Aké predmety učíte a čo je podľa vás ich prínosom pre vzdelanie študentov?
Základy psychológie a psychológiu reklamy. Prínos predmetov ani nie je v ich obsahu, ale v stretnutí dvoch originálnych, živých a jedinečných bytostí: učiteľa a študenta. Ak sú nastavení na to, aby si niečo navzájom dali i vzali, tak sú si spoločným prínosom. Učenie nie je mechanická činnosť, je to akt tvorenia.
Zmenil sa váš pohľad na médiá odvtedy ako učíte aj masmediálcov?
Pohľad na médiá sa mi asi nezmenil, ale viac sa zamýšľam nad prácou redaktorov. Predstavujem si, že aj vy budete raz žurnalisti. Pokúšam sa urobiť niečo, aby ste sa nestali ideologickými fanatikmi s klapkami na očiach, či nástrojom propagandy, presstitútmi, ktorí sa nechajú kúpiť za pár grošov navyše a za možnosť, aby sa chvíľu ocitli na výslní mediálneho sveta.
Zažili ste počas svojho pôsobenia na UCM niečo kuriózne, napríklad zo strany študentov?
Azda len to, že som sa na UCM vrátil učiť po takmer 20 rokoch, čo som tu rok pôsobil. Jedna taká kuriózna vec sa mi stala pred viacerými rokmi na inej škole. Študentom som zapisoval známky z písomky, a keď mal niekto zlú známku ponúkol som mu možnosť opravy. Takúto ponuku opravy som dal aj jednej atraktívnej študentke, ktorá sa na chvíľu zamyslela a potom sa s úsmevom opýtala: „A čo za to?“ Chvíľu som na ňu prekvapene pozeral a potom som sa usmial a odpovedal: „Nič, len Vás znovu vyskúšam z toho, čo sa doučíte.“ A ona odvetila: „Tak to potom nie.“
“Prínos predmetov hádam ani nie je v ich obsahu, ale v stretnutí dvoch originálnych, živých a jedinečných bytostí: učiteľa a študenta.”
Ste nielen pedagógom, ale aj psychológom a terapeutom. Pomáhajú vám nadobudnuté skúsenosti v práci so študentmi?
Všetko nám k niečomu pomáha. Študentov vnímam ako bytosti, ktoré sa slobodne a samy od seba rozhodli kadiaľ kráčať vo svojom živote. Pokladám ich rozhodnutie za kompetentné a ich osobnosti za toľko zrelé, že ich rozhodnutiu plne dôverujem. V takom prípade, ja učiteľ, som len prirodzená zastávka na ich ceste. Učenie je výlučne individuálny osobný proces, ktorý sa inak odohráva vo vnútri každého študenta. Učiteľ nemôže nikoho nič naučiť. Ale môže byť studňou, z ktorej študent môže čerpať, ak sa tak rozhodne a ak je na to pripravený. Preto ja so študentmi nepracujem. Ale oni môžu a musia pracovať so mnou.
Na stránke sme.sk sú vaše vyjadrenia použité na objasnenie problému spoločnosť verzus homosexualita. Na jednej strane píšu, že ste veriaci, ale na druhej strane vaše vyjadrenia homosexuálov skôr obhajujú. Aký je teda váš definitívny postoj a pohľad na referendum?
Veriaci je presvedčený, že všetko stvoril Boh a bez jeho vôle sa nemôže nič diať. Z toho logicky vyplýva, že stvoril aj homosexualitu. Keďže televíziu nepozerám už tri a pol roka, nepočúvam rozhlas a ani nečítam mainstreamovú tlač, viem o dianí ohľadne vami spomínaného referenda len okrajovo z internetu. Ak by som sa mal nad tým zamyslieť, odpovedal by som, že chyba je na obidvoch stranách. Časť homosexuálov provokatívne a kultúrne necitlivo prejavuje svoju identitu ako napríklad na Gay pride. To prirodzene vyvoláva u značnej časti ľudí zdieľajúcich tradičné hodnoty odmietanie, ale aj obavy a neistotu. Problém GLBT iniciatív je aj to, že sa snažia násilne, nátlakovo presadiť svoje záujmy. Ani cirkev, či Aliancia pre rodinu by nemala robiť nátlak na GLBT komunitu, napríklad v podobe onoho referenda, pretože aj tento nátlak povedie k eskalácii násilia a destabilite. Dosiahnu presný opak toho, po čom túžia. Zrovnoprávnenie homosexuálov v spoločnosti by mala byť dlhodobá stratégia politikov, občianskych združení, intelektuálov či cirkvi.
Počas prednášok, ktoré sme s vami mali, ste najčastejšie hovorili o správnej výchove dieťaťa a rôznych témach o rodine. Vychádzate pri tom z praxe alebo len teórie?
Ľudia často podceňujú teóriu a preceňujú prax.Teóriou sa naše veľkolepé myšlienky stávajú až vtedy, keď ich vedci stonásobne či tisícnásobne overia v praxi. Tí, čo tvrdia, že ich teória nezaujíma, lebo oni získavajú poznatky z praxe, sú teda naivní podvodníci. Bolo by od nás laických šoférov hlúpe radiť automechanikovi ako má opraviť naše pokazené auto, no o to hlúpejšie je myslieť si, že laický rodič (bez pedagogicko-psychologického vysokoškolského vzdelania) rozumie osobnosti dieťaťa a procesom jeho rozvoja lepšie ako vysokoškolsky vzdelaný pedagogický psychológ. Ak sa teda pýtate na to, či som vo svojich prednáškach vychádzal len z teoretických poznatkov prevzatých od iných praktických odborníkov a výskumníkov, tak odpovedám, že samozrejme nie. Celý svoj život študujem nielen praktické poznatky iných odborníkov, ale si aj sám tieto poznatky overujem v praxi.
