Evelyn, zaujíma ma tvoj osobný život. Čo študuješ?
Študujem Masmediálnu a marketingovú komunikáciu na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Som v piatom ročníku, diplomovka, štátnice, na všetko sa veľmi „teším“ (smiech).
V jednom zo svojich stand-upov si spomínala, že študuješ na filozofickej fakulte. Prečo sa to zmenilo?
Študovala som andragogiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, lenže nám neakreditovali magisterský stupeň štúdia. Po bakalárovi som mala rok pauzu, a tak som rozmýšľala čo ďalej, aj napriek tomu, že ma andragogika bavila. Vyskúšala som Masmediálnu a marketingovú komunikáciu, a tak som tam aj ostala.
Čo si robila počas tej ročnej pauzy?
Hľadala som sa. Bola to existenčná kríza, nevedela som, ktorým smerom, ako a čo ďalej. Nechcela som pracovať, lebo by ma asi ani nikde nezobrali, nemala som žiadnu prax ani nič. Potom ma môj bývalý frajer donútil ísť robiť do call centra, keď už nič, tak aby som si aspoň disciplínu vypestovala. Tak som tam išla, na pohovore bolo pár rómov a ja, no oni, keď zistili akú majú dostať výplatu, tak odišli a ostala som ja. Nastúpila som na post call centrovej ženy alebo ako by som to nazvala (smiech). Mala som kolegu bez ucha, čo bolo veľmi vtipné. Ale nebolo to v poho, ja nie som človek, ktorý tlačí na pílu a v call centre musíš tlačiť na pílu, keď chceš niekomu niečo oznámiť, čo ho vôbec nezaujíma. Po štyroch dňoch som to nevydržala a cestou domov z práce som si povedala, že tam už nevstúpim. Ako som tak išla tak som našla inzerát, že hľadajú predavačku do sexshopu, tak som začala robiť tam a vydržala som tam asi dva dni (smiech). To bola moja kariéra. Ale prečo iba dva dni, to vám nepoviem.
Ako sa ti páči aktuálny odbor? Dá sa povedať, že v tejto brandži už pracuješ. Baví ťa aj samotné štúdium alebo skôr prax?
Tú prax robím, čiže ma baví a myslím si, že tento odbor je teraz veľmi aktuálny. Som veľmi spokojná so svojou školou, ale nie som spokojná so svojim prístupom, ktorý je veľakrát nezodpovedný. Nemám na to toľko času, koľko by som chcela mať, ale to štúdium dá človeku veľa. To je tak vo všetkom, keď niečo chceš tak to ide, keď to nechceš tak to nejde.
„Stretávam veľké množstvo hlúpych a naivných ľudí. Hlavne čo sa týka mladších ročníkov, ale ja som bola v puberte rovnako naivná a hlúpa.“
Tvojím začiatkom na humornej scéne boli stand-upy. Ako si sa k nim dostala?
Účinkovala som v Bielom divadle, kde som hrala v jednej scéne hlúpu blondínu. Následne mi kamarátka povedala, aby som išla vyskúšať stand-up, kde by som vystúpila s niečím podobným. Ja na to, že dobre idem sa pozrieť, aj som si niečo nacvičila, ale nebolo to tak, že by som to úplne chcela. Ona povedala: „A teraz prichádza Eva.“ Ja že: „No okej, teraz to musím dať.“ A vtedy to začalo.
Pôvodne som sa chcel opýtať, čo ťa motivovalo, ale asi to bolo skôr donútenie.
Nebolo to úplne donútenie, skôr to bolo také nečakané. Bola som pripravená, ale musela som byť do toho „dopushovaná“.
Odkiaľ si brala inšpiráciu?
Z každodenného života. Stretávam veľké množstvo hlúpych a naivných ľudí. Hlavne čo sa týka mladších ročníkov, ale ja som bola v puberte rovnako naivná a hlúpa.
Čo ťa priviedlo k tomu, aby si začala robiť virálne videá?
To bolo také náhodné. Robili sme s priateľmi jednu reláciu, takú haluz, iba medzi sebou. Išla som do Portugalska, kde som kamarátom nahrala prvé Sexi a v pohode, poslala im to a zavesila som to aj na svoju fanpage, že uvidím, čo sa stane.
