Najväčším problémom mladých ľudí je, že si nevedia povedať, čo chcú robiť. Málo študentov sa vidí v praxi aj napriek tomu, že študujú na školách, pri ktorých je prax základom. Viac o tom porozprával Patrik Herman.
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave je jedna z mnohých, v ktorej sa študenti môžu realizovať v oblasti žurnalistiky. Aj vďaka nášmu atteliéru sa našlo veľa šikovných žurnalistov. Okrem tejto školy sa žurnalistike môžete venovať aj v Ružomberku, Prešove, Nitre či Bratislave. Práve na univerzitách v posledných dvoch mestách vyučuje aj investigatívny novinár Patrik Herman.
Vášeň v učiteľstve sa prejavuje aj plnými miestnosťami, keď má práve prednášku. Jeden z predmetov, ktorý vyučuje, je verejný prejav. Študenti sa v ňom musia prezentovať či vedieť rýchlo a pohotovo improvizovať.
Práve improvizácie sa študenti boja. Potvrdzuje to, že u mladých ľudí je problém slovná zásoba. Nevedia rýchlo a pohotovo reagovať. Veľkým aspektom je aj to, že ľudia menej čítajú. ,,V podstate, dnes sa všetko obmedzuje na virtuálny priestor, videá sú dominantnejšie než knihy,“ vyjadril sa Patrik Herman.
Chýba nám všeobecný prehľad
Problém nie je len v slovnej zásobe alebo gramatike. Všeobecný prehľad je pravým kameňom úrazu. Mladí ľudia sa zaujímajú len o zábavné témy. Možno aj vy niekedy skĺznete radšej na plytký TikTok než na seriózne správy. Avšak, nie je dobré, ak by mladí ľudia a najmä študenti žurnalistiky nemali všeobecný prehľad. Herman sa stretáva aj s tým, že udalosť, ktorá hýbe so svetom alebo Slovenskom, nie je u študentov známa. Namiesto toho vedia o tom, kde všade bola Nora Mojsejová.
Niekedy sa záujemcovia na školu žurnalistiky dostali až po absolvovaní prijímacích skúšok. Testy zo všeobecného prehľadu boli dôležité a rozhodli o prijatí. Na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave to funguje podľa priemeru. Ak váš priemer je vyšší ako 1,5, neminie vás pri prijatí na školu test zo všeobecného prehľadu a anglického jazyka.
Je viac škôl, ako by bolo treba
V súčasnosti je dobré mať aj kritický pohľad na školstvo, jeho úroveň a množstvo študentov, ktorí sú prijatí. Dbá sa na kvantitu a nie na kvalitu. Je dôležité, aj o aký odbor ide. Pri žurnalistike to nie je o memorovaní. Nezáleží, v akom roku vznikla prvá kníhtlač alebo koľko stáli prvé noviny. Sú to zaujímavé vedomosti, ale nerobí to z vás lepšieho žurnalistu. Talent študenta a jeho schopnosť pracovať s informáciami je základom. Žurnalista musí správne pracovať so slovom, či už v printovej, rozhlasovej alebo televíznej forme.
„Ja som v tomto možno z tých radikálnejších zástancov riešení. Podľa mňa, keby sa zrušila polovica vysokých škôl na Slovensku, nič by sa nestalo. Ak chceme kvalitu vysokoškolského vzdelania, mal by to byť jeden z prvých krokov,“ dodáva Herman. Ďalším krokom by boli aj prijímacie skúšky, ktoré by mohli byť rozdelené na teoretické vedomosti a praktické skúšky.
Práve týmto krokom by sa pretriedili študenti, ktorých daný odbor naozaj zaujíma. Množstvo z nich sa neuplatní v odbore, pretože zistia, že ich to nebaví. Koľkých z vás, ktorí teraz sedíte v laviciach, baví to, čo študujete? ,,Som zaskočený, keď na žurnalistike z 50 študentov štyria odpovedia, že sa chcú v budúcnosti venovať žurnalistike,“ hovorí.
Študenti chcú aj napriek tomu praxovať
Základom úspešného štúdia je v určitom ročníku absolvovať prax. Niektorí sú už súčasťou redakcií, čiže ju nemusia absolvovať. ,,Ja stále odporúčam študentom, aby nepísali listy, maily, na ne nikto nemá čas. To nie je fabrika na maľovanie porcelánových prasiatok. Veľa novinárov má viacero pozícií spojených dohromady a nemajú čas odpisovať. Jednoducho zdvihnite zadok, sadnite si do autobusu a choďte priamo do tej redakcie zaklopať na dvere,“ odporúča Herman.
