Väčšina spoločnosti vníma počítačové hry ako formu zábavy, no niektoré z nich umožňujú hráčom lepšie pochopiť aj komplexné spoločenské problémy. Totalitné režimy vyobrazené v digitálnych hrách vás postavia pred rozhodnutia, ktoré vyvolávajú etické dilemy.
Odopieranie základných ľudských práv, cenzúra slobodných médií či propaganda sú nástroje, ktoré používajú autokratické režimy po celom svete. Týmito spôsobmi sa snažia o nastolenie úplnej moci nad spoločenským, politickým a ekonomickým vývojom ich krajín.
O problematickosti týchto režimov sa môžete dozvedieť z médií, no zaujímavý pohľad na ne ponúkajú aj počítačové hry. Keďže herný priemysel každoročne vyprodukuje obrovské množstvo nových hier, vzniklo aj niekoľko, ktoré sa odohrávajú v totalitných režimoch.
V koži diktátora
Vedenie štátu je nesmierne zložitou úlohou, ktorá si od štátnikov vyžaduje porozumenie potrebám občanov a schopnosť plánovania. Na prvý pohľad sa môže zdať, že absolútna moc v rukách jednotlivca alebo malého kolektívu by mohla uľahčiť jeho riadenie, realita je však často iná.
Nástup týchto systémov k moci sme v minulosti mohli vidieť počas ťažkých období. Benito Mussolini, fašistický vodca Talianska počas 2. svetovej vojny, si za symbol zvolil „fasces“ – sekeru obklopenú drevenými prútmi. Znázorňovať má silu v jednote ľudu.
S touto myšlienkou sa pohrávali aj vývojári post-apokalyptickej staviteľskej hry Frostpunk. Po tom, čo celý svet zasiahnu obrovské mrazy, život je možný len málokde. Vašou úlohou je vybudovať mesto, ktoré prežíva iba vďaka teplu z obrovskej uhoľnej pece.
Tvorcom propagandy a šíriteľom hoaxov sa môže hráč stať v kartovej hre Follow me.
Lenže materiály či potrava sú obmedzené a populácia stále narastá. Nemáte na výber – totalita je nevyhnutná. Záleží na vás, či ju vynútite diktatúrou tvrdej ruky mestského štátu alebo náboženským vplyvom, čím sa stanete teokratickým mestom (vláda vykonávaná v mene Boha, nie vždy však priamo duchovenstvom, pozn. red.). V oboch prípadoch však nazeráte na ľudí len ako zdroj práce, ktorý je nevyhnutný pre prežite, uvádza časopis EGM.
Podobne na svojich občanov pozeral aj socializmus, ktorý na Slovensku fungoval od roku 1960. Toto obdobie našej histórie sa snažilo zachytiť slovenské herné štúdio 3DVISION, ktorý vytvoril staviteľskú stratégiu Workers & Resources: Soviet Republic.
V nej sa môžu hráči lepšie zoznámiť s problémami výstavby mesta, keď sú viazaný na plánovanú ekonomiku. Takzvané „päťročnice“ slúžili ako nástroj riadenia hospodárstva socialistických krajín niekdajšieho Sovietskeho zväzu. Boli však vysoko neefektívne.
„Skutočnosť je taká, že stúpenci socializmu zostávajú oddaní tomuto systému, zatiaľ čo odporcovia voči nemu ostávajú skeptickí. Naším cieľom nie je v tomto prípade meniť názory hráčov,“ skonštatoval vývojár hry Peter Adamčík.
Koliesko v stroji totality
Diktatúru netvorí iba jeden líder či hŕstka vysokopostavených štátnikov. Okrem nich ju pomáhajú budovať a udržiavať aj bežní ľudia, ktorí plnia rozkazy svojich nadriadených. A práve o tom je hra The Republia Times z roku 2012.
Stanete sa v nej šéfredaktorom hlavných národných novín fiktívnej krajiny Republia. Tá súperí so susediacim štátom Artozska vo vojenskom konflikte a potrebuje, aby ju jej občania naďalej podporovali. Vašou úlohou bude voliť tie články, ktoré zaujmú čitateľov a zároveň zlepšia povedomie o krajine.
