Tradičné „googlenie“ ustupuje a mladí radšej otvárajú sociálnu sieť TikTok. Stane sa z neho nový zdroj informácií?
Aplikácia TikTok má vo svojom repertoári videá tancujúcich ľudí, vtipných zvieratiek alebo aj trendových „memečiek“. Patrí čínskej internetovej spoločnosti ByteDance, ktorú riadi vláda.
Nový zdroj informácií
To, že mladí otvárajú aplikáciu s cieľom hľadania informácií priznal aj viceprezident pre vyhľadávaciu sieť Google Prabhakar Raghavan. Na konferencii v júli 2022 potvrdil, že zhruba 40% mladých ľudí sa skôr obráti na TikTok, ak chcú tipy na dobrý obed, než na konkurenčné Google Maps.
Podľa denníka The New York Times bádanie po informáciách na sociálnej sieti je len prirodzeným vývojom digitálneho vyhľadávania. Pokiaľ ľudia chcú produkty, obrátia sa na Amazon. Ak chcú spoznať najnovšie trendy, otvoria Instagram. Keď chcú nájsť rýchle odpovede, otvoria TikTok.
Podľa doktorky Škripcovej, ktorá sa okrem iného v rámci svojej odbornej činnosti zameriava aj na trendy v médiách, je algoritmus ako stvorený pre špecifické vyhľadávanie informácií. Podľa nej ľahko zaujme mladých.
„Mladú generáciu ľudí zaujímajú konkrétne, nie všeobecné informácie. Ak idem niečo nájsť cez Google, tak väčšinou mi to ukáže 20 tisíc rôznych odkazov. Pre moje vyhľadávanie nemusia byť relevantné, i keď pre tému sú a dodávajú jej kontext. Avšak tiktokový algoritmus mi ukáže len tie témy, o ktoré sa aktívne zaujímam, aj za cenu informačného skreslenia,“ tvrdí.
Sociálna sieť nepodporuje otváranie zdrojov v iných aplikáciách alebo platformách. Dôsledkom čoho je náročné overiť si fakty. Ľudia majú vo zvyku otvárať komentáre pod videom a overovať si prostredníctvom nich obsah.
Pôda na šírenie dezinformácií
Spomínané faktory ľahko vytvárajú pôdu na šírenie dezinformácií, čím je TikTok neslávne známy. Po vypuknutí pandémie sa systematicky objavovali nepravdy spojené s očkovaním alebo samotným vírusom. Podľa investigatívnej analýzy iniciovanej nástrojom NewsGuard vyplýva, že v roku 2021 aplikácia vystavila nových užívateľov dezinformáciám o pandémii do deviatich minút od začiatku prezerania.
Video a audio formáty patria medzi najťažšie kontrolovateľný obsah v porovnaní napríklad s textovými príspevkami.
Hoaxy sa mierne líšili, ale podstata bola vo všetkých rovnaká. Spochybňovanie účinkov vakcín proti ochoreniu alebo zľahčovanie príznakov. Týkali sa aj vytvárania konšpiračných teórií o vzniku vírusu, alebo aj rôznych neoverených postupov, ako utlmiť symptómy.
Po snahe NewsGuard kontaktovať a objasniť, prečo TikTok dovoľuje roznášanie klamstiev a absentuje moderovanie či koordinácia obsahu, sme sa dočkali neúplnej odpovede. Proti šíreniu dezinformácií TikTok zriadil podpornú stránku. Tá sa zobrazí na spodnej časti videa, kde sa po kliknutí ukážu overené informácie.
Nepravdivé správy zaplavili aplikáciu aj v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu. Miliarde používateľov celosvetovo algoritmus ukazoval násobne viac vojnového obsahu než na iných sociálnych sieťach. Podľa britského denníka The Times videá s hashtagom #ukrainewar na TikToku zaznamenali skoro 500 miliónov videní.
Musíme vedieť ako rozlíšiť problematický obsah a ako sa voči nemu obrniť. Škripcová radí nasledovné: „Ľudia si potrebujú rozširovať vlastnú mediálnu gramotnosť a aktívne sa učiť kritickému rozmýšľaniu. Musia kriticky zvážiť, čo pozerájú, kde to pozerájú, odkiaľ to čítajú a aké zdroje používajú. Nemôžeme sa tváriť, že tie témy sa nás netýkajú a nešíriť ďalej informácie, ktoré nemáme overené.“
Zároveň dodáva, že spomínanými pravidlami by sme sa mali riadiť všetci bez ohľadu na vek. Ako ukážkový prípad uviedla začiatok vojny na Ukrajine. TikTok bol plný videí z vojnových filmov a digitálnych hier. Tie mali podľa autorov ukazovať aktuálnu situáciu.
Problematický algoritmus aplikácie
Dezinformácie sa hromadia na „For You“ stránke, kde sa obsah prispôsobuje v minulosti zdieľaným, dopozeraným a „osrdiečkovaným“ videám. Po zhliadnutí jedného videa s mylnými informáciami je veľmi pravdepodobné, že sa nahromadia aj ďalšie.
Denník The New York Times poukazuje aj na určitú náročnosť pri odstraňovaní problematických videí. Medzi dôvody patrí globálnosť aplikácie. Obsah sa šíri veľmi rýchlo a je v rôznych jazykových mutáciách. V tom spočíva aj zložitosť sledovania dezinformácií a moderovania obsahu. Video a audio formáty patria medzi najťažšie kontrolovateľný obsah v porovnaní napríklad s textovými príspevkami.
Mladí pri vyhľadávaní na TikToku nadobúdajú pocit exkluzivity.
Reporty a rozhodnutia o odstraňovaní dezinformácií publikované od materskej spoločnosti ByteDance vzbudzujú u publika nedôveru. Navonok aktívne bojujú proti nepravdivým správam v podobe blokovania problematických tagov, účtov a deepfake príspevkov. Spomínané body sa ale dajú v digitálnom prostredí aplikácie jednoducho obísť.
Podľa Škripcovej mladí pri vyhľadávaní na TikToku nadobúdajú pocit exkluzivity. Týka sa to najmä obsahu, ktorý sa napríklad z etických alebo morálnych dôvodov v médiách neukáže.
„Ak si s kamošom alebo kamoškou preposielate videá, veľakrát vám TikTok môže ukázať, že obsah bol vymazaný. Ale to sa stane až po určitej dobe. Keď ľudia chcú vidieť video z tragédie alebo iné informácie, zobrazia sa im, pretože algoritmus ich stiahne až po určitej dobe,“ dodáva.
Výskumníci veria, že dezinformácie budú prekvitať do chvíle, kým sa dáta o pôvode videí nezverejnia. TikTok by tiež mal umožniť náhľad do fungovania svojho algoritmu. V prípade konkurenčných sociálnych sietí Twitter a Facebook funguje aspoň čiastočná transparentnosť.
Prijímanie nepravdivých informácií vieme ovplyvniť na individuálnej úrovni. Škripcová vníma mladých ľudí ako mierne náchylnejších uveriť dezinformáciám.
„Mediálna výchova na školách nastupuje príliš neskoro a rodičia, ktorí by mali zasiahnuť, nezasiahnu a ani nevedia ako. Rodičia musia zasahovať. Mediálna výchova musí byť prítomná a musíme sa s mladými o tom rozprávať. Iná cesta z toho nevedie,“ hovorí.
