Moderátor Tomáš Škarba z Expresu: Práve počas štúdia má človek priestor na chyby a zakopnutia

Skúsenosti v rádiu naberal skôr, ako začal študovať masmediálnu komunikáciu. TOMÁŠ ŠKARBA dodnes využíva vedomosti, ktoré na FMK nadobudol. Netrúfa si povedať, čo by rád na škole zmenil, ale jednoznačne vie, v čom je dobrá a čo ho dokázala naučiť.

Pamätáš sa ešte, čím si chcel byť, keď si bol malý chlapec?

Určite som chcel byť kozmonautom, ale u starkej som sa ako dieťa často hrával aj „na rádio“.

Čo ťa viedlo k tomu stať sa moderátorom/redaktorom?

Rádio ako také ma fascinovalo od detstva. Vo svojich pubertálnych časoch som si určite nepredstavoval, že by som mohol pôsobiť v spravodajstve, ale predpokladám, že taký tínedžer ani neexistuje. Na prvý pohovor do regionálneho Rádia HITFM v Partizánskom som sa prihlásil ako 16-ročný. Chcel som moderovať hitparádu alebo vysielať pesničky na želanie, ale pointou je, že ma nezobrali. V Partizánskom v tej dobe pôsobil aj projekt internetového rádia, kde som sa už s chalanmi dohodol bez problémov a raz do týždňa som si tu vysielal s absolútne voľnými rukami, čo mi len napadlo. Po maturite ma už na druhý pokus prijali aj do HITFM, kde som moderoval denný prúdový program.

Absolvoval si Technické a informatické služby na SPŠ v Partizánskom. Počas školy si už jasne vedel, že chceš ísť študovať masmediálnu komunikáciu?

Zvažoval som aj technicky zamerané smery, ale dnes si už nie som istý, či to bola moja túžba, alebo sen mojich rodičov. Najprv som nastúpil na Žilinskú univerzitu, po prvom ročníku som sa však opäť prihlásil na FMK. V tom čase sa rádio sťahovalo z Partizánskeho do Trenčína a cestovať v trojuholníku Partizánske – Trenčín – Trnava sa mi javilo byť jednoduchšie. Nakoniec to najjednoduchšie samozrejme nebolo, ale práve v tomto čase som získal najviac skúseností, z ktorých čerpám dodnes.

Súčasní prváci, ale aj starší študenti zvyknú niekedy premýšľať, či táto škola splnila ich očakávania. Prešiel si si aj ty váhavým obdobím?

Premýšľať, samozrejme, treba, na to tu vysoké školy sú. Ak zoberieme do úvahy, že hlavným cieľom vysokoškolského vzdelávania je dostať človeka na pracovný trh, tak mám pocit, že FMK funguje. Je to však druh vzdelania, ktorý je všeobecnejší a predstava, že všetci absolventi sa môžu na slovenskom trhu zamestnať v médiách, je trochu mimo. Mám veľa kolegov, ktorí študovali úplne iné odvetvia a v rádiu sa uplatnili vynikajúco. Koniec koncov, keď je v redakcii viac odborníkov na rôzne témy, môže vás to ako celok iba posunúť dopredu. Čo sa týka predmetov na FMK, pri práci v spravodajstve často čerpám napríklad aj z ústavného práva. V čase štúdia som o ňom aj zapochyboval, že na čo mi vlastne kedy bude. Niečo sa na mňa nalepilo aj na filozofii a neskôr si človek uvedomí, že vás osobnostne posúvajú aj teoretické informácie, ktoré sú od praxe na míle vzdialené. Dnes oceňujem aj prednášky s vyučujúcimi, s ktorými som absolútne nesúhlasil a dodnes nesúhlasím, ale presne o tomto je svet. Ak si niekto myslí niečo iné než ja, nezrúti sa mi.

Čím ďalej, tým viac sa stále dáva väčší dôraz na prax popri škole. Možností majú študenti naozaj veľa. Ako si využil spôsoby nadobudnúť prax počas štúdia ty?

Ťažko povedať, keďže ja som na to išiel z opačného konca. Najprv som sa zamestnal v rádiu a potom som išiel študovať. Úprimne si nemyslím, že niekomu pomôže iba dvojtýždňová alebo týždňová stáž v akejkoľvek redakcii. Ak to ale spojíte s predchádzajúcou praxou, aspoň v študentskom časopise alebo rádiu, aj samotná stáž môže nabrať iné rozmery. Z pohľadu rozhlasu je obrovská škoda, že súkromné regionálne rádiá už prakticky nedokážu existovať. Práve z regionáliek vzišla absolútna väčšina ľudí, ktorých dnes v praxi poznám. Asi však nemá zmysel fňukať a nostalgicky spomínať. Všetci sme nahraditeľní a šikovní ľudia tú boli, sú a budú. Myslím si, že práve počas štúdia má človek priestor na rôzne chyby a zakopnutia. Ak sa niekto začne praxi venovať až po štátniciach a musí sa reálne živiť, platiť účty, plné dane a odvody, už nemá toľko priestoru na experimentovanie.

V rádiu Expres už pôsobíš od decembra 2008. Ako si sa tam dostal?