Niektorí študenti si prax naozaj chcú skúsiť a ostanú aj dlhšie ako dva týždne, naopak, iní ju splnia, len aby mali čiarku, že absolvovali prax. ,,Viete, koľko kolegov prešlo mojimi rukami, koľkých sme vychovali napríklad v niekdajšej lampárni? Takže odkaz pre študentov: Žiadne maily, žiadne listy, na to kašlite. Zoberte si to, vytlačte si to a choďte za tým šéfredaktorom, zaklopte a nechajte mu to na stole. Možno to nevyjde, ale je to určite väčšia šanca na úspech,“ aj takto Herman spomína na kolegov.
Som zaskočený, keď na žurnalistike z 50 študentov štyria odpovedia, že sa chcú v budúcnosti venovať žurnalistike.
Od skúseností, ktoré pochytíme na praxi, sa vie odvíjať aj celý náš profesijný život. Možno by nebolo zlé, ak by to študenti brali vážnejšie len ako splnený počet kreditov.
K nášmu prehľadu prispievajú aj sociálne siete
Pod vplyvom sociálnych sietí sme denne v množstve správ. Je ale otázne, koľko z nich je relevantných. Vyskytuje sa aj veľa hoaxov, na ktoré už dbá aj Polícia Slovenskej republiky.
Spoločnosť je stratená v informáciách a práve mienkotvorné média by mali ľudí naučiť čítať aj medzi riadkami. Súhlasí s tým aj Herman. ,,Študenti sa stali obeťami informačnej džungle, v ktorej sa momentálne nachádzame.“
Ako narábame s informáciami?
Záleží, odkiaľ fotku stiahnete, a aj na tom, čí spomeniete autora. V dnešnej dobe takmer všetko niekomu patrí. V slovenskej žurnalistike je novodobým trendom znásilňovanie informácií. Tvárime, sa akoby nám patrili. Primárnym problémom je práve vyučovanie. Nevraví sa o základnej novinárskej etike, ktorá sa často porušuje.
,,Z času na čas funguje novinárska solidarita, keď sa udeje udalosť ako napríklad vražda novinára Jána a Martiny. Vtedy nachvíľu redakcie spolupracujú, no potom to opäť vyprchá a je to len o konkurencii,“ dodáva Herman.
Novinárska etika je aj o tom, ako narábate s informáciou. Žurnalistický prejav na sociálnych sieťach je vo veľkom množstve nafúknutý. Niečo sa pridá, niečo odstráni. Tou správnou cestou je narábať s informáciou ako s tou najsurovejšou. Samozrejme, musí získať nejakú časť komercie, aby mala sledovanosť. Avšak, aj tu je potrebná hranica.
Mladí novinári prinášajú v tomto riziko a možno o 20 rokov sa nedopátrame k médiám, ktoré majú seriózne správy. ,,Pravda nie je sexy a ľudia si na to sexy potrpia,“ tvrdí Herman.
Žurnalistika nie je len o písaní, môžete byť aj dobrým moderátorom
Možno ste si mysleli, že žurnalistika je len byť ponorený v článkoch a štatistikách. Veľa novinárov práve svojím vystupovaním láka ľudí. U väčšiny sa to začína prejavovať už odmala. Moderujú oslavy alebo menšie podujatia v dedine či meste. Moderátorské typy spoznáte aj vďaka hlasu, no najmä na základe slovnej zásoby.
Pravda nie je sexy a ľudia si na to sexy potrpia.
Je na vás, akým človekom sa v danom odvetví rozhodnete byť. Niektorí si kariéru založia na škandáloch, niektorí na tvrdej práci. Byť rešpektovaným moderátorom a žurnalistom vo všeobecnosti nie je ľahké, dodáva Herman na záver.
PATRIK HERMAN
Je slovenský investigatívny novinár, televízny moderátor a aktivista. Pôsobil ako hovorca mesta Trnavy a neskôr v Televízii Markíza, kde dlhodobo moderoval spravodajsko-publicistickú reláciu Reflex. V septembri tohto roku RTVS oznámila prestup Hermana do Mlynskej doliny. Herman je tiež spoluzakladateľom občianskeho združenia Europacalon Slovensko a externe vyučuje na Fakulte masmédií súkromnej PEVŠ v Bratislave a Katedre žurnalistiky FF UKF v Nitre.
