Na chodbách školy sa stretávame so smetnými košmi na triedený odpad. Pri budovách univerzity však kontajnery naň nevidíme. Ako je to možné?
Študentka Klára je ubytovaná v Študentskom domove UCM na Námestí J. Herdu. Keďže na bunkách majú len koše na komunálny odpad, svoje odpadky triedila do tašiek a vyhadzovala na chodbu, kde sú nádoby práve na triedený odpad. Raz ju ale zastavila pani upratovačka a konfrontovala ju, že je to zbytočné vyhadzovať smeti osobitne, keďže nakoniec aj tak všetko zosypávajú do spoločného koša. Von pri internáte sa totiž nenachádzajú kontajnery na triedený odpad.
Klára sa pokúšala o ekologicky zodpovedné správanie. Variant s vynášaním odpadkov do nádob na triedený odpad na chodbe internátu neprichádzal do úvahy, a tak premýšľala, aké sú jej ďalšie možnosti. Napadlo ju využívať kontajnery na separovaný odpad v areáli bytových domov pri budove školy. Považovala to za riešenie na svoj problém, preto s taškami plnými odpadu mierila práve tam. Neskôr ale zistila, že obyvatelia iných miest môžu za odpadovú turistiku zaplatiť pokutu.
UCM je papierovo zelenou univerzitou
Okrem príbehu študentky nás zarazilo aj to, že Univerzita sv. Cyrila a Metoda za rok 2021 a 2022 získala Zelený certifikát, ktorý jej udelila organizácia SEWA „za zabezpečenie ekologickej recyklácie a spracovania elektroodpadu a/alebo prenosných batérií a akumulátorov.“ Kontaktnou osobou tohto projektu bola Viera Polášová, ktorá v súčasnosti už nie je zamestnankyňou UCM. Pre získanie bližších informácii o tom, za akých podmienok nám udelili certifikát, sme sa preto obrátili priamo na spoločnosť SEWA.
Priblížili nám postup, ktorým UCM certifikát nadobudla. Na webovej stránke spoločnosti najskôr vyplnila formulár pre nahlásenie bezplatného odvozu elektroodpadu. Ten môže vyplniť akákoľvek škola, univerzita alebo iné školské zariadenie. „Zelený certifikát udeľujeme každej spoločnosti, ktorá nám počas roka odovzdá elektroodpad,“ uviedla Margita Heklová, senior koordinátor logistiky. Doplnila, že nemajú dôvod skúmať, ako univerzita separuje.
Ako hospodárime s odpadom?
Odpadové hospodárstvo univerzity sa dá rozdeliť na niekoľko častí. Základ tvorí komunálny odpad z jednotlivých objektov UCM. Okrem Trnavy sa nachádzajú aj v Špačinciach a Piešťanoch. Obec vydá všeobecné záväzné nariadenia a univerzita má povinnosť platiť stanovené poplatky. Sadzby sú určené na základe počtu kontajnerov, ktoré sa môžu vyvážať v rôznych intervaloch. Ak máme napríklad na Bučianskej jeden kontajner, platíme za jeden a neskúma sa, či je plný alebo napoly prázdny.
Odvoz a likvidácia triedeného odpadu sa vybavuje samostatne s inými firmami. Zatiaľ máme jeden kontajner na tento druh odpadu na Skladovej v Trnave a v Piešťanoch. Ďalšiu oblasť tvoria špeciálne odpady, ktoré sa v súvislosti s predpismi nemôžu dávať do zmesového. Ide o rôzne chemikálie či elektroniku.
Rádioaktívne materiály vznikajúce na fakulte prírodných vied v Špačinciach tvoria osobitnú kategóriu. Približne raz za štvrťrok príde špecializovaná firma a odoberie tento druh odpadu. Rovnako aj použité tonery sa nevyhadzujú, ale príde si ich zobrať firma, ktorá niektoré časti recykluje a znova použije.