Vzdelavaciu hru Aaronova Dilema si počas vyučovania vyskúšala približne tisíc študentov.
Pomocou tejto hernej mechaniky si môžete vyskúšať, aký bol život v diktatúre. „Toto dystopické, fašistické prostredie sa dobre hodí pre herné mechanizmy, pretože hráčovi môžete povedať – musíš to urobiť,“ povedal pre herný portál VG247 vývojár hry Lucas Pope.
Pokiaľ by ste chceli vzdorovať a zachovať toto médium objektívne, narazíte na problémy. Zvolením nesprávnych článkov, stratíte čitateľov a lojalita k štátu klesne. Pokiaľ neposlúchnete upozornenie hry a nezvýšite tieto hodnoty v nasledujúcich dňoch, vás a vašej rodiny sa zbavia. Jednoducho povedané, prehráte.
Podobný druh hry postupne prerástol aj do prvej komerčne úspešnej hry tohto typu Papers, Please. Ako pracovník hraničného priechodu musíte kontrolovať doklady cestujúcich. Každým dňom sa však pravidlá menia, pričom raz ide o uvoľnenie, inokedy o sprísnenie. Tie sa odvíjajú od udalosti, ktoré sa dejú v hre, napríklad teroristický útok či ukradnuté štátne pečate.
Vývojár v rozhovore opísal aj pocity týchto pracovníkov, pričom hranie hry by ich malo simulovať: „Za deň uvidia tisíce ľudí. Ste skutočný človek, ale z ich pohľadu ste len akási anomália, ktorej sa obávajú. Cítia strach, že urobíte niečo zlé, nedokážu si overiť vašu totožnosť alebo sú naozaj mimoriadne opatrní.“
Na hráčov je preto vyvíjaný stále väčší nátlak, musia kontrolovať čoraz viac dokumentov. Keď pochybia, štát im dá pokutu. To si však nemôžete dovoliť, pretože váš plat tesne pokrýva náklady spojené so stravou, energiami, nájmom či liekmi. Mnoho ráz sa musíte uchýliť k morálne problematickým rozhodnutiam – zatýkaniu nevinných ľudí za odmenu.
Vzdelávanie o režimoch
Diktatúry nepáchajú škody nielen na ekonomike krajiny či medzinárodných vzťahoch, ale aj na jednotlivých občanoch. Tejto téme sa venovali herní dizajnéri a vývojári z platformy Impact Games prostredníctvom vzdelávacieho projektu Gamifactory.
V mobilnej hre Aaronova Dilema hráte za mladého študenta medicíny. Po vypuknutí občianskych nepokojov v jeho vlasti, ktoré vznikli ako odozva na nespokojnosť občanov s autokratickou vládou, musí uvažovať o náročných rozhodnutiach.
„Pri vytváraní tejto hry sme sa zamýšľali aj nad možnosťou, že by Aaron zostal v Sýrii a spolupracoval by s režimom,“ povedal spoluzakladateľ projektu Jakub Žaludko. Tento nápad sa ale do hry nepodarilo dostať.
Na prvý pohľad by sa môže zdať, že absolútna moc v rukách jednotlivca alebo malého kolektívu by mohla uľahčiť jeho riadenie, realita je však často iná.
Platforma poskytuje túto hru zadarmo pre všetkých a zároveň vytvorila ďalšie učebné pomôcky, ktoré môžu učitelia so svojimi žiakmi vyskúšať počas hodiny. Podľa dát túto hru vyskúšalo počas vyučovacej hodiny približne tisíc žiakov.
Každá hra z ich produkcie, či už digitálna alebo papierová, má žiakom základných a stredných škôl sprostredkovať učivo hravou formou. Žaludko ďalej poznamenal, že tvorcom propagandy a šíriteľom hoaxov sa môže hráč stať v ich kartovej hre Follow me. Tá sa zameriava na mediálnu gramotnosť a kritické myslenie.
Počítačové hry dokázateľne zlepšujú zručnosti, akými sú napríklad riešenie problémov, tímová práca či flexibilita. „Predpokladám že mladí ľudia s týmito zručnosťami majú nižšie tendencie uchyľovať sa k nedemokratickým ideovým prúdom,“ uviedol.