Čiže to bolo niečo interné, čo vyšlo na verejnosť.
Presne tak. Nebol to môj zámer, stať sa niekým, bolo to úplne spontánne.
Tvojím najznámejším videom sú Kuny. Ako prišiel nápad urobiť tento virál?
Išli sme autom do Chorvátska a zrazu mi napadlo, že kuny-kuny, čo muselo napadnúť každého, kto išiel do Chorvátska. Zjavne to však nikto nezdokumentoval, a tak som to spravila ja a dala som to do takej zúfalej polohy.
“Je to príjemné a milé, keď ťa niekto zastaví a vieš, že to čo robíš sa zdá ako haluz pre niekoho iného.“
Následkom tohto videa začala tvoja popularita stúpať a do svojej talkshow si ťa pozval Jan Kraus. Aký to bol pocit? Predsalen si Kraus nepozve do svojej relácie hocikoho.
Veľmi som sa tešila a bola som prekvapená a rada, že ho spoznám naživo, lebo je to veľmi fajn človek.
Prečo ťa pozval do svojej show?
Volali mi z produkcie, že ich moje video pobavilo a chceli by ma mať ako hosťa. Samotný Kraus ma veľakrát pochválil a bola som z toho taká, že: „Wau, super, dala som to.“ Že som to uhrala, aj keď nie som herečka a uveril mi to.
Si spokojná s videom, ktoré si natočila v jeho relácii?
Na to, aký som mala stres a vôbec som nevedela, čo idem spraviť, tak áno. Hovorila som si, že to bude trapas na sto honov.
Ako hodnotíš tvoje pôsobenie u Krausa? Ako si sa tam cítila?
Bola som veľmi nervózna, lebo tam bolo tristo či štyristo ľudí a ja som veľmi dlho pred ľuďmi nerobila a teraz akože Kraus, akože kamera a všetko naraz.
Aktuálne si jednou z najznámejších zabávačov na Slovensku, najmä medzi mladými ľuďmi. Je veľký rozdiel medzi tým, keď si nebola taká známa a súčasnosťou?
Keď som robila stand-upy, tak ma ľudia spoznávali tiež, ale bolo to také uzavreté a iba v Bratislave. Teraz je toho viac, ale je to príjemné a milé, keď ťa niekto zastaví a vieš, že to čo robíš sa zdá ako haluz pre niekoho iného. Je to taký pocit zadosťučinenia.
Ako to vnímajú tvoji priatelia a blízki?
Tešia sa, prajú mi, ale už im nerozprávam, čo je nové, lebo vždy je niečo nové, stále sa niečo deje. Keď im niečo poviem tak iba ako „by the way“.
Hovorí sa, že JOJ-ka s tebou pripravuje nejaký formát. Čo je na tom pravdy?
Natočili sme pilot, ktorý je nevysielací, už som ho videla, ale je to všetko ešte v štádiu riešenia a nie je nič isté.
Môžeš sa k tomu vyjadrovať?
V podstate sa nemám k čomu.
Ani k tomu, o čom to bude?
Je to zvláštny formát, ale nebavme sa o tom. Uvidíme, keď to bude, čo dúfam, že to bude, tak potom.
Nemáš z toho obavy?
Z čoho?
Ako to vypáli a či to bude úspešné.
Je zbytočné mať strach. Keď to príde a nebude to dobré, tak to nepôjde, keď to bude dobré, tak to pôjde.
Nerobíš si z toho ťažkú hlavu.
Nie. Je to pre mňa veľká príležitosť, veľmi sa teším a bola by som rada, keby to bolo úspešné. Na druhej strane mám stále svoje nápady, mám svoj telefón, takže sa budem môcť stále realizovať. Bolo by však fajn, keby to vyšlo. Je to kvalitnejšie, keď je tam kameraman, dramaturg, režisér, ktorí to vedia učesať a ja, ktorá si píšem texty. Bolo by dobré pracovať v tíme raz za čas a nie len ja sama.
“ Je to kvalitnejšie, keď je tam kameraman, dramaturg, režisér, ktorí to vedia učesať a ja, ktorá si píšem texty.”
