Služba verejnosti – dobrovoľná či z povolania – ma fascinuje. Má to pôvod v mojom štúdiu a v skautingu.
Z hodín pani Bugošovej mi utkvelo tvrdenie, že novinárčina je služba verejnosti. Vnímam ju až vznešene, ako poslanie. Novinárov preto mám – rovnako ako záchranárov, lekárov, hasičov či vojakov – v kolónke hrdinovia. Myslím si, že pre výkon svojho povolania musia mať altruistický osobnostný základ, odvahu a vôľu pomôcť v kríze aj na úkor vlastného pohodlia. Mám ich preto v úcte.
Môj prvý (uvedomený) kontakt s dobrovoľníctvom bol v roku 2022 na Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) v Banskej Bystrici. Prihlásila som sa ako dobrovoľníčka na oddelenie médií a PR, aby mi to pasovalo do životopisu. Na začiatku mi celý EYOF prišiel strašne „prehajpovaný“ a myslela som si, že reálne nebude takou obrovskou udalosťou. Omyl. Je ako malá olympiáda.
Športové dobrovoľníctvo má v sebe osobitný „drajv“, vďaka ktorému som chcela makať (čo znie mojej salamistickej pracovnej náture až neuveriteľne) a byť tak súčasťou niečoho väčšieho. Asi nikdy sa mi nestalo, že by som si tak rýchlo sadla s toľkými ľuďmi, nikto s nikým nemal väčší problém a všetci dokopy sme sa vedeli mimoriadne dobre zabaviť.
Bystrický EYOF bol až utopisticky dobre zorganizovaný, plný dobra a ľudsky blízky a blízko ľudský. Naštartoval mi chuť pracovať na sebe, roznášať dobro a nebáť sa medzinárodných vôd.
Keďže ma môj prvý festival maximálne nadchol, hneď po jeho konci som sa prihlásila na ďalší, do slovinského Mariboru. Spolu s ďalšími nadchnutými dobrošmi z Bystrice sme vytvorili v Maribore solídnu slovenskú enklávu. Tieto dobrovoľnícke výpravy ma stoja len cestu a vreckové.
Vráťme sa na začiatok
Neuvedomene som však začala dobrovoľníčiť už v roku 2017, keď som vstúpila do Slovenského skautingu. Vtedy mal pre mňa skôr povahu záujmového krúžku či formy trávenia voľného času. No všetky výpravy či akcie mali svoj dobrovoľnícky význam – opravovali sme studničku, zbierali peniaze v Deň narcisov a roznášali Betlehemské svetlo. Aj len tvoriť program či variť deckám na skautskom tábore je dobrovoľnícka služba druhým.
Dnes aktívne neskautujem, no zásady a hodnoty tohto hnutia vo mne ostali a žijem podľa nich. Vraví sa, že raz skautom, navždy skautom. Potvrdzujem. Skauting ma dovychoval, aj keď som doň vstúpila až ako 17-ročná.
Najsilnejším momentom skautskej služby pre mňa bolo, keď Ukrajinci utekali cez hranice pred vojnou. Skauti tam vytvorili funkčný systém pomoci a koordinovali aj ďalšie zložky. Bola som vtedy na nás neuveriteľne hrdá. Ja som pomáhala z úzadia, s Radou pre komunikáciu. Aktivizoval ma krízový stav a cítila som, že moja pomoc má zmysel.
Dobrovoľníctvo sa stalo súčasťou mojej – požičiam si výraz novinárky Ireny Brežnej – „patchworkovej“ identity. Už je mi až zvykom. Poskytuje hrejivý dopamín a vracia mi vieru v ľudstvo. Je odpoveďou a zvládacím mechanizmom ľudskej zloby. Keďže stále prichádzam na to, kto som a pozorujem, kým sa stávam, som vďačná dobrovoľníctvu, že môžem objavovať (seba).
Tipy ako začať
Ak chcete vyskúšať iné ako športové či skautské dobrovoľníctvo, pozrite si Európsky zbor solidarity (European Solidarity Corps) a podpornú organizáciu Mladiinfo. ESC vám hradí cestovné, ubytovanie, stravu, vreckové, poistenie a kurz jazyka. Viete nájsť projekty rôznej dĺžky (1 – 12 mesiacov) a zamerania (kultúra, ochrana životného prostredia, vzdelávanie, pomoc po prírodnej katastrofe a pod.). Humana organizuje 10-mesačný program, z ktorého polroka strávite v Afrike či Indii. Alebo darujte krv.
