Majitelia prevádzok ešte nevedia, ako veľmi ich kríza zasiahne. Zhodujú sa, že najbližšie mesiace ukážu, či zdražovanie tovarov a služieb je len začiatok.
Počas rozhovoru s majiteľom Cervezy Petrom Hečkom je v podniku v obedňajších hodinách prázdno. Obľúbený trnavský bar sa začína zapĺňať až podvečer, počas tzv. „happy hour“.
V prevádzke spravili niekoľko krokov na šetrenie energií. Jednými z nich sú napríklad posunutie otváracích hodín, vypínanie strojov na noc či zníženie ventilácie, kým neprídu zákazníci. „Okrem toho prechádzame na kúrenie elektrinou, keďže kúriť plynom by bolo túto zimu neúnosné. Vylobovali sme si čo najnižšiu cenu a uvidíme, čo bude v novom roku,“ približuje Hečko.
K šetreniu energií pristúpila aj kaviareň Leháro v centre Trnavy. Majiteľka Slavomíra Selnekovičová hovorí, že okrem svietenia úspornými žiarovkami sa snažia na jeseň a zimu viac používať sviečky, ktoré v podniku dotvárajú príjemnú atmosféru.
Najbližšie mesiace ukážu, ako veľmi sa nás kríza dotkla.
„Pevne veríme, že aj túto skúšku zvládneme a nebudeme nútení zatvoriť. Nad ďalšími krokmi sme zatiaľ neuvažovali,“ dopĺňa s tým, že čakajú, ako sa situácia vyvinie.
Zákazníci budú musieť siahnuť hlbšie do vrecka
Študentské podniky sú vyhľadávané aj vďaka nízkym cenám. „Ak má bar, ako napríklad Cerveza, nastavené nízke marže, je ťažšie zvyšovať sumy priamo úmerne k rastu cien energií. Náš koncept tak stráca na význame,“ opisuje Peter Hečko.
Drahšie faktúry nemajú len za energie, ktoré sa im oproti vlaňajšku zdvihli trojnásobne, ale aj za dodávky tovaru. Ľudia si preto síce budú musieť priplatiť, ale v konečných sumách sa odrazí len tento faktor, teda ceny veľkoskladov. „Berieme to tak, že je to naša strata,“ dodáva.
Zdražovať začali aj v Leháru. „Súčasnú neľahkú situáciu je cítiť všade, či už v domácnostiach alebo vo firmách. Avšak, ešte len najbližšie mesiace ukážu, ako veľmi sa nás kríza dotkla,“ hovorí Selnekovičová.
Podá vláda pomocnú ruku?
Po skúsenostiach z vlaňajších rokov, kedy tu fungovanie diktoval koronavírus a kompenzácia štátu bola slabá alebo dokonca žiadna, Peter Hečko z Cervezy hovorí: „Pomoc od vlády už ani nečakám. Náš podnik dostal za celé covidové obdobie 1380 eur. Tisíctristo osemdesiat eur.“
Verí, že po zvládnutí zatvoreného podniku utiahnu aj energetickú krízu. „Toto obdobie treba prežiť a straty budeme dobiehať zas niekedy v budúcnosti,“ dopĺňa Hečko s tým, že aj plánované rekonštrukcie baru budú musieť odložiť na neskôr.
Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska v tejto súvislosti vyzvala vládu na predstavenie podporných opatrení, ktoré zmiernia výrazné výdavky podnikov. „Podiel nákladov na energie v pomere k obratom prevádzok medziročne stúpol o 12,5 %. Ak by sme celé toto zvýšenie preniesli do cien služieb, dopyt by značne klesol a jednoducho by sme prišli o zákazníkov a tržby,“ upozornil prezident asociácie Marek Harbuľák.
Vládny kabinet vyčlenil na pomoc s vysokými cenami energií celkovo 5 miliárd eur, z toho 1,5 miliardy na tento a zvyšných 3,5 miliárd na budúci rok. Presnú schému pomoci predstaví v nasledujúcich týždňoch.
„Nenecháme nikoho v štichu. Pre nás je najvyššia priorita to zvládnuť, zvládnuť to veľmi dobre a myslím si, že práve tá obálka päť miliárd je jasným dôkazom, že to tak aj myslíme,“ povedal premiér Eduard Heger počas rokovania tripartity o štátnom rozpočte. Podmienkou na doručenie pomoci je však schválenie rozpočtu v parlamente.
Študentské akcie zatiaľ ostávajú bez zmeny
Už vyše desať rokov Študentská rada, ktorá háji záujmy študentov UCM, organizuje v podnikoch rôzne akcie. Zvýšené náklady na ich usporadúvanie zaznamenali aj oni, aj keď v inej miere ako spomenuté prevádzky.
Podľa slov Mateja Kubáka zo Študentskej rady im majitelia zatiaľ vychádzajú v ústrety a ak sa ich už zdražovanie dotklo, do cien to nepremietli. „Je tu však aj druhá strana mince. Ak niečo kupujeme, ako napríklad tlačoviny či výzdobu, jednáme s firmami, ktoré to robia vo veľkom. A keďže im náklady narastajú, svoje predajné ceny pravidelne zvyšujú,“ približuje Kubák.
Za posledné dva roky im tieto náklady išli hore o sto percent. Straty však pokrýva Rada, keďže lístky na jednotlivé akcie naďalej predávajú po päť eur. „Na bežné podujatia je nastavená táto suma a myslím si, že počas semestra sa ani zvyšovať nebude, pokiaľ nám podniky nezdvihnú nájom,“ dopĺňa s tým, že cena lístka závisí napríklad aj od interpreta, ktorého pozvú.
Vláda vyčlenila na pomoc s vysokými cenami energií 5 miliárd eur.
Napriek tomu, že Študentská rada spadá pod univerzitu, financovanie akcií, ktoré sa konajú mimo akademickej pôdy, si hradia z vlastných prostriedkov. Cena vstupného sa preto nastavuje tak, aby pokryla náklady.
„Škola, podľa môjho názoru, nemá prečo podporovať večerné akcie a párty študentov. Ako napríklad Piknik day, vedenie nám ho prakticky celý uhradilo,“ spresňuje Kubák.
Náklady na energie sa, pochopiteľne, zvýšili aj školám Žiadajú od štátu kompenzácie a dofinancovanie výpadkov v národných a európskych projektoch. V opačnom prípade hrozia, že by mohli 17. novembra zavrieť svoje brány.