Do rádia som poslal iba všeobecný e-mail so životopisom, mojimi nahrávkami z regionálnych rádií a zisťoval som, či by si so mnou vedeli predstaviť spoluprácu. Pozvali si ma na pohovor, kde mi povedali, že je to síce fajn, ale som príliš mladý a predstavovali si niekoho o 10 rokov staršieho. Predsa len som však dostal ponuku nezáväzne písať blogy na web, čoho som sa chytil a asi o pol roka som dostal ponuku začať ako moderátor dopravného servisu.

“Čo sa týka predmetov na FMK, pri práci v spravodajstve často čerpám napríklad aj z útavného práva.“

Medzi súčasnými masmediálcami sa určite nájde niekto, kto by chcel raz pracovať v rádiu Expres. Ako vyzerá taký deň spravodajcu?

Záleží to od toho, akú mám službu. Na Exprese funguje spravodajstvo nonstop 24/7, takže ma neobídu ani nočné služby. V tom prípade prídem do práce na 23:00 a končím o 5:00. Ak idem naopak na rannú show, vstávam o 4:20. Niektorí z nás sú tam aj na Vianoce, aj na Silvestra… Väčšinou sa v redakcii dohodneme na mesačnom rozpise služieb a na základe toho si plánujem život. Či už osobný, alebo pracovný.

Čo ti dáva práca v rádiu?

Je to práca, do ktorej chodím rád, živí ma a navyše ma nenudí. Aj keď ma možno desí, že v takomto mladom veku môžem povedať, že niečo robím celý život. Ak teda nepočítame čistenie podošiev v obuvníckych firmách počas strednej školy alebo umývanie riadu v reštaurácii na Work and Travel USA.

Pracoval si v rádiu One a rádiu HITFM. Ako si sa tam dostal a v čom spočívala tvoja práca?

Scenár bol podobný ako neskôr pri Exprese. Poslal som e-mail so svojou ponukou a čakal. V oboch rádiách som vysielal denný program, púšťal pesničky, pripravoval si témy, robil rozhovory…

V čom sú tie rádiá a práca v nich iná ako v Exprese?

Expres bol pre mňa od začiatku trochu šok. Teraz to vyhodnocujem tak, že regionálne rádiá sa pred desiatimi rokmi snažili pôsobiť viac profesionálnejšie a naformátovanejšie, než bolo vhodné. Tieto pravidlá nám podľa mňa neuveriteľne zväzovali ruky a vtedy sa vytratila presne tá pravá atmosféra rádia. Očakával som, že v Exprese to bude ešte prísnejšie, ale opak bol pravdou. Všetko má, samozrejme, svoje hranice, ale keď ľudia dostanú voľné ruky, sú kreatívnejší, viac sa diskutuje a môže vzniknúť práve tá atmosféra, o ktorej som hovoril.

Ako je na tom trh s moderátormi a redaktormi všeobecne do médií alebo rádií?

Náš trh je naozaj malý a súkromné rádiá už neutiahnu obrovské redakcie. Možno sa mýlim, ale mám pocit, že spravodajskú redakciu má v nejakej forme už iba Expres a Lumen. Spravodajstvo vo väčšine rádií funguje na základe výstupov z tlačových agentúr. Prednedávnom som pokrýval plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kde som sa stretol s redakciou BBC, čo bola celá séria ľudí, ktorá sa venovala iba rozhlasu. Náš trh niečo také neutiahne nikdy a jednoducho sa s tým treba zmieriť.

Keď poviem FMK, čo ti ako prvé napadne?

Skladová. Ale navštívil som ju minulý mesiac a teší ma, že celá budova aj interiér prešli modernizáciou.

„Myslím si, že práve počas štúdia má človek priestor na rôzne chyby a zakopnutia.“

Čo by si chcel odkázať aktuálnym študentom?

Ako som už hovoril. Premýšľajte a experimentujte teraz, kým môžete. Po štátniciach bude neskoro a už nebudete mať toľko priestoru robiť niečo, napríklad aj zadarmo.

Ak by bolo v tvojej moci na FMK niečo zmeniť, čo by to bolo?

Už som zo školy nejaký ten rok preč a nemyslím si, že som kompetentný alebo mám právo sa k tomuto vyjadrovať. Ale, samozrejme, vždy je priestor zlepšovať sa.

Môžeš nám prezradiť, aké sú tvoje kariérne plány do budúcnosti?

Plány sú také, že neplánujem. Sám som začínal v internetovom rádiu, prešiel som si regionálkami, cez dopravný servis až som sa dopracoval k spravodajstvu. Keby som to plánoval, tak sa z toho zbláznim. Ďalšiu príležitosť vyhodnotím, keď príde.

Tomáš Škarba (28)

V roku 2012 vyštudoval masmediálnu komunikáciu na FMK UCM v Trnave. Počas štúdia moderoval v rádiu ONE a HITFM. Od roku 2008 je členom rádia Expres, v ktorom pôsobí ako moderátor a redaktor spravodajstva.

Autor: Lenka Hlopková

Foto zdroj: archív T. Škarbu