Briti pred štyrmi rokmi v referende hlasovali za odchod krajiny z Európskej únie. Na konci januára sa stal Brexit skutočnosťou a štúdium v Británii sa tak môže skomplikovať.
Brexit a jeho história je pomerne komplikovaná. Všetko sa začalo prejavom Davida Camerona vo februári 2016. Vtedajší premiér ako prvý navrhol odchod Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ) a vyhlásil referendum o vystúpení z nej. Obyvatelia mali možnosť hlasovať 23. júna 2016. Veľkú úlohu v rozhodovaní zohrala najmä nespokojnosť Britov s EÚ, ale aj neznalosť problematiky či vnútorné problémy krajiny.
Výsledky ukázali, že takmer 52 % obyvateľov je za vystúpenie. Po predchádzajúcich udalostiach ale prišiel šok – rezignácia Davida Camerona z funkcie premiéra. Na jeho stoličku zasadla britská konzervatívna politička Theresa Mayová, ktorá v minulosti dokonca viedla kampaň za zotrvanie Veľkej Británie v EÚ.
118 Mayovej poslancov hlasovalo proti nej
Vláda sa s podporou novej premiérky rozhodla vytvoriť zmluvné podmienky pre odstúpenie. Podľa nich mal brexit nastať v marci 2019. Odchod však skomplikovali predčasné voľby, ktoré Mayová vyhlásila. Mala v úmysle upevniť vedúcu pozíciu konzervatívcov v krajine. Prekvapením preto bolo, že Briti vyjadrili veľkú podporu proeurópskej politickej strane Labouristov, ktorá začala premiérke „dýchať na krk“.
Tieto skutočnosti viedli ku katastrofálnemu záveru a návrh Theresy Mayovej o brexite zamietlo až 432 poslancov, pričom 118 členov parlamentu bolo z jej politickej strany. Premiérka sa nevzdávala a svoj návrh v rôznych obmenách predniesla ešte dvakrát, no bez úspechu. Situácia ju prinútila požiadať EÚ o predĺženie lehoty odchodu a vzdať sa funkcie premiérky. Na jej miesto nastúpil Boris Johnson, ktorý brexit jednoznačne podporoval.
Od februára má Európska únia 27 členov
Premiér mal bezpodmienečný plán – doviesť Veľkú Britániu až k odchodu z EÚ, čo sa mu zo začiatku nedarilo a stretával sa s neúspechom. Presadzoval brexit aj za cenu toho, že Británia odíde bez dohody. Parlament mu to však nedovolil a Boris Johnson, napriek všetkým komplikáciám, vytvoril novú dohodu. Zdalo sa, že ju poslanci odsúhlasia. Ak by prešla, brexit by nastal 31. októbra 2019.
Jeho plány sa však nenaplnili a Johnson musel požiadať EÚ o ďalší odklad odsúhlasený do 31. januára 2020. Nádeje na odchod Británie sa rapídne zvýšili 12. decembra 2019 vďaka predčasným voľbám, ktoré vyhrali vládnuci konzervatívci. Brexit teda nastal 31. januára 2020 podľa dohody Borisa Johnsona. Po tomto dátume sa začalo prechodné obdobie, počas ktorého musí Británia stále rešpektovať všetky smernice a normy EÚ. Potrvá do 31. decembra 2020.
Čo znamená brexit pre slovenských študentov?
Ministerstvo zahraničných vecí vydalo prehlásenie, že študenti, ktorí začínajú štúdium vo Veľkej Británii v akademickom roku 2019/2020, nepocítia žiadnu zmenu týkajúcu sa najmä finančných otázok. Žiaľ, podmienky pre nasledujúci akademický rok nie sú také jednoznačné. Poplatky Slovákov sa pravdepodobne zvýšia podobne ako študentom, ktorí pochádzajú z tretích krajín (napr. USA, Austrália, Ázia).
Mladá Slovenka Zuzana je v magisterskom stupni štúdia na univerzite v Manchesteri. Celú situáciu hodnotí negatívne: „Ja som fanúšikom EÚ a s brexitom nesúhlasím už od prvého referenda v roku 2016. Veľmi som dúfala, že sa stav krajiny v posledných predčasných voľbách zmení, no nezmenil.”
Vo svojom okolí zatiaľ nepociťuje nijaké zmeny, aj keď v spoločnosti sa brexit spomína často. „Pred predčasnými voľbami sa o ničom inom ani nehovorilo. Ľudia neriešili kampane a volebné programy, ale iba názor a postoj strán k odchodu Británie z EÚ. Spoločnosť je už unavená a otrávená, rozdelilo ju to na dva tábory,” hovorí študentka.
Momentálne platia Európania na väčšine škôl takzvané domáce školné, ktoré je rovnaké, ako uhrádzajú Briti. Po brexite by sa však malo zdvojnásobiť. Podľa Zuzany je možné, že navýšenie nebude až také radikálne, pretože britské univerzity majú záujem o európskych študentov. Školy by sa teda mohli snažiť o čo najmenšie poplatky pre Európanov.
Zuzana ešte nevie, či v Británii ostane aj po získaní titulu: „Štúdium dokončím v septembri a možno tu ostanem ešte rok-dva pracovať. Brexit nie je nosným kritériom môjho rozhodnutia, no zohľadním ho. Verím, že podmienky po odchode Británie budú pre Európanov stále priaznivé a že nás z krajiny nezačnú vyhadzovať.”
