým faktorom výberu bolo tiež, že sa podobným témam venuje aj vo svojej novinárskej praxi. „Zuzana má s touto témou bohaté skúsenosti, má pre ňu cit a vie o nej premýšľať a písať,“ dopĺňa Kubík.
„Dúfam, že budem musieť riešiť čo najmenej prípadov,“
„Keď sa stane niečo, prečo sa také opatrenia robia je to bolestivé a citlivé. Seznam sa s tým vysporiadal absolútne ukážkovo,“ hovorí nová redakčná ombudsmanka, ktorá vníma kroky redakcie ako pozitívny signál. Sama by ako začínajúca novinárka uvítala takúto možnosť, keďže si zažila rôzne bizarné situácie v redakciách, často so staršími mužskými kolegami. Podľa nej by sa mohli najmä väčšie slovenské médiá inštitútom ombudsmanky inšpirovať. „Začať by sme mohli verejnoprávnym médiom, pretože to by malo ísť príkladom,“ hovorí.
Ako to funguje?
Zastávať pozíciu redakčnej ombudsmanky nie je práca od deviatej do piatej každý deň. Jej funkcia má skôr preventívny charakter. „Keď sa mi niečo dostane na stôl, bude to vážne,“ spresňuje Hanzelová. „Dúfam, že budem musieť riešiť čo najmenej prípadov,“ dopĺňa.
Keďže je externým elementom, má zabezpečiť najmä nestrannosť. Prípadné podnety môže odovzdávať vedeniu redakcie v anonymizovanej podobe. Podobnú úlohu majú aj redakční splnomocnenci. Tí sú však členmi redakcie.
S procesom nastavenia agendy pomoli šéfredaktorovi konzultácie s organizáciou Consent, ktorá sa venuje téme bezpečného pracovného prostredia. Systém práce je však stále vo vývoji. „Je to novinka, uvidíme čo prinesie život,“ hovorí redakčná ombudsmanka.
„Podstatné je zamerať sa na stážistov a mladých, ktorí prichádzajú, lebo tí bývajú najzraniteľnejší.“
Podľa jej slov sa za tým však neskrýva náročný mechanizmus. Členovia redakcie majú na ňu kontakt a v prípade problému sa na ňu môžu kedykoľvek obrátiť. Ombudsmanka bude konzultovať dianie v redakcii so splnomocnencami a vedením. Nových členov redakcie bude informovať o tejto možnosti letáčik s podrobnými informáciami. „Podstatné je zamerať sa na stážistov a mladých, ktorí prichádzajú, lebo tí bývajú najzraniteľnejší,“ tvrdí Hanzelová.
Problémom nie je len sexuálne obťažovanie
„Existuje množstvo spôsobov ako sa môže dostať novinár do situácie nielen sexuálneho obťažovania, ale aj bossingu, ktorý sa navyše môže diať online,“ upozorňuje redakčná ombudsmanka a dopĺňa, že sama si zažila podobný prípad v redakcii RTVS. Šikana na pracovisku neovplyvňuje len psychickú pohodu, ale negatívne vplýva aj na pracovný výkon zamestnanca.
Podľa prieskumu, ktorý v roku 2013 realizoval Inštitút pre výskum práce a rodiny v slovenských podmienkach medzi najčastejšie prejavy šikany patria znevažujúce poznámky o súkromnom živote, zadávanie nezmyslených úloh, znevažovanie názorov, odmietanie komunikovať, šírenie reči a klebiet a ignorovanie názorov.
Bez možnosti redakčnej ombudsmanky by sa mali zamestnanci obrátiť so sťažnosťou na personálne oddelenie. Podľa Hanzelovej to však v slovenských firmách funguje málokedy. Začínajúci novinár je teda v nevýhode a nemá veľa možností ako riešiť obťažovanie či šikanu v pracovnom prostredí.
Typy šikany v pracovnom prostredí
- Mobbing- Ide o útoky skupiny proti jednotlivcovi. Charakteristická je pre nich skrytosť, rafinovanosť a zákernosť. Za mobbing možno považovať, keď sa takéto správanie objavuje aspoň jedenkrát týždenne po dobu minimálne šesť mesiacov.
- Bossing- Je špecifický tým, že šikanovania sa dopúšťa nadriadený pracovník. Ide o správanie nadriadeného, ktoré poškodzuje podriadeného pred jeho kolegami, sťažuje či znemožňuje mu jeho prácu. Bossing sa samozrejme vyvíja a stupňuje.
- Staffing- Ide o opak bossingu a teda šikana smeruje od zamestnancov smerom k nadriadenému. Cieľom je znemožniť, či úplne zničiť vedúcich pracovníkov. Najčastejšou obeťou tohto typu šikany sú nadriadení s výrazne nižším vekom ako podriadení.