O médiách vieme, že sú zradné. Nebojíš sa toho, že by ťa mohli umelecky zabiť?
Nemyslím si, že som úplne v tých médiách. Niečo som mala, riešila, ale musíš intuitívne cítiť, čo je správne. Keď cítiš, že je niečo správne, tak ideš do toho a je ti jedno, čo sa stane, lebo vieš, že to je tvoje rozhodnutie. Ja sa do tých médií netlačím sama, je to pre mňa príležitosť, a keď nie, tak sa nezbláznim, ale je to také vratké.
Peniaze hýbu svetom. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo si do JOJ-ky išla?
Nie.
Nebola to veľká ponuka?
Nie. Vieš o čo išlo? My sme sa začali baviť a mne sa ten nápad zapáčil. Páči sa mi to, čo sme vytvorili, a preto som tam išla. Pre mňa je to aj herecká výzva. Ja nie som herečka, takže pre mňa je veľká skúsenosť byť niekým, kto hrať vie, vytvoriť niečo, kde budem robiť niečo herecké. Ale nie je to závratná suma. Určite niektorí herci, ktorí sú v poho, tak na tom dosť zarábajú, ale ja do tej kategórie nepatrím. Myslím si, že to je tá posledná vec, kvôli ktorej by som tam išla (smiech).
“Ja sa do tých médií netlačím sama, je to pre mňa príležitosť, a keď nie, tak sa nezbláznim, ale je to také vratké.“
Hovorí sa, že každá sláva trvá 15 minút. Si s tým stotožnená alebo to nepripúšťaš a chceš byť slávna, respektíve známa na slovenské pomery, celý život?
Chcem. Chcem robiť to, čo ma baví. To, že ma ľudia poznajú je príjemné, ale neviem presne uchopiť, čo to znamená, byť slávny. Samozrejme, keď vyšli Kuny tak to bol boom, ale ten už teraz utícha, ale je to okej. Pre mňa je hlavné dostávať zo seba to, čo sa mi chce dostávať. To je tá podstata a neriešim. Ľudia hovoria: „Noooo a sa ohráš a hento a tamto…“ A ja že: „Dobre, keď sa to stane, tak sa to stane. Chvíľu si oddýchnem a budem ticho.“ Vieš, keď niečo tvoríš, je jasné, že sa to v istom leveli zastaví, lebo to už nejde. Ale potom môže zase niečo prísť, ak to tak cítiš.
Nebudeš tlačiť na pílu, keď príde tzv. „syndróm vyhorenia“, čo sa u hercov stáva.
Aj mne sa to stáva.
Ale u hercov sa stane to, že keď to príde, tak už zo seba nedajú nič, sú stále takí istí.
Ale to je niečo iné, oni stvárňujú niečo, čo niekto iný vytvoril. Podľa mňa to mám ťažšie, lebo si všetko pripravujem sama. Mám pocit, že mám „syndróm vyhorenia“ dosť často, lebo keď to pumpujem, sama cítim že: „Ty kokos, toto nie je ono.“ A vtedy si poviem: „Dobre Evelyn, troška tíško buď. Sadkaj si, nenatáčame nič.“
To je dobré, že vieš odhadnúť kedy dosť, toto nie a netreba tlačiť na pílu.
Nie vždy. Niekedy si nemyslím, že tlačím na pílu a nie sú to veľmi dobré veci a niekedy je to naopak, je to individuálne. Napríklad toto, čo som doteraz robila, ma už baví menej a chcem ísť do inej roviny. Robiť dlhšie veci, aby to malo dlhší príbeh. Teraz cítim, že toto by som chcela, lebo isté veci sa až tak nenapĺňajú, a potom nemôžu byť také kvalitné.
Ako vnímaš negatívne komentáre pod tvojimi videami?
