Dlhodobo rieši ochranu zvierat a ako Bratislavčanka sa neskôr aktívne pustila do ochrany Bratislavského hradu. K téme utečencov sa dostala cez známu ľudsko-právnu aktivistku Vieru Dubačovú, ktorá jej jedného dňa napísala SMS s prosbou o pomoc. Bola na maďarsko-rakúskej hranici, kde prichádzalo veľa migrantov a potrebovala viac dobrovoľníkov. Chorváti sa snažili “vyexpedovať” čo najviac utečencov do Rakúska, takže posielali jeden vlak za druhým. Najviac potrebný bol kolektívny duch, preto sa Slováci zlúčili s maďarskou Migration Aid. Vytvorili slovensko-maďarskú partiu, ktorá spojila sily a rozdávala jedlo, vodu, oblečenie, obuv a hygienické potreby.
„Každého chlapa by som poslala do Sýrie, aby sa naučil, ako sa má správať k rodine.”
Ťažko na bojisku
Horšie situácie nastali počas dažďa, keď migranti prišli bosí a do nitky premočení. Kozelovej ako žurnalistke nie je cudzí internetový svet, preto cez svoj facebookový profil zmobilizovala ľudí a zorganizovala zbierku oblečenia. „Boli unavení, nevyspatí, doráňaní, všetci chorí. Takže ako prvé sme z nich zhodili mokré šaty a dali im suché.” Neušlo sa každému, tak dúfali, že o ostatných bude postarané na druhej strane. Pre Kozelovú to bol reálne prvý stret s migrantmi a ako sama uviedla, hlboko na ňu zapôsobil. „Médiá nehovoria pravdu, ukazujú mnoho mladých mužov. My sme tam však mali samé rodiny. To isté bolo v Srbsku. Deti, deti, ženy, rodiny, deti, sem-tam nejaký mladý muž. Táto negatívna propaganda je cielená, je to predvolebná kampaň. Veď Fico straší dodnes.” Na našu otázku, či vládla na hraniciach negatívna atmosféra, len pokrútila hlavou. Sýrčania vraj boli slušní, väčší problém so správaním mali Afgánci. „Sýrčana ste spoznali tak, že prišiel, opýtal sa, či si môže vziať čaj, otočil sa a dal dieťaťu. Potom dal manželke a potom sa ma slušne opýtal, či by si mohol zobrať ešte jeden pre seba. Každého chlapa by som poslala do Sýrie, aby sa naučil, ako sa má správať k rodine.” Maďarská vláda sa k tomuto problému postavila takisto negatívne ako slovenská. Nepomohol dokonca ani maďarský Červený kríž. Značne znechutená bola aj z lekárskej pomoci. Nájsť ochotného lekára cez deň bolo obtiažne, v noci to bola úplná sci-fi. Mamičky, ktoré rodili, boli odkázané na pôrod na poli v spoločnosti dvoch dobrovoľníkov, keďže ich neprijali ani v nemocniciach. „Som absolútne sklamaná zo zdravotníkov. Neviem, na ktorého Hypokrata prisahali, ale ten lekársky to nebol.” Následne poznamenáva, že na chorvátskej strane bola starostlivosť riešená podstatne lepšie ako na srbskej.
„Taký národ je ovládateľný, ktorý sa bojí a taký, ktorý je nevzdelaný.”
Nie je migrant ako migrant
Kozelová sa nebojí povedať, že utečenecká kríza je kšeft. Pretože okrem vojnových utečencov zneužili túto migračnú vlnu aj ekonomickí migranti. Tí využívajú úplatnosť balkánskych policajtov, ktorí za 20 eur vraj pustia každého. Zarábajú hlavne prevádzači či autobusové spoločnosti. Napríklad v Srbsku vlastní najväčšiu autobusovú spoločnosť premiérov brat, takže všetkých migrantov prepravovala táto firma. Dokonca si zarobili aj Gréci, ktorí dostali niekoľko miliónov eur na riešenie migračnej krízy, ale peniaze použili na splatenie časti medzinárodného dlhu. Podľa jej slov až 50% ľudí, ktorí prešli cez hranice, boli ekonomickí migranti vezúci sa na vlne. Patria k nim Balkánci, Albánci, kosovskí Albánci, Macedónci, Pakistánci, Iránci. Pýtali sme sa tiež, či vidí súvislosť medzi teroristickými útokmi v Paríži a prílivom utečencov. Podľa nej je totálny nezmysel spájať tieto dve veci. „Útoky v Paríži sa opakujú každý rok, minulý rok bol útok na Charlie Hebdo, rok predtým útoky v metre.” Hovorí, že teroristi nie sú Sýrčania, ale Európania a útoky by boli aj bez prílivu migrantov do Európy. No predstaviteľom štátov vyhovuje atmosféra strachu. Pretože: „Taký národ je ovládateľný, ktorý sa bojí a taký, ktorý je nevzdelaný.”
„Táto negatívna propaganda je cielená, je to predvolebná kampaň. Veď Fico straší dodnes.”
Niekedy stačí tak málo
Našli sa aj úsmevné momenty. „Napríklad v jednom okamihu Chorváti prestali púšťať utečencov, pretože nemali autobusy. Rástla nervozita, ľudia si nemali kde sadnúť, oddýchnuť si a vtedy niekto z Čechov vytiahol gitaru a začal hrať. Zrazu ste videli, ako sa tá nervozita rozpúšťa, ľudia tlieskali do rytmu, bubnovali po prázdnych kanistroch od vody, uvoľnilo to atmosféru.” Ďalšou vecou, na ktorú je hrdá, bolo zorganizovanie šitia nosičov pre matky. S nápadom prišli dizajnérka Dana Kleinert a Lucia Gomez. Našli strih na detský nosič, spojili mamy, dôchodkyne, sluchovo postihnuté krajčírky a šijú nosiče, ktoré nosia na hranice a rozdávajú matkám. Na záver dodáva, že ak by sa niekto chcel k dobrovoľníctvu pridať, je potrebné napísať Zuzane Pálošovej na facebooku a dohodnúť sa s ňou. Materiálnu zbierku má zas na starosti Lívia Filusová.
Autor: Mária Kolčáková, Romana Haluščíková
Foto: Romana Haluščíková
Profil:
Monika Kozelová
Skončila Vysokú školu múzických umení v Bratislave a popritom vyštudovala aj žurnalistiku na Univerzite Komenského. Pracovala pre RTVS, televíziu JOJ, teraz sa živí ako novinárka na voľnej nohe. Robí eventy, koncerty, píše texty piesní, je vášnivou ochrankyňou zvierat, kultúrnych pamiatok a buričkou národného povedomia Slovákov.