“Nútime žiakov, študentov učiť sa to, čo ich nebaví, vtedy keď na to nemajú chuť, čo nepotrebujú k svojmu aktuálnemu životu…”
Ako psychológ sa zameriavate aj na zlepšovanie vzdelávania a uplatňovanie psychológie do tohto procesu. Čo osobne by ste v našom školstve zmenili?
Základný problém slovenského školstva, ale aj západného modelu vzdelávania je, že je neprirodzené. Celý systém vzdelávania sa deje v protiklade s ľudskou prirodzenosťou. Pedagogická veda rieši marginálne otázky ako sú digitalizácia, motivácia, demokratizácia, gramotnosť, kurikurálna reforma, a nevšímame si to hlavné. Napríklad žiakov a študentov nútime fungovať v rozpore so svojimi biorytmami. Vstávame, nie keď sa náš organizmus úplne zregeneruje a zobudí sa sám, ale na budík, lebo je čas začiatku vyučovania. Sedieť strnulo celé hodiny na nepohodlných stoličkách, počúvať učiteľov, aj keď myseľ študenta sa prirodzene túla kdesi inde, je v rozpore s prirodzenými potrebami nášho tela. Nútime žiakov, študentov učiť sa to, čo ich nebaví, vtedy keď na to nemajú chuť, čo nepotrebujú k svojmu aktuálnemu životu, v rozpore s ich prirodzenými potrebami, tela, duše, osobnosti, citov, nadania. To vyvoláva u študentov odpor, vnútorný konflikt, napätie, stres, frustráciu a to ničí, patologizuje naše zdravie, vzťahy, osobnosť, dušu.
Pôsobíte okrem výučby na FMK aj na iných fakultách?
Pôsobím aj na Žilinskej univerzite. Je to zaujímavá skúsenosť. Študenti sú tam iní, ako v Trnave či v Bratislave. Asi to prostredie hôr, lazov, drsnej prírody a vzdialenosti od spupnej Bratislavy, plnej stresu a hlúpeho presvedčenia o svojej výnimočnosti, spôsobilo, že u väčšiny tamojších študentov sa ešte stále prejavuje akási panenská bázeň hľadajúceho. S pokorou prichádza na vrchol hory, aby oslovil božstvá tam žijúce s nádejou, že mu pomôžu ukázať správnu cestu, aby nezablúdil a našiel to, po čom túži jeho duša.
Čo vás priviedlo k štúdiu psychológie?
Pán Boh vie, čo to bolo? Môžem sa o tom len čosi domnievať. Niektoré naše motívy poznáme, o mnohých ani netušíme. Možno to bolo to, že „veci sa proste dejú samé od seba“. Sú veci, ktorých príčinu je dobré poznať, a veci, u ktorých je to zbytočné a možno aj škodlivé. Je to ako pri sexe, všetko je krásne, pokiaľ nezačnete premýšľať.
Okrem výučby sa venujete rôznym výskumným projektom. Pracujete momentálne na niečom zaujímavom?
Som súčasťou výskumného projektu prof. Gálika, ktorý interdisciplinárne skúma kyberpriestor. Mojou úlohou je skúmať ho z pohľadu psychológie. Odhalili sme zaujímavé súvislosti a skutočnosti skryte existujúce v kyberpriestore a kyber realite. Okrem toho kontinuálne, celým svojim životom, vediem svoje súkromné individuálne výskumné projekty. Skúmam podstatu života, človeka, spoločnosti, vzdelávanie, výchovu, spiritualitu, svet mimozmyslovej reality, fenomén sexuality a množstvo javov, ktoré s uvedeným súvisia.
Čomu sa venujete vo vašom voľnom čase?
Pre mňa je celý život voľný a slobodný čas, ktorý sa snažím napĺňať tým, čo ma baví a zmysluplne napĺňa. V poslednej dobe ma magicky priťahuje India, Nepál a starodávna himalájska tibetská krajina Ladakh. Už pred vyše tromi rokmi som sa zbavil televízie, ktorá ma okrádala o čas a robila pasívnym, čomu som dodnes veľmi rád. Internetu som sa ešte nezbavil, čo asi nie je ideálny stav, ale pomáha byť v sociálnej interakcii s ľuďmi, a pritom byť vo svojom pokoji doma, alebo kdesi v Indii.
Silvester Sawicki študoval psychológiu na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je pedagógom na FMK UCM v Trnave a zároveň aj na Žilinskej univerzite. Vyučuje predmety Základy psychológie a Psychológiu reklamy. Okrem role pedagóga pôsobí ako terapeut a podieľa sa na výskume kyberpriestoru z pohľadu psychológie. Nemá rád materializmus spojený so spupným individualizmom, ktorý je podľa neho charakteristický pre dnešnú dobu. Svoj život si vie najlepšie predstaviť v duchovných krajinách ako je India.