Závisí od toho, o čom sú. Stále hovorím, že ak sú to nadávky typu „Ty ku*va.“, „Ty pi*a trápna.“ tak si človek povie, že: „Tak toto je teda kritika, ktorá ma „určite“ niekam posunie.“ A potom sú tam komentáre, ktoré ťa zamrzia, že prečo sú niektorí ľudia takí zlí. Včera mi prišla taká správa: „Vieš čo, zabi sa a drž už konečne tú svoju hubu,“ a takéto veci. To sa mi nezdá pekné zo základného etického hľadiska. Ja som človek, ktorý by to v živote nikomu nepovedal, nech si o tebe myslím, že si akýkoľvek je*nutý. Vážne som sa čudovala, že môžu byť ľudia takí zlí. Nahnevá ma to, napríklad minulý týždeň sa mi stalo, že ma chcel niekto zabiť, to mi prišlo ako vrchol a s tým som sa musela podeliť aj s ostatnými, akože ľudia „c`mon“. Ja som si asi žila v takej bublinke, že: „Svet je krásne miesto a jednorožce grcajú dúhu.“ Ale už to teraz neriešim a ani tie komentáre nečítam, lebo tí ľudia, ktorí pre mňa niečo znamenajú aj z brandže, to ocenili a to je pre mňa smerodajné.
V súkromí si tiež taká bláznivá ako pred kamerou?
Niekedy som a niekedy nie, podľa toho, ako sa mi chce a ako sa ráno zobudím. Keď mám chuť sa predvádzať, tak sa budem predvádzať. Je to o tom, že niekedy sa ti nechce baviť ľudí, niekedy chceš byť zabavený ty. Niekedy chceš byť len ticho a vnímať. Teraz ma ľudia vnímajú ako niekoho vtipného a hovoria: „Pobav ma, pobav ma!“, ale ja nie som cvičená opica. Som normálny človek, ktorý si chce vypiť kávu a posedieť.
Ako tvoj priateľ znáša tvoju povahu? Je tolerantný?
Je, my sa dosť vyrovnávame. Ja som niekedy viac excentrická, temperamentná a on je viac pokojný. My sa tak dopĺňame, čo je dobré, takže tam nevznikajú nejaké brutality. (smiech)
„Veľmi by som si chcela zahrať v nejakom filme, aj keď len študentskom, to ma veľmi baví.“
Priblíž našim čitateľom štyri charaktery, ktoré môžu sledovať v tvojich videách.
Všetko to vzniklo veľmi spontánne, nikdy nemám plán. Sexi a v pohode vzniklo s kamarátmi ako reportáže. V lete sme sa chodili kúpať na Vajnory o dvanástej v noci, lebo tam už nik nebol. Vždy o jedenástej: „Čo ideme?“ „Aaaa poďme sa kúpať na Vajnory.“ Zobrali sme nafukovačky a tam nič, polnoc, tma a my sme sa tam hrali na moderátorky. Tým chcem ukázať to, že pre mňa sú správy obsahovo niekedy veľmi prázdne a hlavne je tam tá intonácia, ktorá mňa veľmi baví. Ďalší podtext je ten, že sú tam úplné pi*oviny v tých správach. Však to vidíte sami, najskôr vražda, a potom že sa narodila žirafa v Bratislavskej ZOO. Gitka je žena z ľudu. Ja som z Oravy a s kamošmi sme rozprávali takýmto štýlom, to sú tie babské reči, čo počuješ na úrade práce. Len som to dala do východniarskeho akcentu, pretože sa mi veľmi páči. Chcela som niečo autentické, čo vidím okolo seba, tie echt ženičky. Žizel mi napadla… keď ideš do Auparku, to ti proste musí napadnúť takýto typ postavy (smiech). Ona je taká veľmi pritiahnutá za vlasy, ale poznám aj takých ľudí. To je taký typ, čo ťa naserie, lebo ona je taká hlúpa, že máš chuť jej dať facku. No a Evelyn, tá nie je ani taká hlúpa, ako je naivná. Nie je ako Žizel, že by si jej hneď drbol, ona je taká že: „Poď sem, tu si sadkaj, daj si čajík a buď hlavne ticho.“
Máš nejaký reálne dosiahnuteľný sen?
Veľmi by som si chcela zahrať v nejakom filme, aj keď len študentskom, to ma veľmi baví. Síce sa hanbím pred ľuďmi a kamerami, ale to by som veľmi chcela.
Foto: Natália Jakubcová