Čokoľvek naviac v rámci separovania by sme chceli, nezníži to poplatok za komunálny odpad. „Podľa informácií, ktorými disponujeme, zvoz triedené odpadu skončí na tom istom mieste ako komunálny,“ hovorí Roman Mareš, vedúci oddelenia hospodárskych činností. Naráža na firmu FCC, ktorá v Trnave nakladá s komunálnym a triedeným odpadom, ktorý následne spracováva na triediacej linke: „Nedá sa povedať, že papier, kov alebo plasty skončia samostatne ako papier, plasty a kov.“
Všetky cesty vedú na skládku (alebo do spaľovne)
Spoločnosť FCC má stanovené zvozové plány, ktoré pozostávajú z viacerých procesov. Prvým z nich je zvoz odpadu do triediacich liniek, kde sa separujú komodity vhodné k použitiu. Časť komunálneho odpadu končí v spaľovni v Bratislave. Pre zaplnené kapacity je ďalšou možnosťou skládka. „Nevnímame, že to je správna cesta, ale iba dočasná,“ vyjadril sa k tejto téme prevádzkový riaditeľ FCC Petr Marek.
Množstvo obalových odpadov rastie rýchlejšie, ako dokážeme recyklovať.
UCM s firmou spolupracuje vo veci zefektívnenia rozkladu zmesového komunálneho odpadu enzýmovou hydrolýzou. Realizovali aj test, pri ktorom zisťovali, či dôjde k urýchleniu rozkladu. Na procese sa podieľali aj študenti našej univerzity vo všetkých postupoch. Dospeli k záveru, že dôjde k urýchleniu o 20 – 25 %.
„Cieľom bolo zistiť, či má zmysel sa tým zaoberať,“ vysvetľuje Petr Marek, prevádzkový riaditeľ FCC. Na základe posúdenia výsledkov zistili, že má. Spolupracovať s UCM chcú aj naďalej, čo si aj interne deklarovali. „Testovanie a pokusy v spolupráci s univerzitou sú otvorené,“ povedal Marek s tým, že cieľom by malo byť poznanie a vedomosti.
Reputácia univerzity kráča po tenkom ľade
Nenarúša zmesový odpad dobré meno školy? Zamyslel sa aj Roman Mareš z oddelenia hospodárskych činností. „Je to však ovplyvnené vonkajším svetom, s čím môžeme my nakladať a spolupracovať,“ dodal. Demonštroval to rovno na príklade, kedy na chodbách, v učebniach a v kanceláriách nie je problém mať roztriedené odpadové koše na základe farby: „Univerzita to dokáže zabezpečiť a my sme tento krok aj spravili. Druhý krok je, kam s tým odpadom ísť tak, aby to malo zmysel.“
Doplnenie označených farebných smetných nádob v budovách sa pohybovalo v desiatkach a stovkách eur. Pri celkových výdavkoch za triedený odpad by sme sa mohli baviť aj o tisícoch. „Tam je to na dlhšie uvažovanie, pretože to môže ísť na úkor niečoho iného,“ vysvetlil Mareš. Podľa neho by bolo potom potrebné rozhodnúť, na úkor čoho by sa to zrealizovalo. Poplatky spojené s odpadovým hospodárstvom za minulý rok sa pohybujú v sumách 35 až 40 tisíc eur.
Obmedzenie > Recyklácia
Mareš by uvítal pohľady mladých ľudí, ktoré v tejto problematike môžu priniesť zaujímavé zistenia: „Čakal by som, že na fakulte prírodných vied, kde sa venujú aj eko, budú najiniciatívnejší študenti, ktorí by mohli prísť s novými nápadmi.“ Osobne by prijal návrhy, ktoré by zabezpečili, že sa odpad nebude tvoriť. Ako príklad uviedol novú samoobslužnú kaviareň Best Barista, kde existuje možnosť použiť vlastnú šálku. „Vidíme, že vznikol problém, kedy odpad teraz tvorí niekoľko stoviek kelímkov,“ upozornil na problém a povzdbudil, aby si študenti a zamestnanci nosili vlastné termohrnčeky alebo fľaše.
Rovnako poznamenal aj Petr Marek, podľa ktorého je obmedzenie odpadu dôležitejšie ako separovanie a recyklácia: „Množstvo obalových odpadov rastie rýchlejšie, ako dokážeme recyklovať.“ Navrhuje, aby sme sa zaoberali tým, ako niektoré suroviny použiť ako zdroj energie, keď sa nedajú využiť ako materiál. „Z ekológie sa stalo zelené náboženstvo, ktoré dokáže zatemniť racionálny pohľad. Niekedy chcieť znamená mať peniaze,“ dodal na záver.
Študentka nás o svojej skúsenosti informovala pod podmienkou zachovania anonymity, preto sme v texte jej meno nahradili vymysleným.
